Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)
Sláva a peniaze...
Nie je pravda, že máme príliš málo času, pravdou je, že máme príliš veľa času, ktorý sa nám nedarí využiť.
Najväčším omylom je nazdávať sa, že sa nikdy nemýliš. (T. Carlyte)
Hlavy, ktoré prečnievajú, sú často sťaté. Priemerní sú veční. (Žáček)
(Myšlienky bez cla)
Veci sa kazia
Čo majú spoločné ojazdené auto a vlastná manželka? Oboje spoľahlivo slúži, ale v spoločnosti sa s tým človek radšej nechváli...
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
Nezamestnaný otec piatich detí dá posledné peniaze jasnovidke, aby mu vyveštila, aká budúcnosť ho čaká. Jasnovidka začne: Ste otcom troch detí... Nie troch, piatich – opravuje ju zákazník. To si myslíte vy.
(Murphyho zrnká II)
O márnom hľadaní - III. večer
Nikdy sa nepýtaj predavača, či sa tovar vyplatí kúpiť!
Ak sa súdiš, zver svoj prípad len bohatému právnikovi.
Nikdy sa nepýtaj holiča, či ti treba skrátiť vlasy!
(Murphyho zákony po poslednej novele)