Prezident podpísal novelu meniacu podmienky podpory vidieka z európskych peňazí
18. 7. 2024
Cieľom vládnej novely zákona je umožniť využitie finančných nástrojov financovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a upraviť ich riadenie či kontrolu. Umožniť využitie finančných nástrojov financovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a upraviť ich riadenie či kontrolu. To je cieľom vládnej novely zákona o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktorú podpísal prezident Peter Pellegrini. Vyplýva to z informácií zverejnených na webe Kancelárie prezidenta.
Štátu totiž podľa ministerstva financií, ktoré návrh predložilo, hrozia v prípade nevyčerpania finančných prostriedkov z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka do konca tohto roka značné hospodárske škody.
"Výhodou finančných nástrojov v porovnaní s nenávratnými finančnými príspevkami je najmä ich návratný charakter, vďaka ktorému je možné takto alokované finančné prostriedky použiť opakovane, čím sa ich potenciálny účinok znásobuje. Dosahuje sa pákový efekt, ktorý umožňuje zapojenie finančných prostriedkov z ďalších zdrojov," priblížil v dôvodovej správe rezort financií.
Cieľom je tiež zaviesť flexibilnejšiu a rýchlejšiu úpravu vracania prostriedkov z finančného nástroja v prípade zistenia nezrovnalosti. Rezort financií pripomenul, že v takomto prípade bolo doteraz nutné finančné prostriedky vracať celou štruktúrou subjektov zapojených do implementácie týchto nástrojov, čo bolo neflexibilné a časovo náročné.
"Navrhovaná úprava má zaviesť možnosť na každej úrovni implementácie finančných nástrojov vrátiť finančné prostriedky, pri ktorých bola identifikovaná nezrovnalosť, o úroveň vyššie a použiť znova subjektom, ktorý túto nezrovnalosť nespôsobil," doplnil predkladateľ.
Zákon nadobudne účinnosť 1. augusta tohto roka.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Poslanci schválili krízový rozpočet
23. 12. 2022
Slovensko má nový rozpočet na budúci rok, v parlamente získal 93 zo 136 hlasov. Poslanci ho schválili netradične tesne pred Vianocami a odvrátili tým hroziace rozpočtové provizórium. Podporu vopred deklarovali OĽaNO, Sme rodina, Za ľudí, časť nezávislých zákonodarcov a napokon sa pridala aj SaS.
S rozpočtom sa odvrátila hrozba provizória, pre ktoré by nemohla byť vyplácaná celá pomoc na drahé energie. Šéf rezortu hospodárstva Karel Hirman vopred varoval, že bez riadneho rozpočtu vie doručiť podporu na teplo, no už nie na plyn. Vďaka dotáciám by napokon mali plyn a teplo pre domácnosti od januára zdražieť v priemere len o 15 percent, aj keď pôvodne hrozili dvojnásobné až trojnásobné ceny.
Ceny elektriny by sa zmeniť nemali. A to vďaka lacnému prúdu od Slovenských elektrární a tiež štátnej podpory. Rovnako štát má vyplácať čiastočnú pomoc s energiami aj pre malé firmy a živnostníkov, aj keď tí budú mať od januára skokové zdraženie a dotácie by mali čerpať spätne vo februári.
V
Krajine reálne hrozí v januári rozpočtové provizórium
19. 12. 2022
Slovensko sa ocitlo pred ďalšou bezprecedentnou výzvou. Tesne pred vianočným obdobím a koncom roka poslanci zahlasovali za vyslovenie nedôvery vláde, ktorá bola následne odvolaná prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Vláda v demisii tak bude môcť fungovať len v obmedzenom režime a vo vzduchu stále visí otázka schválenia štátneho rozpočtu na budúci rok.
