Pracovné podmienky a podmienky zamestnávania
23. 1. 2023
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o jeho pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania osobitne len v prípade, ak pracovná zmluva neobsahuje údaje stanovené Zákonníkom práce.
Pre poskytnutie osobitnej písomnej informácie sú určené nasledovné lehoty:
– do siedmich dní od vzniku pracovného pomeru, ak ide o údaje, medzi ktoré patrí spôsob určovanie miesta výkonu práce alebo určenie hlavného miesta výkonu práce, ak sú v pracovnej zmluve dohodnuté viaceré miesta výkonu práce, ustanovenie týždenného pracovného času, údaj o spôsobe a pravidlách rozvrhnutia pracovného času vrátane predpokladaných pracovných dní a vyrovnávacieho obdobia podľa § 86, § 87 a 87a, rozsah a čas poskytnutia prestávky v práci, nepretržitého denného odpočinku a nepretržitého odpočinku v týždni, pravidlá práce nadčas vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas a splatnosť mzdy a výplata mzdy vrátane výplatných termínov,
– do štyroch týždňov od vzniku pracovného pomeru, ak ide o údaje, medzi ktoré patrí výmera dovolenky alebo spôsob jej určenia, pravidlá skončenia pracovného pomeru, dĺžka výpovednej doby alebo spôsob jej určenia, ak v čase poskytnutia informácie nie je známa, lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, právo na odbornú prípravu poskytovanú zamestnávateľom, ak sa poskytuje, a jej rozsah.
Ak predpokladaná dĺžka trvania pracovného pomeru je kratšia ako 7 dní alebo štyri týždne, zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi všetky vyššie uvedené informácie najneskôr do skončenia pracovného pomeru.
Zamestnávateľ môže údaje poskytnúť vo forme odkazu
– na príslušné ustanovenie Zákonníka práce,
– na príslušné ustanovenie osobitného predpisu, alebo
– na príslušné ustanovenie kolektívnej zmluvy. Ak sa pracovné podmienky a podmienky zamestnávania spravujú kolektívnou zmluvou, súčasťou písomnej informácie je aj označenie príslušnej kolektívnej zmluvy a jej zmluvných strán.
Ak je miesto výkonu práce mimo územia Slovenskej republiky, zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodne podľa nového ustanovenia § 44a so zamestnancom aj
a) miesto výkonu práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky,
b) dobu výkonu práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky.
K
Novela zákona o investičnej pomoci
17. 2. 2009
Rozšíriť alebo postaviť nové podniky bude pre firmy na Slovensku ľahšie. Firmy sa k štátnej pomoci dostanú jednoduchšie. Stačí im investovať zhruba o polovicu menej peňazí ako doposiaľ.
Vyplýva to z novely zákona o investičnej pomoci.
Zmeny v zákone sú súčasťou balíka opatrení vlády proti negatívnym
dopadom hospodárskej krízy.
Minister hospodárstva očakáva, že nové
podmienky pre investovanie pritiahnu na Slovensko ďalšie podniky, ktoré by
ponúkli prácu a prispeli k rozvoju ekonomiky.
Platby kartami sa zvýšili o niekoľko percent
16. 2. 2009
Po prechode na euro namiesto kovových či papierových eur používajú Slováci pri platení častejšie plastové karty.
Podľa informácií bánk
sa počet platieb kartami v januári zvýšil v porovnaní so záverom minulého roka
približne o 10 percent. Porovnanie prvého mesiaca nového roka s januárom 2008
ukázalo dokonca nárast v platení
kartami od 20 do 40 percent.
Okrem toho, že sa karty pri platení používajú častejšie,
platí sa nimi aj za menšie nákupy. Tento spôsob využívajú aj ľudia, ktorí tak
doteraz nerobili.
Od januára je pre Slovákov lacnejšie
aj používanie kariet aj v zahraničí.
Prechod na euro napríklad zlacnil poplatok za výber hotovosti z bankomatu.
Platí to však len pre výber eurohotovosti v tých krajinách, kde bankomaty
spoločnú menu vydávajú.
Skúsenosti bánk z prvého mesiaca tohto roka ukazujú, že vďaka nižším
poplatkom aj spoločnej mene ľudia
vyberajú v zahraničí hotovosť častejšie ako v minulom roku. Okrem výberov hotovosti
sa podľa bánk karty častejšie využívajú aj na platenie za nákupy v
zahraničí.
Klasické internetové kaviarne už na seba nezarobia
16. 2. 2009
Lacné ponuky internetových pripojení pre domácnosti a bezdrôtové pripojenie väčšinu prevádzok donútilo opustiť tento biznis.
Tíe, čo zostali, sú nútené postupne meniť klasický
model poskytovania prístupu na internet. Možnosť preháňať sa po informačnej
diaľnici sa tak často stáva len doplnkovou službou gastronomických zariadení.
Predávať pripojenie po minútach má dnes zmysel len turistom.
Rozmáhajúca sa sieť bezplatného internetu v
knižniciach a na verejných miestach rapídne zredukovali počty kaviarní s
pripojením na sieť. Väčšina firiem chápe, že len z internetu nevyžijú. Pokiaľ
chcú v tomto biznise zotrvať, musia zmeniť stratégiu. Z internetu, ako z
hlavného produktu sa tak stáva len doplnková služba.
Čoraz obľúbenejšie sa tak stávajú hybridné pohostinné
zariadenia, ktoré kombinujú bar, kútik na surfovanie spolu s herňou a
priestorom na sedenie.
Vyhliadky lízingových spoločností
13. 2. 2009
Spomaľovanie hospodárskeho vývoja ovplyvnilo záujem podnikateľov o prenájom. Pokles zasiahol financovanie nákladných a úžitkových automobilov a strojov a zariadení. Výnimkou boli osobné automobily, o prefinancovanie ktorých záujem neklesá.
Vývoj lízingového trhu zatiaľ nie je možné predvídať. Takmer
všetky lízingové spoločnosti sú vlastnené bankami a nemôžu si dovoliť neisté
obchody.