Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca v doprave vrátane nadčasov
25. 4. 2022
Po novele zákona o organizácii pracovného času v doprave nesmie byť priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca v doprave vrátane nadčasov dlhší ako 48 hodín počas štyroch po sebe nasledujúcich mesiacov.
Ak zamestnanec v doprave vykonáva nočnú prácu, priemerný pracovný čas nesmie presiahnuť desať hodín za 24 hodín počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov. Pri výpočte priemernej dĺžky pracovného času sa vychádza z päťdenného pracovného týždňa. Nočná práca je každá práca vykonávaná v nočnom čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov rozdeliť pracovnú zmenu zamestnanca v doprave na dve časti a po dohode so zamestnancom v doprave najviac na tri časti.
Do pracovného času zamestnanca v doprave sa nezapočítava čas potrebný na cestu z bydliska na pracovisko a späť, čas prestávok v práci, doba odpočinku a čas pracovnej pohotovosti. Čas režijnej cesty sa započítava do pracovného času. Ide o čas potrebný na presun zamestnanca v doprave z jedného určeného miesta výkonu práce na iné určené miesto výkonu práce pred začatím práce, v jej priebehu alebo po skončení práce. V prípade, ak nastane nepredvídateľná okolnosť v doprave, najmä nepriaznivá poveternostná situácia, nehoda alebo iná mimoriadna okolnosť, zamestnávateľ môže predĺžiť pracovný čas až na čas trvania ohrozenia bezpečnosti vozidla alebo plavidla, posádky, cestujúcich alebo prepravovaného nákladu. Ak ide o práce, ktoré nemožno z preukázateľných objektívnych technických alebo organizačných dôvodov prerušiť, musí sa zamestnancovi v doprave aj bez prerušenia prevádzky zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie; tento čas je súčasťou pracovného času.
Problematiku pracovného času podľa konkrétneho druhu dopravy upravuje zákon o pracovnom čase v doprave špeciálne. Podľa schválenej novely napríklad v čase mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu bude môcť denný pracovný čas rušňovodiča dosahovať až maximum 15 hodín.
K
Deficit slovenských verejných financií sa zvyšuje, krajina musí konať
20. 7. 2010
Bratislava - Deficit verejných financií Slovenska dosiahne v tomto roku podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) 7 % až 8 % HDP .
Vedúci misie fondu na Slovensku M. de Broeck vyhlásil, že v záujme jeho postupného znižovania na úroveň 3 % v roku 2013 by malo dôjsť v budúcom roku k jeho zníženiu o 2,5 % HDP. Podľa neho je preto potrebné, aby vláda prijala opatrenia na zastavenie zadlžovania. MMF pripomenul, že predchádzajúca ľavicová vláda deficit odhadovala iba na 5,5 percenta HDP.
Fond ďalej odhaduje, že slovenská ekonomika by tento rok mala vykázať rast okolo 4 % a v budúcom roku tempo rastu zvýšiť na 4,25 percenta. To by znamenalo, že Slovensko by sa stalo jednou z najrýchlejšie rastúcich krajín v Európskej únii. Minulý rok slovenská ekonomika o 4,7 % klesla.
Akcie Google by mohli rásť až o 35 percent
19. 7. 2010
NEW YORK – Podľa agentúry Reuters,akcie internetového vyhľadávača Google by sa mohli zvýšiť až o 35 percent.
Dôvodom rastu má byť potenciál, ktorý Googlu dá zavedenie nového vyhľadávacieho systému na platforme Android, výsledky videoservera YouTube a silná značka.
Analytici sa tiež domnievajú, že Google zaznamená veľký úspech vďaka presunu reklamných rozpočtov od tradičných médií skôr k internetu.
O Slovensko-maďarský plynovod má záujem šesť krajín
19. 7. 2010
Záujem o využitie plánovaného plynovodného prepojenia medzi Slovenskom a Maďarskom záväzne prejavilo niekoľko spoločností zo šiestich krajín. Informovala o tom v nedeľu agentúra SITA.
Prepojenie medzi maďarskou a slovenskou prepravnou sieťou by malo posilniť súčasné energetické prepojenia v strednej Európe. Plánovaný plynovod má mať dĺžku 115 kilometrov a mal by spojiť slovenský plynovod pri meste Veľký Krtíš s maďarskou sieťou plynovodov pri obci Vecses na predmestí Budapešti. Spoločnosť Eustream počíta s uvedením plynovodu do prevádzky na začiatku roka 2013. Projekt prepojenia Slovenska a Maďarska je oficiálne zahrnutý do Plánu hospodárskej obnovy Európy, ktorý v decembri 2008 spustila Európska komisia.
Zahraniční investori veria v slovenské hospodárstvo
16. 7. 2010
Podľa zahraničných investorov slovenské hospodárstvo v dohľadnom čase naberie rastový kurz.
Vyplýva to z hodnotenia ekonómov z londýnskeho inštitútu Consensus Economics, ktorí predpokladajú Slovensku na rok 2010 nárast HDP až o 2,5%,pričom národné hospodárstva eurozóny by mali naproti tomu narásť v priemere len o 1,1 %. Uviedol to J.U.Stronbach v mesačníka Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory.