Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca v doprave vrátane nadčasov
25. 4. 2022
Po novele zákona o organizácii pracovného času v doprave nesmie byť priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca v doprave vrátane nadčasov dlhší ako 48 hodín počas štyroch po sebe nasledujúcich mesiacov.
Ak zamestnanec v doprave vykonáva nočnú prácu, priemerný pracovný čas nesmie presiahnuť desať hodín za 24 hodín počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov. Pri výpočte priemernej dĺžky pracovného času sa vychádza z päťdenného pracovného týždňa. Nočná práca je každá práca vykonávaná v nočnom čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov rozdeliť pracovnú zmenu zamestnanca v doprave na dve časti a po dohode so zamestnancom v doprave najviac na tri časti.
Do pracovného času zamestnanca v doprave sa nezapočítava čas potrebný na cestu z bydliska na pracovisko a späť, čas prestávok v práci, doba odpočinku a čas pracovnej pohotovosti. Čas režijnej cesty sa započítava do pracovného času. Ide o čas potrebný na presun zamestnanca v doprave z jedného určeného miesta výkonu práce na iné určené miesto výkonu práce pred začatím práce, v jej priebehu alebo po skončení práce. V prípade, ak nastane nepredvídateľná okolnosť v doprave, najmä nepriaznivá poveternostná situácia, nehoda alebo iná mimoriadna okolnosť, zamestnávateľ môže predĺžiť pracovný čas až na čas trvania ohrozenia bezpečnosti vozidla alebo plavidla, posádky, cestujúcich alebo prepravovaného nákladu. Ak ide o práce, ktoré nemožno z preukázateľných objektívnych technických alebo organizačných dôvodov prerušiť, musí sa zamestnancovi v doprave aj bez prerušenia prevádzky zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie; tento čas je súčasťou pracovného času.
Problematiku pracovného času podľa konkrétneho druhu dopravy upravuje zákon o pracovnom čase v doprave špeciálne. Podľa schválenej novely napríklad v čase mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu bude môcť denný pracovný čas rušňovodiča dosahovať až maximum 15 hodín.
K
Zmeny v organizácii pracovného času v doprave
25. 4. 2022
Zákon o organizácii pracovného času v doprave vytvára zákonné vymedzenie minimálnych požiadaviek pre výkon jednotlivých druhov dopravy, ustanovuje minimálne požiadavky na organizáciu pracovného času v doprave.
Zákon upravuje pravidlá týkajúce sa vykonávania cestných kontrol a kontrol dopravných podnikov ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy v uvedených oblastiach. Subsidiárne sa na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v doprave vzťahuje Zákonník práce.
NR SR prijala 20. októbra 2021 zákon č. 407/2021 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave, ďalej zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Novela zákona nadobudla účinnosť dňa 2. februára 2022. Primárnym cieľom novely zákona je zjednotenie pravidiel vysielania vodičov v odvetví cestnej dopravy v rámci Európskej únie a transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057 z 15. júla 2020, ktorou sa stanovujú špecifické pravidlá vo vzťahu k smernici 96/71/ES a smernici 2014/67/EÚ pre vysielanie vodičov v odvetví cestnej dopravy a ktorou sa mení smernica 2006/22/ES, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa dodržiavania predpisov, a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 (ďalej len „smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057”). Zároveň sa predmetným návrhom zabezpečí vykonanie Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1054 z 15. júla 2020, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 561/2006, pokiaľ ide o minimálne požiadavky na maximálne denné a týždenné časy jazdy, minimálne prestávky a doby denného a týždenného odpočinku, a nariadenie (EÚ) č. 165/2014, pokiaľ ide o určovanie polohy prostredníctvom tachografov.
Schválené znenie zákona s účinnosťou od 2. februára 2022 zjednotilo pravidlá vysielania vodičov v odvetví cestnej dopravy v rámci Európskej únie. Určuje, že medzinárodná doprava v tranzite cez územie členského štátu nepredstavuje vysielanie a zároveň určuje, ktoré dopravné činnosti majú výnimku z pravidiel týkajúcich sa vysielania, a to najmä v súvislosti s bilaterálnymi prepravami medzi členskými štátmi Európskej únie. Kabotážna preprava bude považovaná za vysielanie. Informácie a doklady k vysielaniu sa budú vymieňať prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu, ktorý je už v súčasnosti využívaný na spoluprácu medzi členskými štátmi Európskej únie a Európskou komisiou.
K
Vláda predstaví balík opatrení v súvislosti s infláciou
21. 4. 2022
Tzv. inflačnú pomoc ľuďom v núdzi predstaví vláda vo štvrtok . Informoval o tom v stredu po rokovaní vlády premiér Eduard Heger (OĽANO).
Koaličná rada 19. apríla opäť rokovala o balíku opatrení v súvislosti s infláciou. Podľa ministra financií Igora Matoviča (OĽANO) má koaličná SaS poslednú šancu "dostať sa na palubu" tých politických strán, ktoré chcú ľuďom pomôcť.
