Prezident podpísal novelu meniacu podmienky podpory vidieka z európskych peňazí
18. 7. 2024
Cieľom vládnej novely zákona je umožniť využitie finančných nástrojov financovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a upraviť ich riadenie či kontrolu. Umožniť využitie finančných nástrojov financovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a upraviť ich riadenie či kontrolu. To je cieľom vládnej novely zákona o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktorú podpísal prezident Peter Pellegrini. Vyplýva to z informácií zverejnených na webe Kancelárie prezidenta.
Štátu totiž podľa ministerstva financií, ktoré návrh predložilo, hrozia v prípade nevyčerpania finančných prostriedkov z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka do konca tohto roka značné hospodárske škody.
"Výhodou finančných nástrojov v porovnaní s nenávratnými finančnými príspevkami je najmä ich návratný charakter, vďaka ktorému je možné takto alokované finančné prostriedky použiť opakovane, čím sa ich potenciálny účinok znásobuje. Dosahuje sa pákový efekt, ktorý umožňuje zapojenie finančných prostriedkov z ďalších zdrojov," priblížil v dôvodovej správe rezort financií.
Cieľom je tiež zaviesť flexibilnejšiu a rýchlejšiu úpravu vracania prostriedkov z finančného nástroja v prípade zistenia nezrovnalosti. Rezort financií pripomenul, že v takomto prípade bolo doteraz nutné finančné prostriedky vracať celou štruktúrou subjektov zapojených do implementácie týchto nástrojov, čo bolo neflexibilné a časovo náročné.
"Navrhovaná úprava má zaviesť možnosť na každej úrovni implementácie finančných nástrojov vrátiť finančné prostriedky, pri ktorých bola identifikovaná nezrovnalosť, o úroveň vyššie a použiť znova subjektom, ktorý túto nezrovnalosť nespôsobil," doplnil predkladateľ.
Zákon nadobudne účinnosť 1. augusta tohto roka.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Slováci sú v práci spokojní
2. 5. 2017
Viac ako polovica Slovákov je so svojím súčasným zamestnávateľom celkom spokojná, desatina ľudí zažíva v práci veľkú spokojnosť a len o mimoriadnej spokojnosti so zamestnávateľom môže hovoriť 5 percent opýtaných.
Každý siedmy Slovák je tak v práci nespokojný. Vo svojej najnovšej analýze to konštatujú analytici Poštovej banky na základe prieskumu spoločnosti 2muse, ktorý bol realizovaný koncom roka 2016 na vzorke 530 respondentov. Pocit uspokojenia v pracovnej oblasti sa však neodvíja len od platu. Vplýva na neho veľa faktorov a finančné ohodnotenie už dávno nie je jedinou, ani tou najväčšou motiváciou. "Ľudí viac motivujú osobné než pracovné dôvody. Šťastní sa cítia byť vtedy, keď zapadnú do kolektívu, zžijú sa s firemnou kultúrou, smerovaním spoločnosti, jednoducho, keď sa môžu tešiť do práce," konštatuje riaditeľka Oddelenia ľudských zdrojov Poštovej banky Júlia Jurčíková. Pracovná atmosféra je tak pre Slovákov veľmi dôležitá. Necelých 20 percent opýtaných ju považuje za veľmi dobrú, ako vynikajúcu ju vníma 6 percent opýtaných a viac ako polovica tvrdí, že pracuje iba v priemernej pracovnej klíme. Každý deviaty zamestnanec prežije minimálne osem hodín denne v prostredí, ktoré považuje vyslovene za zlé. Ako ďalej vyplynulo z prieskumu, 15 percent Slovákov by svojho terajšieho zamestnávateľa vrelo odporučilo aj svojim známym, štvrtina opýtaných by prípadné voľné miesto v súčasnej práci pravdepodobne dala do povedomia blízkemu človeku. Približne tretina ľudí by posunutie tejto pracovnej ponuky aspoň zvážila a rovnaké percento respondentov by svojho terajšieho chlebodarcu svojim známym pravdepodobne alebo určite neodporučila. Veľká väčšina, a to až 83 percent opýtaných, si myslí, že sa na úspechu firmy podieľa veľkou mierou. Väčšina ľudí trávi v práci veľa času. Viac ako pätina opýtaných pracuje minimálne 11 hodín denne, 8 až 9 hodín vo firme strávi tretina a menej ako 8 hodín sa v nej zdrží skoro štvrtina Slovákov.
zdroj: hnonline.sk
Na Slovensku vyrobili desaťmiliónty automobil
27. 4. 2017
V minulom roku sa na Slovensku vyrobilo 1.043.237 automobilov, čo je o necelých 5000 kusov viac ako v roku 2015. Informoval o tom dnes Zväz automobilového priemyslu (ZAP) SR. V apríli tohto roka zase vyšlo z výrobnej linky už desaťmiliónte slovenské auto.
