Preplatok z ročného zúčtovania poistného
10. 8. 2021
Zdravotná poisťovňa je povinná po zúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov vrátiť preplatok z ročného zúčtovania poistného platiteľovi poistného, jeho právnemu nástupcovi alebo poistencovi najneskôr do 45 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska voči oznámeniu o výsledku ročného zúčtovania poistného alebo doručenia nového oznámenia o výsledku ročného zúčtovania poistného.
Do 31. decembra 2021 je zdravotná poisťovňa povinná oznámiť výsledok ročného zúčtovania poistného poistencom a platiteľom poistného, u ktorých výsledok ročného zúčtovania (preplatok alebo nedoplatok) nedosiahol najmenej 5 eur (tento rozdiel sa nevysporiadava).
V zákone o dani z príjmov je osobitne upravené len zdanenie preplatku z ročného zúčtovania poistného. Na uplatnenie nedoplatku sa vzťahujú rovnaké ustanovenia zákona, ktoré upravujú poistné ako výdavok k zdaniteľným príjmom.
K
Novela Zákonníka práce
10. 5. 2017
Národná rada Slovenskej republiky dňa 28. marca 2017 prijala zákon č. 95/2017 Z. z., ktorým sa doplnil Zákonník práce. Od účinnosti tejto novely zákona t. j. od 1. 6. 2017 budú obchody počas šestnástich sviatočných dní v roku zatvorené.
Týmito dňami sú: 1. január, 6. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 1. september, 15. september, 1. november, 17. november, 24. december po 12:00 hodine, 25. december a 26. december.
Výnimku zo zákona majú lekárne, čerpacie stanice, predajne v nemocniciach, na letiskách, v prístavoch a v ďalších zariadeniach verejnej hromadnej dopravy. Zákaz sa nevzťahuje ani pre predajne cestovných lístkov a suvenírov. Výnimku získal aj predaj kvetov počas 8. mája a 1. septembra a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.
Aj naďalej budú môcť počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja otvoriť obchody malí predajcovia, ktorí sú majiteľmi obchodov a zároveň v nich aj predávajú.
Kultúrny výbor odobril vznik Fondu pre kultúru národnostných menšín
9. 5. 2017
Vznik novej verejnoprávnej inštitúcie, ktorá bude koordinovať finančnú podporu pre kultúru národnostných menšín, má zelenú aj od Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá. Návrh zákona posunuli 28. marca poslanci do 2. čítania, o novej verejnoprávnej inštitúcii budú rokovať na aktuálnej májovej schôdzi. Jeho členovia na dnešnom rokovaní odobrili návrh zákona o fonde a odporučili jeho schválenie aj v pléne.
V samotnom fonde by malo pracovať desať zamestnancov, náklady na prevádzku fondu by mali predstavovať približne štyri percentá z celkovej sumy osem miliónov eur, s ktorými bude fond disponovať . Pôsobnosť v oblasti podpory kultúry národnostných menšín má takisto z Úradu vlády SR prejsť na Ministerstvo kultúry SR .Fond bude poskytovať finančné prostriedky na osvetovú, vzdelávaciu i edičnú činnosť, podporovať bude umeleckú tvorbu, organizáciu kultúrnych podujatí, vedu i výskum v oblasti kultúry, rovnako tak edukačné aktivity prispievajúce k bližšiemu spoznaniu a porozumeniu medzi občanmi slovenskej národnosti a občanmi patriacimi k národnostným menšinám a etnickým skupinám.Finančné prostriedky bude fond poskytovať formou dotácie alebo štipendia za splnenia podmienok ustanovených zákonom. O poskytnutí finančných prostriedkov rozhoduje riaditeľ na základe návrhu odbornej rady. Okrem riaditeľa ako štatutárneho a výkonného orgánu fondu a odborných rád budú orgánmi fondu i dozorná komisia ako kontrolný orgán fondu a správna rada.Riaditeľa na základe výberového konania vymenuje minister kultúry. Funkčné obdobie je štvorročné.
zdroj: aktuality.sk
Štát predstavil rozsiahly balíček opatrení pre podnikateľov
4. 5. 2017
Znížiť byrokratickú záťaž podnikateľov a zjednodušiť samotné podnikanie na Slovensku má súbor prvých 34 opatrení, ktoré dnes predstavilo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR. Zvýšiť sa má napríklad superodpočet pri výdavkoch na výskum a vývoj, ale aj vytvoriť komplexná webstránka pre podnikateľov, kde sa dozvedia všetky dôležité informácie, ak začínajú podnikať.
