Predmet miestneho poplatku za rozvoj
17. 2. 2025
V súvislosti so zmenou pojmov v Stavebnom zákone je potrebné zmeniť predmet miestneho poplatku za rozvoj podľa zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj.
„Právoplatné stavebné povolenie“ sa nahrádza pojmom „právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere“ (následne sú identické zmeny v celom zákone), pojem „zmena stavby pred dokončením“ v novom zákone o výstavbe nie je, pretože aj k zmene nedokončenej stavby sa vždy vydáva nové „rozhodnutie o povolení stavby“. Adekvátna trvalá náhrada pojmu „dodatočné povolenie stavby“ v novom Stavebnom zákone nie je s výnimkou prechodného ustanovenia, ktorým je možné dodatočne legalizovať stavby pred účinnosťou zákona o výstavbe a obdobne tak aj preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie. Z tohto dôvodu je potrebné definovať v predmete poplatku aj stavby, na ktoré bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti stavby na prevádzku.
Naďalej platí, že predmetom poplatku za rozvoj je len stavba, ktorej uskutočnením vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha. Preto pre vylúčenie pochybností existujúca skolaudovaná stavba, ktorá prechádza stavebnými úpravami, zmenou účelu využitia stavby, rekonštrukciou, údržbou, nadstavením alebo pristavením časti stavby je predmetom poplatku vždy len v takom rozsahu, kde sa posúdi rozdiel vo finálnej podlahovej ploche nadzemnej časti stavby po realizácii stavebnej činnosti a pred ňou. Predmetom poplatku je len kladný rozdiel v podlahovej ploche nadzemnej časti stavby, pokiaľ nejde o špeciálny režim k zníženiu podlahovej plochy počas realizácie stavby, kde konečná výška poplatkovej povinnosti má po zohľadnení zmien na stavbe byť v sume zodpovedajúcej konečnej podlahovej ploche nadzemnej časti realizovanej stavby.
K
Slovenský turizmus dosiahol najlepšie čísla v závere leta
13. 10. 2023
Cudzinci sa k nám vrátili v húfoch. Slováci si potrpia na letné dovolenkové obdobie. Po prvom zvýšení teplôt či so štartom letných prázdnin väčšina z nich zvykne vycestovať okrem typických destinácií, akými sú Chorvátsko či Grécko, napríklad aj do Turecka a Talianska.
Najväčším lákadlom je dlhodobo najmä more či pamiatky, ktoré dané krajiny ponúkajú. Aj Slovensko však ponúka svoje klenoty, ktoré k nám, naopak, v húfoch ťahajú návštevníkov z cudziny. Podľa najnovších dát Štatistického úradu sa totiž v auguste na Slovensku ubytovalo 273-tisíc zahraničných turistov.
S
Bez razantných opatrení bude zadlženosť prudko narastať
12. 10. 2023
Varuje minister financií Michal Horváth. Reagoval tak aj na vyjadrenia Roberta Fica, že návrh rozpočtu z dielne kabinetu odborníkov ich k ničomu nezaväzuje a konsolidácia verejných financií nemôže byť na úkor dosiahnutého sociálneho štandardu. Slovensko potrebuje začať s ozdravením verejných financií čo najskôr. Bude však lepšie, keď bude konsolidácia napredovať postupnými krokmi, a nie prostredníctvom vyrovnaného rozpočtu.
Ako presne budú opatrenia vyzerať a akým tempom sa budú prijímať je už na novozvolenej vláde. Po rokovaní kabinetu, ktorý v stredu schválil formálny návrh vyrovnaného rozpočtu, to uviedol dočasne poverený minister financií Michal Horváth. "Naše analýzy ukázali, že ak sa prijmú konsolidačné opatrenia, ktoré budú málo razantné, tak miera zadlženosti Slovenska bude naďalej prudko narastať, čo eventuálne bude pre krajinu neúnosné," zdôraznil.
reagoval tak aj na stredajšie vyjadrenia lídra Smeru a pravdepodobne budúcej vládnej koalície Roberta Fica, že návrh rozpočtu z dielne kabinetu odborníkov ich k ničomu nezaväzuje a konsolidácia verejných financií nemôže byť na úkor dosiahnutého sociálneho štandardu. V tejto súvislosti je podľa neho dôležité, aby Slovensko malo pre krízové situácie vytvorený dostatočný vankúš vo verejných financiách a nebolo tak odkázané iba na prístup finančných trhov.