Ak by strana chcela podľa neho ostať bokom, verí, že tému budú komunikovať spoločne zvyšní traja koaliční partneri. Pripustil však, že bez SaS nebude možné systémovú zmenu v parlamente presadiť.
Riešenie je podľa Matoviča také, ktoré už predstavili na predchádzajúcich koaličných radách. Čo sa týka konkrétnej výšky pomoci, tá je podľa Matoviča "rádovo vyššia", ako bolo pôvodne odkomunikované.
Pripomenul, že ide o systémové zvýšenie pomoci, nie jednorazové, preto na presadenie opatrení v parlamente treba podporu všetkých koaličných partnerov. Presadzovať to chcú podľa šéfa rezortu financií tento týždeň.
V
Trestný zákon po novom
19. 4. 2022
Cieľom novely zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon je odstrániť problém spočívajúci v neprimerane prísnom postihovaní prechovávateľov alebo užívateľov marihuany, tiež umožniť zníženie už uložených trestov za taký trestný čin, ktorý bude po novom trestaný miernejšie.
Právna úprava poznala prechovávanie omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov pre vlastnú potrebu s určením maximálnych kvantitatívnych limitov počítaných podľa obvykle jednorazovej dávky. Tie sa už dnes vzťahujú aj na prechovávateľov marihuany.
Zavádza sa v súvislosti s vyššie uvedeným účelom osobitná skutková podstata prechovávania omamnej alebo psychotropnej látky z rastlín rodu konopa pre vlastnú potrebu za zachovania množstevných limitov, s nižšou hornou hranicou trestnej sadzby – vo výške jedného roka a dvoch rokov.
V záujme prevencie sa však v prípadoch prechovávateľov trestaných podľa § 171 ods. 1 alebo 2 tiež má ponovom v § 40 umožniť, aby súd podmienečne upustil od ich potrestania v prípade, že páchateľ (prechovávateľ omamnej alebo psychotropnej látky z rastlín rodu konopa pre vlastnú potrebu) bude súhlasiť s ochranným liečením podľa § 73.
Zavádza sa, aby páchatelia, ktorí sa trestného činu prechovávania drog nad množstvá považované v § 135 za množstvá vlastnej potreby (a to často iba mierne prekračujúc 10 dávok), dopustia v súvislosti s omamnou alebo psychotropnou látkou z rastlín rodu konopa, boli tiež potrestaní trestom s nižšou hornou hranicou trestnej sadzby – odňatím slobody na 3 roky až 7 rokov (namiesto doterajších 3 až 10 rokov), a v prípade recidívy trestom na 5 rokov až 10 rokov (nový § 172 ods. 2) namiesto doterajších 10 až 15 rokov. Odseky 3, 4 a 5 v § 172 budú upravovať ten istý skutok vo vzťahu k iným drogám, a tiež dílerstvo, kde zostáva právna úprava a aj výška trestu zachovaná v rovnakej výške ako je tomu doteraz, kopírujúc doterajšie znenie § 172. Odseky 6, 7 a 8 upravujúce kvalifikované skutkové podstaty tohto trestného činu zostávajú zachované a majú aj v prípade látky z rastlín rodu konopa zabezpečiť rovnako vysoké tresty ako v prípade ostatných drog – ide tu totiž o tresty pre tých, ktorí drogy prechovávajú vo veľkom rozsahu alebo ich distribuujú deťom, či prípadne spôsobia závažný následok ako je ťažká ujma na zdraví alebo smrť.
V ust. § 173 ods. 1 o prechovávaní predmetu na výrobu drog (kam sa v praxi niekedy radí i pestovanie rastlín z rodu konopa) sa odstraňuje spodná hranica trestnej sadzby (doteraz to bol jeden rok), s cieľom umožniť súdom zohľadniť všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu a odstrániť neprimeranú tvrdosť zákona.
K
Potraviny dražejú tak rýchlo ako ešte nikdy v histórii
15. 4. 2022
Bol rok 2008, Slovensko sa chystalo na prijatie eura a zo Spojených štátov sa k nám valila finančná kríza, ktorá napokon dostala prívlastok „globálna“. Vlády poskytovali bezprecedentné objemy peňazí na záchranu a stimuly svojim bankovým systémom v snahe vyhnúť sa kolapsu.
To viedlo k poklesu akciových trhov, no cenné papiere súvisiace s komoditami, naopak, rástli a ropa sa prvýkrát obchodovala nad 140 dolárov za barel. Spolu s nimi rekordne zdraželi aj agrosuroviny, keď sa na vrchol dostala pšenica či sója. Tomu ešte dopomohla aj zlá úroda z roku 2007.
Ani vtedy sa však potraviny nezdražovali takým tempom ako teraz. V marci tohto roka totiž vyskočili v porovnaní s vlaňajším až o 12 percent. To je najviac od osamostatnenia Slovenskej republiky.
V