Opatrenia sú rozdelené do piatich skupín. Týkajú sa zamestnávania, služieb verejnej správy, zlepšenia konkurencieschopnosti, ako aj daní a podpory podnikania. Žiga upozornil, že návrh opatrení je výsledkom širokého konsenzu ústredných orgánov štátnej správy, ako aj inštitúcií a viacerých zástupcov podnikateľskej sféry. "Chceme, aby tieto opatrenia boli rýchle. Nejdeme meniť štrukturálne nejaký systém, nejaké zásadné zákony. Len 10 opatrení sa týka zmien v legislatíve. Ostatné sú len vylepšenia," vysvetlil Žiga. Cieľom prvého opatrenia je prehodnotenie zdravotného dohľadu prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov v prvej a druhej kategórii prác. Po novom sa má tiež zvýšiť superodpočet výdavkov na výskum a vývoj na úroveň 100 percent. Ďalším opatrením je zavedenie sledovania zmien v listoch vlastníctva v katastri nehnuteľností. "Občania alebo firmy by mali byť informované, keď sa stane akákoľvek zmena v rámci katastra," vysvetlil Chovanec. Zefektívniť sa má aj proces získavania stavebného povolenia, či zjednodušiť proces povoľovania stavieb menšieho rozsahu. Ministerstvo vnútra zase prehodnotí možnosť viazať evidenčné číslo vozidla trvalo na vozidlo bez ohľadu na zmenu okresu. Taktiež sa navrhuje zaviesť možnosť získať výpis zo živnostenského registra na integrovaných obslužných miestach, ktoré majú byť viac spropagované.
Kažimír vidí hospodárenie na dobrej ceste. Pokračuje v dlhodobej udržateľnosti
4. 5. 2017
Hospodárenie Slovenska by malo pokračovať po ceste dlhodobej udržateľnosti. Uviedol to v stredu po rokovaní vládneho kabinetu šéf Ministerstva financií (MF) SR Peter Kažimír (Smer-SD) v reakcii na Správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za RRZ podľa Kažimíra prvýkrát v histórii označila výsledok hospodárenia Slovenska za dlhodobo udržateľný.
-Zdravotníctvu svitá na lepšie časy. Kažimír prisľúbil jeho dofinancovanie"Je dobré, že sa do istej miery politické strany predbiehajú s nápadmi, ktoré majú zlepšiť život pracujúcich ľudí na Slovensku. Niektoré návrhy strán idú síce s veľkou lyžicou, pretože atakujú financovanie ZMOS-u, samospráv, miest, či obcí. Musíme o návrhoch strán preto hovoriť, nemôžeme rozhodovať o nich, bez nich. Návrhy v tej podobe, ako boli prezentované v číslach a parametroch, to asi nebude úplne možné," dodal Kažimír. RRZ vo svojej najnovšej Správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2016 konštatuje, že verejné financie na Slovensku smerujú k dlhodobej udržateľnosti. Vlani totiž ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol prvýkrát zápornú úroveň 0,1 percent hrubého domáceho produktu (HDP).
-Kažimír chváli Slovensko: Nezamestnanosť je rekordne nízka.Vlani sa dlhodobá udržateľnosť verejných financií na Slovensku medziročne zlepšila. "V roku 2016 sa dosiahol po prvý raz stav dlhodobej udržateľnosti," skonštatoval na dnešnej tlačovej konferencii predseda RRZ Ivan Šramko. Ako ďalej uviedol Šramko, po zohľadnení makroekonomického scenára, demografického vývoja a súčasných politík by na horizonte roku 2066 nemala byť prekročená horná hranica ústavného limitu na dlh, teda 50 percent HDP.
-Dlh by mal poklesnúť."Dlh by mal pri súčasných politikách v najbližších dvadsiatich rokoch klesať pod úroveň 20 percent HDP. Tým by sa vytvoril dostatočný priestor na jeho prudký rast k hranici ústavného limitu na konci sledovaného obdobia, kedy začnú kulminovať vplyvy negatívneho demografického vývoja," doplnil Šramko.
zdroj: aktuálne.sk