Prezident podpísal novelu meniacu podmienky podpory vidieka z európskych peňazí
18. 7. 2024
Cieľom vládnej novely zákona je umožniť využitie finančných nástrojov financovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a upraviť ich riadenie či kontrolu. Umožniť využitie finančných nástrojov financovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a upraviť ich riadenie či kontrolu. To je cieľom vládnej novely zákona o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktorú podpísal prezident Peter Pellegrini. Vyplýva to z informácií zverejnených na webe Kancelárie prezidenta.
Štátu totiž podľa ministerstva financií, ktoré návrh predložilo, hrozia v prípade nevyčerpania finančných prostriedkov z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka do konca tohto roka značné hospodárske škody.
"Výhodou finančných nástrojov v porovnaní s nenávratnými finančnými príspevkami je najmä ich návratný charakter, vďaka ktorému je možné takto alokované finančné prostriedky použiť opakovane, čím sa ich potenciálny účinok znásobuje. Dosahuje sa pákový efekt, ktorý umožňuje zapojenie finančných prostriedkov z ďalších zdrojov," priblížil v dôvodovej správe rezort financií.
Cieľom je tiež zaviesť flexibilnejšiu a rýchlejšiu úpravu vracania prostriedkov z finančného nástroja v prípade zistenia nezrovnalosti. Rezort financií pripomenul, že v takomto prípade bolo doteraz nutné finančné prostriedky vracať celou štruktúrou subjektov zapojených do implementácie týchto nástrojov, čo bolo neflexibilné a časovo náročné.
"Navrhovaná úprava má zaviesť možnosť na každej úrovni implementácie finančných nástrojov vrátiť finančné prostriedky, pri ktorých bola identifikovaná nezrovnalosť, o úroveň vyššie a použiť znova subjektom, ktorý túto nezrovnalosť nespôsobil," doplnil predkladateľ.
Zákon nadobudne účinnosť 1. augusta tohto roka.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Vyrovnaný rozpočet definitívne nebude, ekonomika prudko spomalila
20. 9. 2019
Rast HDP v tomto roku 2,4 HDP. "Deficit na rok 2019 bude nula, celá nula a Slovensko tak prvýkrát v histórii neminie viac ako dosiahne na svojich príjmoch," povedal ešte vlani v novembri premiér Peter Pellegrini (Smer-SD). Desať mesiacov na to jeho slová definitívne neplatia. To, o čom sa hovorilo už dlhšie, potvrdil minister financií Ladislav Kamenický. Rozpočet v tomto roku na nule neskončí. "Cieľ, bohužiaľ, nesplníme, hospodárenie skončí opäť v mínuse,“ vyhlásil minister bez toho, aby spresnil konkrétne čísla. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však odhaduje deficit vo výške 1,1 miliardy eur.
Jedným z dôvodov je prudké spomalenie ekonomiky Slovenska. Tá v tomto roku podľa odhadov analytikov z Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií porastie len o 2,4 percenta. A ďalej má spomaľovať aj v budúcom roku. Kamenický sa snažil budúcoročnému rozpočtu pomôcť zvýšením spotrebnej dane z tabakových výrobkov, ktorá mala zdražieť cigarety. Tento krok mal do štátnej kasy priniesť navyše viac ako sto miliónov eur. Proti tomu sa výrazne ohradil šéf SNS Andrej Danko a začal poukazovať na vážne porušenie koaličnej zmluvy. Kamenický pred Dankom pravdepodobne cúvne. Najnovší odhad rastu HDP z dielne ministerstva financií nie je veľkým prekvapením. Rezort už dávnejšie pripúšťa, že ekonomika Slovenska spomaľuje. Ešte na konci minulého roka prognózoval, že bude rásť o 4,5 percenta, s čím sa počítalo aj pri zostavovaní rozpočtu na tento rok. Už vo februári prognózu rastu upravil na štyri percentá, v júni následne na 3,5 percenta. S nižším rastom rátali aj súkromné banky. V auguste odhadli, že ekonomika tento rok vzrastie len o 2,8 percenta HDP. Ešte v júni očakávali rast na úrovni 3,4 percenta. Ku korekcii pristúpili bankoví analytici po tom, čo Štatistický úrad zverejnil makroekonomické údaje za druhý štvrťrok. Podľa neho HDP za toto obdobie narástlo o dve percentá. "Spomalenie ekonomiky bude znamenať nižší rast príjmov a životnej úrovne, ako sme predpokladali pred niekoľkými mesiacmi. Preto tiež môže znamenať finančné problémy pre niektoré firmy, bežných ľudí ale i verejné financie" povedal analytik VÚB banky Michal Lehuta. Ekonomika spomaľuje najmä pre nižší zahraničný dopyt, v Nemecku a v eurozóne vidieť vplyv neistoty z odchodu Veľkej Británie z Európskej únie či obchodné vojny, vymenúva analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. Obchodná vojna zúri najmä medzi Čínou a USA. Od začiatku septembra platia 15-percentné clá z dielne amerického prezidenta Donalda Trumpa na veľkú časť tovaru dovážaného z Číny. Obchodná vojna je jedným z dôvodov poklesu ekonomiky Nemecka, ktoré smeruje do recesie. V druhom štvrťroku HDP krajiny kleslo o 0,1 percenta. Nemecko je pritom najdôležitejším obchodným partnerom Slovenska. Firmy zo Slovenska tam za vlaňajšok vyviezli tovar za viac ako 17 miliárd eur, čo je viac ako pätina z celkového vývozu.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Maďarskí podnikatelia kúpili od januára takmer štyristo slovenských firiem.
