Na čo má človek rozum
Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.
Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...
Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.
(Zrnká úsmevu)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
Dva problémy sa navzájom nikdy nevykrátia, ale znásobia.
Muž je o jednu generáciu jednoduchšie stvorenie ako žena, ba dokonca má aj o jedno rebro menej...
Aby žena urobila manželstvo šťastným, musí mužovi rozumieť a trochu ho milovať. Aby muž urobil manželstvo šťastným, musí ženu nekonečne milovať a nepokúšať sa ju pochopiť.
(Murphyho zákonník)
Sláva a peniaze...
Najnepochopiteľnejšou vecou na svete je daň z príjmov. (Albert Einstein)
Ľudské myslenie stráca zmysel, keď nemá žiadny určitý cieľ. (Montaigne)
Žiadny cieľ nie je taký vysoký, aby ospravedlnil nečestné metódy. (Albert Einstein)
(Myšlienky bez cla)