Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.

Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.

Tí, ktorí sú prvý v rade, sú vždy aj prví na rane.

Aj keď sa zdá, že sa už nemá čo pokaziť, ono sa nakoniec vždy niečo nájde.

Ak zmenou môžete len získať, tiež sa nad tým netreba vzrušovať.

Akonáhle s niečím začneme, ukáže sa, že čosi iné bolo treba urobiť predtým.

Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!

Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.

Nezamestnaný otec piatich detí dá posledné peniaze jasnovidke, aby mu vyveštila, aká budúcnosť ho čaká. Jasnovidka začne: Ste otcom troch detí... Nie troch, piatich – opravuje ju zákazník. To si myslíte vy.

Človek sa narodí nahý, mokrý a hladný. A potom sa veci začnú zhoršovať.

Príroda sa bojí ľudstva a pokúša sa brániť všetkými prostriedkami.

Ľudia uveria čomukoľvek, čo sa povie šeptom.