Prezident podpísal novelu meniacu podmienky podpory vidieka z európskych peňazí
18. 7. 2024
Cieľom vládnej novely zákona je umožniť využitie finančných nástrojov financovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a upraviť ich riadenie či kontrolu. Umožniť využitie finančných nástrojov financovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a upraviť ich riadenie či kontrolu. To je cieľom vládnej novely zákona o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktorú podpísal prezident Peter Pellegrini. Vyplýva to z informácií zverejnených na webe Kancelárie prezidenta.
Štátu totiž podľa ministerstva financií, ktoré návrh predložilo, hrozia v prípade nevyčerpania finančných prostriedkov z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka do konca tohto roka značné hospodárske škody.
"Výhodou finančných nástrojov v porovnaní s nenávratnými finančnými príspevkami je najmä ich návratný charakter, vďaka ktorému je možné takto alokované finančné prostriedky použiť opakovane, čím sa ich potenciálny účinok znásobuje. Dosahuje sa pákový efekt, ktorý umožňuje zapojenie finančných prostriedkov z ďalších zdrojov," priblížil v dôvodovej správe rezort financií.
Cieľom je tiež zaviesť flexibilnejšiu a rýchlejšiu úpravu vracania prostriedkov z finančného nástroja v prípade zistenia nezrovnalosti. Rezort financií pripomenul, že v takomto prípade bolo doteraz nutné finančné prostriedky vracať celou štruktúrou subjektov zapojených do implementácie týchto nástrojov, čo bolo neflexibilné a časovo náročné.
"Navrhovaná úprava má zaviesť možnosť na každej úrovni implementácie finančných nástrojov vrátiť finančné prostriedky, pri ktorých bola identifikovaná nezrovnalosť, o úroveň vyššie a použiť znova subjektom, ktorý túto nezrovnalosť nespôsobil," doplnil predkladateľ.
Zákon nadobudne účinnosť 1. augusta tohto roka.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Pomoc štátu pre cestovný ruch sa javí ako dostatočná
19. 10. 2020
Vzhľadom na očakávané výpadky tržieb, ktoré od začiatku koronakrízy sledujeme, sa výška štátnej pomoci v avizovanej schéme pre cestovný ruch javí ako dostatočná, uviedol to generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) Marek Harbuľák. Zároveň verí, že táto pomoc bude v maximálnej miere aj využitá.
"V prípade hotelov, penziónov i reštaurácií môžem skonštatovať, že minimálne za obdobie mesiacov apríl a máj bude čerpanie výrazne vysoké, pretože v tom čase boli tieto prevádzky povinne zatvorené, teda mali 100 percentný pokles, s výnimkou malej časti reštaurácií, ktoré realizovali predaj cez okienko," predpokladá Harbuľák.
Podotkol, že aj počas nasledujúcich mesiacov bol prepad v tržbách vysoký, nielen v mestských hoteloch, ale aj ďalších zariadeniach cestovného ruchu.
"A pokiaľ niektoré podniky mali v mesiaci júl a august dobrú sezónu, tak za toto obdobie čerpať pomoc nebudú môcť. Ale vidíme, že vzhľadom na opatrenia, ktoré boli prijaté v posledných týždňoch, znova narastie počet zariadení, ktoré budú mať pokles tržieb vyšší ako 40 percent. A táto situácia bude pretrvávať aj v mesiaci október a november," myslí si.
Verí však, že v januári a nasledujúcich mesiacoch sa počet takýchto žiadateľov zníži a v maximálnej miere budú môcť poskytovať služby hosťom.
Harbuľák skonštatoval, že táto schéma vychádza aj z návrhov AHRS, ktoré predkladali ministerstvu dopravy.
V
Inflácia sa v septembri udržala na trojročnom minime
14. 10. 2020
Medziročná miera inflácie na Slovensku v septembri zostala na augustovej úrovni 1,4 percenta, keď ceny tovarov a služieb rástli najpomalšie od leta 2017. Vyplýva to z dnešných informácií Štatistického úradu SR.
V septembri stúpli oproti rovnakému obdobiu vlani ceny tovarov a služieb takmer vo všetkých sledovaných sektoroch. V doprave naopak o 6,4 percenta klesli, a to kvôli lacnejším pohonným hmotám. Zvoľnilo tempo zdražovania potravín i cien v sektore energií a bývania, ktoré majú spolu značný podiel na výdavkoch domácností. V eurozóne ceny podľa rýchleho odhadu európskeho štatistického úradu Eurostat v septembri klesli medziročne o 0,3 percenta. Aj v predchádzajúcom období bola inflácia na Slovensku oproti eurozóne vyššia.
Vláda schválila rozpočet. Deficit bude cez sedem percent
14. 10. 2020
Ministri na svojom dnešnom rokovaní schválili rozpočet na budúci rok z dielne rezortu ministerstva financií. Deficit očakávajú vo výške 7,44 percenta. Mal by tak klesnúť z tohtoročných odhadovaných 9,68 percenta. Hrubý verejný dlh sa má v budúcom roku vyšplhať na 65 percent.
"Je pravda, že tento rozpočet sa rodil veľmi rýchlo, ale, žiaľ, bolo to spôsobené aj súčasnou situáciou, v ktorej sa nachádzame, a ktorá je z histórie Slovenska aj bezprecedentná, a takisto aj z pohľadu tvorby rozpočtu," skonštatoval pred rokovaním minister financií Eduard Heger. Aktuálna pandémia sa tak prejaví ešte horšie ako hospodárska kríza. Tá v rokoch 2009 a 2010 poslala hospodárenie štátu dva roky za sebou do mínusu osem percent.
Výkon rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku
12. 10. 2020
Vláda Slovenskej republiky predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vláda Slovenskej republiky sa v programovom vyhlásení zaviazala prijať takú právnu úpravu zaisťovania majetku, ktorá v súlade s medzinárodnými štandardmi vyplývajúcimi zo záväzkov Slovenskej republiky v tejto oblasti, zabezpečí efektívne vyhľadávanie, zaisťovanie a odnímanie výnosov z trestnej činnosti a zavedenie jasných a účelných pravidiel pre správu zaisteného majetku a nakladanie s ním. Osobitný dôraz sa má venovať zamedzeniu účelových prevodov nelegálne získaného majetku vykonávaných s cieľom mariť výkon majetkových trestov uložených v trestnom konaní. Okrem toho programové vyhlásenie vlády vyslovene vyžaduje zriadenie úradu, ktorý bude spravovať majetok zaistený v trestnom konaní, pri správe daní a ciel, ako aj pri výkone medzinárodných sankcií.
Nosnou právnou úpravou je samotný zákon o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. I). Cieľom tejto právnej úpravy je zaviesť režim správy majetku zaisteného najmä v trestnom konaní, pričom táto právna úprava sa bude používať aj v rámci iných procesov (napr. daňové konanie, výkon medzinárodných sankcií, či preukazovanie pôvodu majetku). Návrh zákona upravuje štátne orgány, ktoré budú zodpovedné za správu zaisteného majetku, práva a povinnosti osôb dotknutých zaistením majetku a správcu zaisteného majetku. Návrhom zákona sa zriaďuje Úrad pre správu zaisteného majetku, ktorý bude zabezpečovať správu zaisteného majetku podľa predloženého návrhu zákona. S navrhovanou úpravou v čl. I úzko súvisí rozšírenie katalógu zaisťovacích inštitútov v Trestnom poriadku (čl. III).