V prípade neprijatia nejakej formy štátneho rozpočtu bude od nového roka platiť provizórium, počas ktorého by mohol kabinet míňať len rovnaký objem prostriedkov ako v súčasnom roku. „Všetko teraz závisí od dosiahnutia konsenzu medzi lídrami parlamentných politických strán na predčasných parlamentných voľbách, ako aj podobe štátneho rozpočtu na budúci rok,“ povedal pre HN minister práce Milan Krajniak a podotkol, že od toho sa bude odvíjať aj riešenie pomoci s vysokými cenami energií v budúcom roku.
V
Hodinové náklady na prácu aj mzdy v eurozóne a EU vzrástli
19. 12. 2022
Hlavnými zložkami nákladov práce sú mzdové a nemzdové náklady. V eurozóne hodinová mzda v 3. štvrťroku 2022 stúpla o 2,1 percenta a nemzdová zložka vzrástla o 5,3 percenta.
Hodinové náklady na prácu a tiež mzdy v eurozóne aj celej Európskej únii sa v 3. štvrťroku 2022 zvýšili. Informujeme o tom na základe údajov, ktoré v pondelok zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat.
Podľa štatistík sa hodinové mzdové náklady v eurozóne za tri mesiace do konca septembra 2022 zvýšili medziročne o 2,9 percenta a v celej Únií o 3,4 percenta.
Hlavnými zložkami nákladov práce sú mzdové a nemzdové náklady. V eurozóne hodinová mzda v 3. štvrťroku 2022 stúpla o 2,1 percenta a nemzdová zložka vzrástla o 5,3 percenta. V Európskej únií sa hodinová mzda zvýšila o 2,8 percenta a nemzdová zložka o 5,3 percenta.
Eurostat uviedol tiež, že spomedzi členských krajín Európskej únie v 3. štvrťroku 2022 stúpli najviac hodinové náklady na prácu v Maďarsku (16,6 percenta), Bulharsku (16,3 percenta), Litve (13,9 percenta), Poľsku (13,3 percenta), Grécku (11,6 percenta) a Rumunsku (10,9 percenta%).
V
Zahraničný obchod skončil s prebytkom takmer 200 miliónov eur
9. 12. 2022
Z desiatich tried v štruktúre exportu vykázalo medziročný nárast osem z nich. Najvýraznejší vplyv na rast celkového exportu mala opäť najobchodovanejšia trieda – stroje a prepravné zariadenia.
Celkový vývoz tovaru zo Slovenska dosiahol v októbri 2022 hodnotu 9,4 miliardy eur, pri medziročnom raste o 18,3 percenta. Ešte o niečo vyšším tempom sa zvýšil aj celkový dovoz tovaru, a to o 21,6 percenta na 9,2 miliardy eur. Bilancia zahraničného obchodu s tovarom skončila s prebytkom 199,5 milióna eur. V rovnakom období minulého roka bol o 177 miliónov eur vyšší. Informoval o tom Štatistický úrad.
Z desiatich tried v štruktúre exportu vykázalo medziročný nárast v októbri 2022 osem z nich. Najvýraznejší vplyv na rast celkového exportu mala opäť najobchodovanejšia trieda zahraničného obchodu – stroje a prepravné zariadenia, kam patrí aj vývoz automobilov.
Po sezónnom očistení údajov v októbri 2022 celkový vývoz tovaru dosiahol hodnotu 8,7 miliardy eur, pri medziročnom raste o 18,6 percenta. Celkový dovoz tovaru sa zvýšil o 21,6 percenta na 8,7 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 22,2 milióna eur, bolo o 182,4 milióna eur nižšie ako v októbri 2021.
Za prvých desať mesiacov tohto roka sa medziročne zvýšil celkový vývoz tovaru o 17,7 percenta na 85,1 miliardy eur a celkový dovoz o 24,7 percenta na 87,6 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu bolo pasívne v objeme 2,5 miliardy eur. Za rovnaké obdobie minulého roka pritom bolo aktívne v objeme viac ako 2,1 miliardy eur.
V