Predmet miestneho poplatku za rozvoj
17. 2. 2025
V súvislosti so zmenou pojmov v Stavebnom zákone je potrebné zmeniť predmet miestneho poplatku za rozvoj podľa zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj.
„Právoplatné stavebné povolenie“ sa nahrádza pojmom „právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere“ (následne sú identické zmeny v celom zákone), pojem „zmena stavby pred dokončením“ v novom zákone o výstavbe nie je, pretože aj k zmene nedokončenej stavby sa vždy vydáva nové „rozhodnutie o povolení stavby“. Adekvátna trvalá náhrada pojmu „dodatočné povolenie stavby“ v novom Stavebnom zákone nie je s výnimkou prechodného ustanovenia, ktorým je možné dodatočne legalizovať stavby pred účinnosťou zákona o výstavbe a obdobne tak aj preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie. Z tohto dôvodu je potrebné definovať v predmete poplatku aj stavby, na ktoré bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti stavby na prevádzku.
Naďalej platí, že predmetom poplatku za rozvoj je len stavba, ktorej uskutočnením vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha. Preto pre vylúčenie pochybností existujúca skolaudovaná stavba, ktorá prechádza stavebnými úpravami, zmenou účelu využitia stavby, rekonštrukciou, údržbou, nadstavením alebo pristavením časti stavby je predmetom poplatku vždy len v takom rozsahu, kde sa posúdi rozdiel vo finálnej podlahovej ploche nadzemnej časti stavby po realizácii stavebnej činnosti a pred ňou. Predmetom poplatku je len kladný rozdiel v podlahovej ploche nadzemnej časti stavby, pokiaľ nejde o špeciálny režim k zníženiu podlahovej plochy počas realizácie stavby, kde konečná výška poplatkovej povinnosti má po zohľadnení zmien na stavbe byť v sume zodpovedajúcej konečnej podlahovej ploche nadzemnej časti realizovanej stavby.
K
Vydať sa po zelenej nie je zadarmo
11. 4. 2022
Nový zálohový systém bol na Slovensku vďaka promptnej spolupráci ministerstiev so svetom biznisu zavedený prvého januára tohto roka.
Išlo o historicky najkratší čas implementácie takého veľkého projektu. Aktuálne je v priestore takmer 2 300 odberných miest a dosiaľ bolo vyzbieraných približne 50 miliónov plastových fliaš a plechoviek.
Ľudia sa podľa Lucie Morvai, riaditeľky pre vonkajšie vzťahy a komunikáciu Správcu zálohového systému, do revolučného projektu aktívne zapájajú, no opačná strana barikády, tradičný zber odpadu cez kontajnery, eviduje dosah v dvoch rovinách, ktoré po sebe nasledujú.
Michal Sebíň, riaditeľ spoločnosti NATUR-PACK, poukázal na zatiaľ slabý výpadok PET fliaš a plechoviek.
To v praxi znamená, že tieto obaly v triedenom zbere stálu sú, čo, samozrejme, úzko súvisí s dobehom predaja ešte neoznačených produktov. Začiatkom marca sa však tieto komodity začali zo zberu postupne strácať.
V
Trestný zákon po novom
8. 4. 2022
Cieľom novely zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon je odstrániť problém spočívajúci v neprimerane prísnom postihovaní prechovávateľov alebo užívateľov marihuany, tiež umožniť zníženie už uložených trestov za taký trestný čin, ktorý bude po novom trestaný miernejšie.
Právna úprava poznala prechovávanie omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov pre vlastnú potrebu s určením maximálnych kvantitatívnych limitov počítaných podľa obvykle jednorazovej dávky. Tie sa už dnes vzťahujú aj na prechovávateľov marihuany.
Zavádza sa v súvislosti s vyššie uvedeným účelom osobitná skutková podstata prechovávania omamnej alebo psychotropnej látky z rastlín rodu konopa pre vlastnú potrebu za zachovania množstevných limitov, s nižšou hornou hranicou trestnej sadzby – vo výške jedného roka a dvoch rokov.
V záujme prevencie sa však v prípadoch prechovávateľov trestaných podľa § 171 ods. 1 alebo 2 tiež má ponovom v § 40 umožniť, aby súd podmienečne upustil od ich potrestania v prípade, že páchateľ (prechovávateľ omamnej alebo psychotropnej látky z rastlín rodu konopa pre vlastnú potrebu) bude súhlasiť s ochranným liečením podľa § 73.
Zavádza sa, aby páchatelia, ktorí sa trestného činu prechovávania drog nad množstvá považované v § 135 za množstvá vlastnej potreby (a to často iba mierne prekračujúc 10 dávok), dopustia v súvislosti s omamnou alebo psychotropnou látkou z rastlín rodu konopa, boli tiež potrestaní trestom s nižšou hornou hranicou trestnej sadzby – odňatím slobody na 3 roky až 7 rokov (namiesto doterajších 3 až 10 rokov), a v prípade recidívy trestom na 5 rokov až 10 rokov (nový § 172 ods. 2) namiesto doterajších 10 až 15 rokov. Odseky 3, 4 a 5 v § 172 budú upravovať ten istý skutok vo vzťahu k iným drogám, a tiež dílerstvo, kde zostáva právna úprava a aj výška trestu zachovaná v rovnakej výške ako je tomu doteraz, kopírujúc doterajšie znenie § 172. Odseky 6, 7 a 8 upravujúce kvalifikované skutkové podstaty tohto trestného činu zostávajú zachované a majú aj v prípade látky z rastlín rodu konopa zabezpečiť rovnako vysoké tresty ako v prípade ostatných drog – ide tu totiž o tresty pre tých, ktorí drogy prechovávajú vo veľkom rozsahu alebo ich distribuujú deťom, či prípadne spôsobia závažný následok ako je ťažká ujma na zdraví alebo smrť.
V ust. § 173 ods. 1 o prechovávaní predmetu na výrobu drog (kam sa v praxi niekedy radí i pestovanie rastlín z rodu konopa) sa odstraňuje spodná hranica trestnej sadzby (doteraz to bol jeden rok), s cieľom umožniť súdom zohľadniť všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu a odstrániť neprimeranú tvrdosť zákona.
K
Realitný trh prišiel o tretinu bytov na prenájom
8. 4. 2022
Časť „ležiakov“ na prenájom, ktoré boli dlhšie nechcené medzi realitnými ponukami, sa už minula. Niektorí z odídencov si totiž v snahe nájsť na Slovensku bezpečné útočisko zvolili aj drahé nehnuteľnosti.
„Ukrajinci si prenajali napríklad byty, respektíve rodinné domy, s cenovkou nad dvetisíc eur za mesiac,“ vysvetľuje Viktor Obtulovič, odborník na reality zo spoločnosti FinGo.sk.
To, že od začiatku konfliktu u našich východných susedov vyskočil záujem o tento typ bývania, potvrdzujú aj dáta, ktoré exkluzívne pre HN poskytol realitný portál Nehnuteľnosti.sk.
V
Zmena vo verejnom obstarávaní
5. 4. 2022
V článku VI novely zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie sa realizuje a napĺňa jedna z nosných téz programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Primárnym cieľom právnej úpravy je zefektívniť súčasný systém kontroly verejného obstarávania pri čerpaní finančných prostriedkov z fondov Európskej únie.
Rozhodovacia prax v oblasti posudzovania verejného obstarávania a aplikácia zákona o verejnom obstarávaní v súčasnosti nie je jednotná v prípade zákaziek financovaných z fondov Európskej únie. Cieľom právnej úpravy je preto nastaviť vhodný model kontroly verejného obstarávania financovaného z prostriedkov Európskej únie so snahou o sprehľadnenie a unifikovanie požiadaviek na verejné obstarávanie, zvýšiť kvalitu a jednoznačnosť procesu verejného obstarávania a urýchliť, zefektívniť proces kontroly verejného obstarávania projektov financovaných z Európskej únie so zámerom implementovať kvalitné a hospodárne zákazky vo verejnom priestore.
K