Predstavitelia zväzu na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave poukázali na to, že automobilová výroba na Slovensku má stále rastúci trend. Aj vlani si udržala pozíciu z roka 2015, keď počet vyrobených automobilov prvýkrát prekročil hranicu 1 milión kusov. Jej presiahnutie sa pritom očakáva aj tento rok. Medzi strategické ciele ZAP patrí podpora rastu podielu aplikovaného výskumu a vývoja. Nevyhnutná je podľa Sinaya aj podpora rozvoja subdodávateľov a za akútnu označil tému prichádzajúcej digitalizácie výroby a logistiky. Zároveň upozornil na to, že automobilový priemysel dlhodobo bojuje s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily. Pozornosť treba podľa zväzu upriamiť na rozvoj technických zručností detí a mládeže a na dôsledné implementovanie zákona o odbornom vzdelávaní a príprave. Zástupcovia ZAP sú presvedčení, že tento proces nepodporuje ani materiál Učiace sa Slovensko, ktorý spracovalo ministerstvo školstva. Vzniká podľa nich izolovane od ostatných stratégií, nestanovuje priority ani časovú os, zvyšuje liberalizáciu a nerieši potreby praxe najmä v oblasti stredného odborného vzdelávania.
zdroj: hnonline.sk
Slovensko dosiahlo najnižší deficit v histórii
24. 4. 2017
Štátny dlh Slovenska po zohľadnení výkonu ekonomiky vlani tretí rok po sebe klesol, vláda sa ale zatiaľ nevymanila z takzvanej dlhovej brzdy, ktorá má pod hrozbou sankcií brániť vyššiemu zadlženiu krajiny. Vyplýva to z dnešných údajov Eurostatu a Štatistického úradu, podľa ktorých Slovensko vlani tiež hospodárilo s nižším ako plánovaným schodkom verejných financií.
Podiel štátneho dlhu na hrubom domácom produkte (HDP) Slovenska vlani klesol na 51,94 percenta z 52,48 percenta v roku 2015, hoci v absolútnom vyjadrení zadlženie krajiny stúplo. Ministerstvo financií ešte vlani na jeseň očakávalo, že vzrastie aj pomer dlhu k HDP. Dlhovú brzdu Slovensko aktivovalo v roku 2013 po tom, čo rok predtým dlh štátu prekročil hranicu 50 percent HDP. Existujúce prekročenie zadlženia štátu ale nebude predstavovať pre koaličnú vládu premiéra Roberta Fica výraznejšie sankcie, ministerstvo financií bude musieť predložiť správu so zdôvodnením hodnoty dlhu a s návrhmi na jeho zníženie. Štátny dlh Slovenska prudko stúpol po globálnej ekonomickej kríze, kedy došlo k poklesu ekonomiky a k nárastu deficitu verejných financií. Koalícia v minulosti usilovala o zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti tak, aby dlhová brzda zohľadňovala hotovostné rezervu štátu a tiež strategické verejné investície. K spomaleniu podmienok dlhovej brzdy ale koalícia podľa dostupných informácií zatiaľ nezískala podporu opozície, pretože bez jej hlasov v snemovni nedokáže vláda zmenu ústavného zákona presadiť. Schodok verejných financií Slovenska za minulý rok klesol na 1,68 percenta percenta z predvlaňajších 2,74 percenta HDP. Bol tak nižší ako plánovala vláda, ktorá počítala s deficitom tesne pod hranicou dvoch percent výkonu ekonomiky. Dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu plánuje kabinet na rok 2019.
zdroj: hnonline.sk
Firmám chýbajú ľudia, zamestnávatelia kritizujú školstvo
24. 4. 2017
Slovensko trpí vysokou nezamestnanosťou absolventov - mladých ľudí, ale aj starších ľudí - v preddôchodkovom veku. Uviedol to dnes v Bratislave na konferencii Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR o nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily v SR prezident AZZZ Tomáš Malatinský.
"Podľa aktuálnych prognóz ústredia práce sa nezamestnanosť na Slovensku neustále znižuje, ale podiel firiem, ktoré nevedia nájsť kvalifikovaných ľudí, sa rapídne zvyšuje. Podľa aktuálnych februárových štatistík máme na Slovensku vyše 260-tisíc nezamestnaných, z nich však 83-tisíc ľudí má len základné a možno aj nedokončené základné vzdelanie. Približne podobný počet ľudí nemá ani stredoškolské vzdelanie," spresnil. V podnikoch na Slovensku je podľa neho však dopyt po kvalifikovanejšej pracovnej sile. "Nedostatok odborne vzdelaných mladých ľudí sa preto stáva našou nočnou morou. Dopyt zamestnávateľov po technicky vzdelaných absolventoch každým rokom rastie, ale zo školských lavíc ich vychádza čoraz menej. Tým sa len zvyšuje priepasť medzi prepojením vzdelávacieho systému a trhom práce. Uvedomujeme si totiž, že bez vzdelania, vzdelanosti a pri nedostatku pracovníkov je veľké riziko straty konkurencieschopnosti," podčiarkol. Podniky v SR podľa jeho slov hovoria o riziku utlmenia investičných aktivít, čo je veľkou brzdou ďalšieho rastu. "Jedným z hlavných dôvodov nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily je práve súčasný stav vzdelávacieho systému, ktorý nereflektuje potreby zamestnávateľov trhu práce. Kvalita absolventov hlboko klesá a ich štruktúra absolútne nezodpovedá potrebám, ktoré sú žiadané," zdôraznil. Zúfalý stav je podľa Malatinského však aj v oblasti tradičných remesiel, ako je murár, tesár či klampiar, ktoré sú dlhodobo z hľadiska počtu absolventov poddimenzované.
zdroj: hnonline.sk