Hovorí sudca obžalovanému: „Zdá sa, že máte ďaleko vyššiu inteligenciu, ako býva u mužov z vášho prostredia obvyklé.“ „Nebyť pod prísahou, tak by som vám vrátil váš kompliment,“ ospravedlňuje sa obžalovaný.

Pýta sa nepodnikateľ svojho priateľa podnikateľa: „Poraď mi, čo mám robiť?! Lekár mi povedal, že mi hrozí úplná strata pamäti.“ „Najlepšie urobíš, ak začneš robiť veľké dlžoby.“

„Uveďte príklad na neproduktívne uloženie kapitálu!“ „Pozvať na koňak do baru vlastnú manželku.“

Ten, kto má o veci priveľa informácií, sa nerozhodne vôbec.

Ak je teoretická pravdepodobnosť, že získate stopercentne spoľahlivú informáciu, blízka jednej, tak v skutočnosti je rovná nule.

V záplave dát v informačnej spoločnosti prežijú iba tí s intuíciou.

Kamaráta nepodtrhni skôr, ako si sám v bezpečí.

Len somár sa snaží o to, na čo nemá, bežať ako kôň.

Kto dokáže z vlastného nedostatku urobiť prednosť, neumrie chudobný.

Nikdy sa nedá vedieť, aká hlboká je mláka, až kým do nej nevstúpime.

Celkové množstvo inteligencie na našej planéte je konštantné, napriek tomu, že počet obyvateľov stále rastie.

Odkladanie začiatku prác skráti čas na prácu samotnú, za ktorej uskutočnenie bude nakoniec zodpovedný aj tak ten, kto vytýčil pôvodný termín.