Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca v doprave vrátane nadčasov
25. 4. 2022
Po novele zákona o organizácii pracovného času v doprave nesmie byť priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca v doprave vrátane nadčasov dlhší ako 48 hodín počas štyroch po sebe nasledujúcich mesiacov.
Ak zamestnanec v doprave vykonáva nočnú prácu, priemerný pracovný čas nesmie presiahnuť desať hodín za 24 hodín počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov. Pri výpočte priemernej dĺžky pracovného času sa vychádza z päťdenného pracovného týždňa. Nočná práca je každá práca vykonávaná v nočnom čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov rozdeliť pracovnú zmenu zamestnanca v doprave na dve časti a po dohode so zamestnancom v doprave najviac na tri časti.
Do pracovného času zamestnanca v doprave sa nezapočítava čas potrebný na cestu z bydliska na pracovisko a späť, čas prestávok v práci, doba odpočinku a čas pracovnej pohotovosti. Čas režijnej cesty sa započítava do pracovného času. Ide o čas potrebný na presun zamestnanca v doprave z jedného určeného miesta výkonu práce na iné určené miesto výkonu práce pred začatím práce, v jej priebehu alebo po skončení práce. V prípade, ak nastane nepredvídateľná okolnosť v doprave, najmä nepriaznivá poveternostná situácia, nehoda alebo iná mimoriadna okolnosť, zamestnávateľ môže predĺžiť pracovný čas až na čas trvania ohrozenia bezpečnosti vozidla alebo plavidla, posádky, cestujúcich alebo prepravovaného nákladu. Ak ide o práce, ktoré nemožno z preukázateľných objektívnych technických alebo organizačných dôvodov prerušiť, musí sa zamestnancovi v doprave aj bez prerušenia prevádzky zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie; tento čas je súčasťou pracovného času.
Problematiku pracovného času podľa konkrétneho druhu dopravy upravuje zákon o pracovnom čase v doprave špeciálne. Podľa schválenej novely napríklad v čase mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu bude môcť denný pracovný čas rušňovodiča dosahovať až maximum 15 hodín.
K
Energetická hospodárnosť budov
17. 7. 2017
Podľa zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov sa s účinnosťou od 1. januára 2016 poskytuje vlastníkom rodinných domov podpora vo forme príspevku na zateplenie rodinného domu, a to za účelom zlepšenia energetickej hospodárnosti rodinného domu uskutočnením stavebných úprav, ktorými sa vykoná zásah do obalových konštrukcií budovy zateplením obvodového plášťa, strešného plášťa, vnútorných deliacich konštrukcií medzi vykurovaným a nevykurovaným priestorom a výmenou pôvodných otvorových konštrukcií.
Pre realizáciu tohto opatrenia a zintenzívnenie obnovy rodinných domov sa navrhlo upraviť výšku príspevku na zateplenie rodinného domu tak, aby bolo možné financovať väčší rozsah vykonávaných prác.
Slovenské elektrárne skončili s niekoľko miliónovým ziskom. Peniaze investujú do Mochoviec.
28. 6. 2017
Slovenské elektrárne v minulom roku skončili s čistým ziskom na úrovni 116,8 milióna eur. V medziročnom porovnaní to predstavuje nárast o takmer 93 miliónov eur.
„Čistý zisk narástol najmä vďaka pokračujúcej optimalizácii, realizovaným úsporným opatreniam a absencii jednorazových mimoriadnych položiek,“ uviedli elektrárne po tom, čo hospodárske výsledky schválilo valné zhromaždenie. To rozhodlo, že dosiahnutý zisk si, rovnako ako po minulé roky, nerozdelia akcionári, ale bude investovaný najmä do dostavby Mochoviec.Slovenský dominantný výrobca elektriny však zaznamenal pokles zisku pred úrokmi, odpismi a zdanením (EBITDA). Kým v minulom roku predstavoval tento zisk 376 mil. eur, rok predtým to bolo 869 miliónov eur.Medziročný pokles spôsobila najmä mimoriadna zmena odhadu rezervy na jadrové vyraďovanie a skladovanie a zníženie hodnoty majetku v roku 2015,“ zdôvodnil podnik. Elektrárne preinvestovali vlani 541 miliónov eur. Väčšina investícií smerovala do dostavby tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce.Vlastníme 34 percent podielov.Slovenské elektrárne produkujú vyše 70 percent z celkovej výroby elektriny na území Slovenska. Prevádzkujú energetické zdroje s inštalovaným výkonom vyše 4 100 megawattov. Vlastnia 31 vodných, dve atómové, dve tepelné a dve solárne elektrárne.Vlastníkom akcií Slovenských elektrární sú Slovenská republika s podielom 34 percent a spoločnosť Slovak Power Holding BV s podielom 66 percent. V nej má 50-percentný podiel Energetický a průmyslový holding. Ďalších 50 percent je vo vlastníctve skupiny Enel.