Rezort financií pripravil návrh možných konsolidačných opatrení, ktorý je podľa ministra veľmi pestrý a široký. "Ten balík sme sa snažili nastaviť tak, aby bol apolitický, aby si tam našiel každý niečo pre seba, z hociktorého konca politického spektra," priblížil Horváth. Vyberali pritom opatrenia, ktoré majú čo najmenší vplyv na slovenskú ekonomiku, na životnú úroveň ľudí a zároveň majú trvalý ozdravný vplyv na verejné financie. V tejto chvíli podľa vlastných slov nevie, nad akými konkrétnymi krokmi uvažujú politické strany, ktoré vytvoria budúcu vládu. "Myslím si však, že to spektrum, ktoré sme my predstavili, je tak široké, že bude ťažké hľadať nejaké iné opatrenia, ktoré spĺňajú požiadavku dlhodobého charakteru a toho, že nebudú príliš deformovať fungovanie ekonomiky," dodal minister.
S
Ceny elektriny a plynu vzrástli oproti minulému týždňu
11. 10. 2023
Koncom augusta minulého roka cena elektriny vyskočila na tisíc eur za MWh, no odvtedy postupne klesala až na 126,2 eura/MWh začiatkom júna. Veľkoobchodná cena elektriny na pražskej burze PXE v pondelok vzrástla na úroveň 131,36 eura za megawatthodinu (MWh), a to zo 126,73 eura/MWh zo začiatku minulého týždňa.
Cena zemného plynu pre európsky trh s dodávkou v nasledujúcom mesiaci vzrástla taktiež, a to o takmer 12 percent. Koncom augusta minulého roka cena elektriny vyskočila na tisíc eur za MWh, no odvtedy postupne klesala až na 126,2 eura/MWh začiatkom júna. Po skokovom náraste na viac ako 150 eur/MWh v polovici júna nastal opätovný pokles až na súčasnú úroveň, pričom v prvom októbrovom týždni bola jej cena najnižšia v tomto roku (123,40 eura/MWh). Cena zemného plynu s dodávkou v novembri vo virtuálnom obchodnom uzle Title Transfer Facility v Holandsku vzrástla na pondelkových 43,95 eura/MWh, a to zo 39,33 eura/MWh zo začiatku minulého týždňa.
S
Slovákom po zaplatení účtov zostáva menej peňazí ako pred rokom
11. 10. 2023
Disponibilný príjem Slovákov sa vzhľadom na rastúcu infláciu a vyššie náklady domácností výrazne zmenšuje. Podľa Európskeho prieskumu platobného správania spotrebiteľov až 51 % Slovákov potvrdilo, že im po zaplatení základných položiek a účtov zostáva menej peňazí ako pred rokom. Spoločnosti by sa tak podľa analytika tomu mali prispôsobiť. Informovala o tom spoločnosť Intrum.
„Je zrejmé, že spotrebitelia sú pod silným tlakom, pokiaľ ide o ich osobné financie. Milióny ľudí v celej Európe stoja každý deň pred ťažkými rozhodnutiami, kde si môžu a nemôžu dovoliť míňať. Slovensko nie je výnimkou," komentoval zistenia tohtoročného prieskumu riaditeľ spoločnosti Intrum Martin Musil. Reálne príjmy spotrebiteľov stagnujú, prípade klesajú, v takmer všetkých sledovaných európskych krajinách. Najhoršie je na tom Maďarsko (75 %) a Poľsko (64 %). Naopak, v Portugalsku toto potvrdilo len 16 % respondentov.
Až tretina respondentov (34 %) zo Slovenska odpovedala, že má značne oslabenú finančnú odolnosť. Chýba im akákoľvek "hotovostná rezerva" na pokrytie neočakávaných nákladov, prípadne má v úsporách sumu nižšiu ako jeden mesačný príjem. Zároveň takmer polovica Slovákov chce zlepšiť svoju finančnú situáciu žiadosťou o zvýšenie platu, prípadne si chce nájsť lepšie platenú prácu.
Približne tretina Slovákov očakáva, že sa určite stane, že nebudú mať prostriedky na zaplatenie účtov za služby, a dokonca počítajú aj s tým, že keď to bude potrebné, vynechajú zaplatenie niektorých účtov s nižšou prioritou, aby si mohli zabezpečiť základné položky.
Prieskum taktiež potvrdil, že so stupňujúcim sa tlakom na disponibilné príjmy sú spotrebitelia priťahovaní k podnikom, ktoré rozumejú meniacemu sa prostrediu. Až 69 % opýtaných sa domnieva, že spoločnosti by mali spotrebiteľom ponúkať flexibilné platobné metódy v ťažkých ekonomických obdobiach. Preferovali by napríklad možnosti splátok, rôzne spôsoby platby či voliteľné doby splatnosti.
S