Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Aj pri zle platí teória relativity.

Len čo si kúpiš niečo užitočné, zistíš, že to už nebudeš potrebovať.

Najväčšia radosť je škodoradosť.

Všetko má svoj koniec, iba veci sa kazia bez konca.

Tajomstvom pružného postoja je nerozhodnosť.

Ak človeku všetko hrá do karát, ide po zlej ceste.

Cesta k úplnej pravde vedie cez nekonečné množstvo približných právd.

Tvrdenie je pravdivé hlavne vtedy, keď preň neexistuje logické zdôvodnenie.

Načo ničiť nepriateľa ohňom a mečom, keď sa to dá oveľa ľahšie jazykom.