Ziskovosť firiem na Slovensku je vysoká. Fico chce preto tlačiť na rast miezd
27. 6. 2017
V súčasnej situácii na Slovensku sa musí tlačiť na rast miezd. Je o tom presvedčený premiér Robert Fico (Smer-SD).
"Miera ziskovosti slovenských firiem je veľmi vysoká. Nemôžeme sa teraz obávať, že odídu. Na prvom mieste je človek, jeho požiadavky," vyhlásil v Sobotných dialógoch RTVS.Legitímna je preto podľa Fica aj požiadavka zamestnancov slovenského Volkswagenu (VW) na zvyšovanie platov, kvôli ktorej už od utorka (20.6.) štrajkujú."Netvrdím, že platy robotníkov v bratislavskom VW majú okamžite skočiť na úroveň nemeckých robotníkov. Ale ak vieme, že v Bratislave je najvyššia produktivita, najvyššia kvalita, vyrábajú najluxusnejšie autá v celom koncerne, prečo má mať tretinový plat z platu toho istého robotníka v tej istej firme?" spýtal sa.Odborári ponúkajú vedeniu Volkswagenu nové ponuky. Mohli by s nimi súhlasiť obe stranyPodľa vlastných slov však už nemôže vstupovať do toho, ako presne sa majú zvyšovať mzdy v konkrétnej firme."O tom je kolektívne vyjednávanie," konštatoval Fico s tým, že ideu "jeden koncern, jeden plat" otvárajú predstavitelia vlády aj na medzinárodnej úrovni. "Prečo by mali byť také obrovské rozdiely v platoch?" dodal premiér.
Nezamestnanosť by mala na prelome rokov klesnúť pod sedem percent
26. 6. 2017
Nezamestnanosť v SR by mala na prelome rokov 2017 a 2018 klesnúť pod úroveň 7 percent. Uviedol to dnes v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter (Smer-SD) za účasti predsedu opozičného hnutia Sme rodina Borisa Kollára v súvislosti s historicky najnižšou májovou mierou nezamestnanosti na úrovni 7,35 percenta.
Nezamestnanosť v SR pôjde podľa neho ešte "dole", nie však skokovito, rekvalifikácie nezamestnaných ľudí budú však drahšie ako doteraz. "V portfóliu nezamestnaných na úradoch už nezostáva tá kvalita ako v časoch, keď sme evidovali napríklad raz toľko nezamestnaných. Teda aj výber ľudí z tohto portfólia bude pre zamestnávateľov zložitejší," upozornil minister. Podľa Kollára si pri súčasnej nízkej slovenskej nezamestnanosti treba všimnúť aj to, že mnohé okolité krajiny majú ešte nižšiu mieru nezamestnanosti, než má Slovensko. "V tomto istom čase je nezamestnanosť v Česku 4,1 percenta, v Maďarsku 4,3 percenta a napríklad v Rumunsku 5,3 percent," poznamenal Kollár s tým, že 150 000 štátnych zamestnancov nemá štátom garantovanú minimálnu mzdu. Opozičný poslanec upozornil, že "ľudia sa len z čísel nenajedia". "Ľudia síce majú prácu, ale majú aj slušný, dôstojný život? Nemajú," zdôraznil. "V zahraničí je podľa neho 500 000 Slovákov, z toho asi 300 000 ľudí dlhodobo, pretože na Slovensku sa im nedarí si zabezpečiť slušnú existenciu," dodal Kollár.
zdroj: hnonline.sk