Pracovné podmienky a podmienky zamestnávania
23. 1. 2023
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o jeho pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania osobitne len v prípade, ak pracovná zmluva neobsahuje údaje stanovené Zákonníkom práce.
Pre poskytnutie osobitnej písomnej informácie sú určené nasledovné lehoty:
– do siedmich dní od vzniku pracovného pomeru, ak ide o údaje, medzi ktoré patrí spôsob určovanie miesta výkonu práce alebo určenie hlavného miesta výkonu práce, ak sú v pracovnej zmluve dohodnuté viaceré miesta výkonu práce, ustanovenie týždenného pracovného času, údaj o spôsobe a pravidlách rozvrhnutia pracovného času vrátane predpokladaných pracovných dní a vyrovnávacieho obdobia podľa § 86, § 87 a 87a, rozsah a čas poskytnutia prestávky v práci, nepretržitého denného odpočinku a nepretržitého odpočinku v týždni, pravidlá práce nadčas vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas a splatnosť mzdy a výplata mzdy vrátane výplatných termínov,
– do štyroch týždňov od vzniku pracovného pomeru, ak ide o údaje, medzi ktoré patrí výmera dovolenky alebo spôsob jej určenia, pravidlá skončenia pracovného pomeru, dĺžka výpovednej doby alebo spôsob jej určenia, ak v čase poskytnutia informácie nie je známa, lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, právo na odbornú prípravu poskytovanú zamestnávateľom, ak sa poskytuje, a jej rozsah.
Ak predpokladaná dĺžka trvania pracovného pomeru je kratšia ako 7 dní alebo štyri týždne, zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi všetky vyššie uvedené informácie najneskôr do skončenia pracovného pomeru.
Zamestnávateľ môže údaje poskytnúť vo forme odkazu
– na príslušné ustanovenie Zákonníka práce,
– na príslušné ustanovenie osobitného predpisu, alebo
– na príslušné ustanovenie kolektívnej zmluvy. Ak sa pracovné podmienky a podmienky zamestnávania spravujú kolektívnou zmluvou, súčasťou písomnej informácie je aj označenie príslušnej kolektívnej zmluvy a jej zmluvných strán.
Ak je miesto výkonu práce mimo územia Slovenskej republiky, zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodne podľa nového ustanovenia § 44a so zamestnancom aj
a) miesto výkonu práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky,
b) dobu výkonu práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky.
K
Ako odlíšiť falzifikáty
11. 1. 2010
Na Slovensku boli najčastejšie zadržané falzifikáty 50, 20 a 100 eurobankoviek. Slovensko patrí medzi krajiny s priemerným až nižším výskytom falzifikátov. Podľa údajov, ktoré poskytla hovorkyňa NBS, bankovky v nominálnej hodnote 50 € tvorili 39,5-percentný podiel z celkového zadržaného počtu. Spolu s 20 eurovými a 100 eurovými bankovkami pritom 50 eurové bankovky tvorili takmer 90 % z celkového počtu zadržaných falzifikátov.
Z mincí boli najčastejšie zadržanými falzifikátmi mince s nominálnou hodnotou 2 €, ktorých podiel predstavoval 82 % z celkového počtu falzifikátov. Podľa informácií centrálnej banky všetky falzifikáty eurových mincí zadržaných v roku 2009 pochádzajú z obehu.
Falzifikáty bankoviek sú ľahko rozpoznateľné od pravých bankoviek. Ich test spočíva v skúške hmatom, pohľadom a naklonením. Najdostupnejšou pomôckou pre rozpoznanie falzifikátu mince je magnet. Pravé mince nominálnych hodnôt 1 € a 2 € majú magnetický stred. Pri dvojeurových minciach je vhodné v prípade podozrenie venovať pozornosť nápisu na hrane.
Priemysel si polepšil
11. 1. 2010
Slovenský priemysel si po prvý raz od septembra 2008 vlani v novembri medziročne polepšil. Produkcia podnikov v novembri stúpla o 1,5 %, zatiaľ čo v októbri sa po úprave znížila o 5,6 %. Informoval o tom dnes Štatistický úrad.
Za prvých jedenásť mesiacov roku 2009 priemyselná výroba klesla medziročne o 15,8 %. V novembri 2009 priemysel potiahla najmä výroba dopravných prostriedkov, ktorá stúpla medziročne o 16,2 %, v porovnaní s októbrovým prepadom zhruba o desatinu. Odvetvie, ktoré patrí k ťahúňom ekonomiky, v jedenástom mesiaci vykázalo prvý medziročný prírastok od septembra 2008.
