Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca v doprave vrátane nadčasov
25. 4. 2022
Po novele zákona o organizácii pracovného času v doprave nesmie byť priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca v doprave vrátane nadčasov dlhší ako 48 hodín počas štyroch po sebe nasledujúcich mesiacov.
Ak zamestnanec v doprave vykonáva nočnú prácu, priemerný pracovný čas nesmie presiahnuť desať hodín za 24 hodín počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov. Pri výpočte priemernej dĺžky pracovného času sa vychádza z päťdenného pracovného týždňa. Nočná práca je každá práca vykonávaná v nočnom čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov rozdeliť pracovnú zmenu zamestnanca v doprave na dve časti a po dohode so zamestnancom v doprave najviac na tri časti.
Do pracovného času zamestnanca v doprave sa nezapočítava čas potrebný na cestu z bydliska na pracovisko a späť, čas prestávok v práci, doba odpočinku a čas pracovnej pohotovosti. Čas režijnej cesty sa započítava do pracovného času. Ide o čas potrebný na presun zamestnanca v doprave z jedného určeného miesta výkonu práce na iné určené miesto výkonu práce pred začatím práce, v jej priebehu alebo po skončení práce. V prípade, ak nastane nepredvídateľná okolnosť v doprave, najmä nepriaznivá poveternostná situácia, nehoda alebo iná mimoriadna okolnosť, zamestnávateľ môže predĺžiť pracovný čas až na čas trvania ohrozenia bezpečnosti vozidla alebo plavidla, posádky, cestujúcich alebo prepravovaného nákladu. Ak ide o práce, ktoré nemožno z preukázateľných objektívnych technických alebo organizačných dôvodov prerušiť, musí sa zamestnancovi v doprave aj bez prerušenia prevádzky zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie; tento čas je súčasťou pracovného času.
Problematiku pracovného času podľa konkrétneho druhu dopravy upravuje zákon o pracovnom čase v doprave špeciálne. Podľa schválenej novely napríklad v čase mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu bude môcť denný pracovný čas rušňovodiča dosahovať až maximum 15 hodín.
K
Rozšírenie elektronických služieb katastra
29. 1. 2009
Navrhovaná novela katastrálneho zákona vytvára základné legislatívne podmienky na elektronizáciu katastrálnych služieb.
Mala by tiež prispieť k zjednodušeniu a zrýchleniu katastrálneho konania.
Súčasťou elektronických služieb bude zabezpečenie efektívnej centrálnej expedície
písomností z katastra nehnuteľností.
Elektronické služby katastra budú zahrnovať nielen
poskytovanie informácií z katastra nehnuteľností, ale aj podávanie návrhov na
zápis vkladov práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností elektronickou
cestou.
Elektronizácia služieb katastra je súčasťou Operačného
programu Informatizácie spoločnosti a súčasťou plnenia uznenia vlády z mája
2008 o národnej koncepcii informatizácie verejnej správy.
Slovglass v konkurze čaká na nového vlastníka
29. 1. 2009
V júli minulého roku podal Slovglass na seba návrh na konkurz. O novom majiteľovi sklární majú veritelia rozhodnúť v druhej polovici februára.
Záujemcovia sa môžu uchádzať buď o ktorýkoľvek z troch
závodov Slovglassu, alebo o celú časť sklární bez dlhu. Pohľadávky sklární majú
zostať v konkurze. To však nemení nič na tom, že päťsto ľudí pracujúcich v
sklárňach dostáva v týchto dňoch výpovede. Možno predpokladať, že zamestnancov
sklární príjme do pracovného pomeru nový majiteľ Slovglassu.
Ak ste v úpadku, môžete vyhlásiť osobný bankrot
29. 1. 2009
Vinou globálnej krízy sa časť ľudí môže dostať do situácie, keď si nebudú vedieť s dlhmi poradiť. Skrývať sa pred dlžníkmi nie je riešením.
Lepšie je vyhlásiť osobný bankrot. Kto uvažuje o tejto možnosti, mal by sa
oboznámiť s pravidlami, ktoré pre túto situáciu upravuje zákon. V každom prípade je dobré prizvať si na pomoc advokáta.
Od januára 2006 na Slovensku môže
bankrot vyhlásiť aj fyzická osoba. Tento inštitút sa zatiaľ v praxi nevyužíva
často. V roku 2008 bolo na základe súdnych rozhodnutí len päť dlžníkov v konaní o oddlžení.
Záujemcovia si informácie o
osobnom bankrote môžu nájsť na stránke ministerstva spravodlivosti -
www.justice.gov.sk.
Firmy, ktoré získali pred časom štátnu pomoc, v kríze odchádzajú
29. 1. 2009
Jednou z nich je americká spoločnosť Molex. Výrobca konektorov pre automobilový priemysel pôsobil na Slovensku od februára 2000.
Štátnu pomoc Molexu poskytol Daňový úrad v
Košiciach a v marci 2004 ju schválil Úrad pre štátnu pomoc. Investícia bola poskytnutá s tým, že ju
firma musí využívať najmenej päť rokov.
Dodržiavanie zmluvných podmienok,
na základe ktorých bola zahraničným investorom poskytnutá štátna pomoc, je v
čase hospodárskej krízy zvlášť zaujímavé. Ak niektorá firma zmluvné podmienky
neplní, mali by nastúpiť sankcie. Najprv je však potrebné rokovať s vedením firmy.