Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Dobrého veľa nebýva, zato zlé prichádza v húfoch.
Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.
Veci nikdy nie sú také príjemné, ako sa na prvý pohľad zdajú, a tak jednoduché, ako si predstavujeme.
(Murphyho zákony v bájkach)
Sláva a peniaze...
Robiac všetko, môžeš nedsiahnuť nič a nerobiac nič môžeš dosiahnuť všetko. (Stará čínska múdrosť)
Kde všetko ladí, niečo nie je v poriadku. (Tackmann)
Neúspech je nevyužitá príležitosť. Úspech je zneužitá príležitosť. (Čapek)
(Myšlienky bez cla)
O márnom hľadaní - III. večer
Očakávaná užitočnosť vecí je nepriamoúmerná jej skutočnej užitočnosti.
Čím dômyselnejší stroj, tým je menej použiteľný.
Odložená vec sa nenájde dovtedy, pokiaľ sa nezoženie nová.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Život treba žiť
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
(Zrnká úsmevu)