Od januára do konca novembra 2009 však pokleslo o 30,8 %. Produkcia strojov a zariadení si v novembri 2009 polepšila o 8,2 %, zatiaľ čo v desiatom mesiaci spadla o 5,8 %. Výroba elektrických zariadení zrýchlila medziročný rast z októbrových 4,9 % na 7,3 %.
Medziročný pokles na 2,2 % zmiernila v novembri 2009 produkcia počítačových, elektronických a optických výrobkov. Jeho produkcia sa v októbri znížila o 15,4 %.
Najvýraznejší prepad, o 22,8 % , v jedenástom mesiaci 2009 zaznamenala výroba základných farmaceutických výrobkov a prípravkov. V októbri 2009 sa znížila o 5,9 % percenta.
Samotná priemyselná výroba po očistení od ťažby a dobývania a dodávok energií celkovo v novembri 2009 vzrástla o 2,6 %. V októbri po revízii klesla o 6,2 %. Odvetvie ťažby a dobývania stúplo v novembri 2009 o 6,8 % v porovnaní s októbrovým prírastkom, ktorý bol 5,6 %. Odvetvie dodávok energií si v novembri medziročne pohoršilo o 5,7 %.
Stavebníctvo zmiernilo medziročný prepad
11. 1. 2010
V novembri 2009 slovenské stavebníctvo zmiernilo medziročný prepad. V jedenástom mesiaci klesla produkcia odvetvia o 13,5 % v porovnaní s októbrovým znížením o 22 %. Vyplynulo to z pondelňajších informácií Štatistického úradu. Za jedenásť mesiacov roku 2009 odvetvie spadlo medziročne v stálych cenách o viac ako desatinu.
V absolútnom vyjadrení dosiahla hodnota stavebnej produkcie v novembri 2009 v bežných cenách 542,1 milióna €, v októbri predstavovala 511,8 milióna €. Po zohľadnení sezónnych vplyvov stúpla novembrová stavebná produkcia v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom o 13,7 %.
Prvý rok v eurozóne
8. 1. 2010
Slovensko oslávilo prvý rok v eurozóne. Vláda tvrdí, že členstvo v menovej únii uchránilo našu krajinu pred najhoršími vplyvmi minuloročnej ekonomickej krízy. Niet pochýb o tom, že prijatie spoločnej európskej meny tesne pred tým, ako globálna ekonomická kríza postihla región, ušetrilo Slovensko prudkých pohybov výmenných kurzov, ktoré pocítili jeho stredoeurópski susedia. Vo svojom článku zverejnenom na internetovej stránke to uvádza denník Financial Times.
Menej isté je podľa denníka to, či členstvo v eurozóne bolo v roku 2009 výraznou pomocou pre ekonomiku, konštatuje denník. Podľa odhadov slovenskej centrálnej banky sa hrubý domáci produkt (HDP) v roku 2009 zmenšil o zhruba 4,8 %, čo je trochu horšie v porovnaní s Českou republikou, kde sa zmenšenie ekonomiky odhaduje na úrovni 4,1 %. Počas krízy česká koruna oslabila a napomohla exportu.
Podľa slov hlavného ekonóma UniCredit Bank Slovakia, v prípade slovenskej ekonomiky orientovanej na export by počas ekonomickej krízy došlo k oslabeniu národnej meny, ak mala voľne plávajúci kurz. Podľa jeho názoru sa euro viac ukázalo ako nevýhoda.
Guvernér českej centrálnej banky zasa tvrdí, že členstvo v eurozóne pomohlo Slovensko ochrániť pred najhoršími ekonomickými turbulenciami, ktoré postihli zvyšok regiónu. Slovensko si napríklad na medzinárodných trhoch môže požičiavať lacnejšie ako Česká republika. Podľa jeho odhadov v roku 2010 slovenská ekonomika vzrastie o 3,1 %, čo je oveľa viac ako v prípade ekonomiky ČR, pre ktorú české ministerstvo financií odhaduje rast na úrovni 0,3 %.
Pri návrate hospodárskeho rastu sa vracajú aj niektorí investori, ktorých láka perspektíva vyhnutia sa menovým rizikám. Podľa hovorcu spoločnosti Volkswagen Slovakia, ktorá začína v Bratislave produkciu nových malých automobilov, euro umožňuje robiť dlhodobé plány a eliminuje riziká v oblasti výmenných kurzov. Potvrdzuje to tiež investície taiwanskej spoločnosti AU Optronics, ktorá sa definitívne rozhodla vybudovať na Slovensku novú fabriku na výrobu komponentov do LCD televízorov.