20. 9. 2019
Záujem maďarských podnikateľov o slovenské firmy nepoľavuje. Potvrdzuje to analýza poradenskej spoločnosti Bisnode, ktorá skúmala záujem zahraničných vlastníkov o slovenské firmy.Analýza ukázala, že do Maďarska odišlo za prvých šesť mesiacov tohto roka 386 slovenských firiem.
Maďarsko tak naďalej ostáva v top trojke najobľúbenejších destinácií, kde končia slovenské spoločnosti. "Zvýšený záujem maďarských podnikateľov o slovenské firmy môžeme očakávať v dlhodobom horizonte. Môže za to jednak teritoriálna blízkosť, ale aj historické či ekonomické väzby so Slovenskom, vďaka ktorým je kúpa slovenských podnikov pre Maďarov stále atraktívna," tvrdí Petra Štěpánová, analytička spoločnosti. Za prvých šesť mesiacov odišlo zo Slovenska celkovo 1664 slovenských firiem, pričom maďarskí podnikatelia si pripísali na konto 386 z nich. Za celý minulý rok odišlo do Maďarska 593 slovenských firiem. Dáta z prvého polroku 2019 naznačujú, že záujem Maďarov o slovenské podniky narastá. Najviac firiem, ktoré kúpili Maďari, pochádzalo z Nitrianskeho (106), Bratislavského (70) a Banskobystrického kraja (67), najmenej firiem odišlo do Maďarska zo Žilinského (11) a Prešovského kraja (15).
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Novinka pri emisiách. Firmy na nich ušetria dvakrát
18. 9. 2019
Ako prinútiť priemyselné podniky myslieť na životné prostredie? Európska únia to vymyslela jednoducho. Na vypúšťanie škodlivých plynov ich prinútila kupovať kvóty, ktorých je čoraz menej, a tým pádom sú čoraz drahšie.
To však malo aj negatívny efekt – hráčom, ktorí nestihli dostatočne rýchlo „ozeleniť“ svoju výrobu, zásadne narástli prevádzkové náklady. A štát si príjmy z predaja kvót nechával vo svojej kase. Zákon o obchodovaní s emisiami, ktorý minulý týždeň schválil parlament, však prináša novinku. Od roku 2021 tretina peňazí utŕžených za emisie poputuje do Modernizačného fondu, ktorý financie vráti do systému.
Matador sa zapája do nového biznisu
16. 9. 2019
Sto miliónov eur a stovky pracovných miest. To má priniesť prvá výroba batérií na našom trhu. Realizovať ju majú americká spoločnosť Wildcat, ktorá spolupracuje aj s gigantmi ako Apple, Samsung či BMW, a slovenská spoločnosť InoBat. Z dvojice investorov sa však stane trojica. Do projektu totiž vstupuje slovenský automotive dodávateľ Matador Group.
Výšku jeho investície do batériového projektu odmietli spoločnosti špecifikovať. Matador sa však má podieľať na vybudovaní výskumného a vývojového centra vrátane prvej slovenskej batériovej výrobnej linky s výkonom sto megawatthodín. Má poskytovať svoje produkty pre automobilových výrobcov situovaných v strednej a vo východnej Európe. „Matador sa dlhodobo profiluje a rozvíja najmä ako vývojová skupina, a to v oblasti vývoja časti automobilov, technológií pre automobilový priemysel a komplexných riešení v oblasti Industry 4.0,“ hovorí Martin Kele, generálny riaditeľ Matador Group.