Murphy radí
Život treba žiť
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)
(Zrnká úsmevu)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Nezáleží na tom, aká je skutočnosť, ale ako sa javí ostatným.
Čím je krajší obal, tým bezcennejšie je vnútro.
Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.
(Murphyho zákony v bájkach)
Márnivosť môže byť nebezpečná
Pri zlej konštelácii vecí človeku skríži plány aj mravec.
Len somár sa snaží o to, na čo nemá, bežať ako kôň.
Čím menej vie človek o probléme, tým ľahšie sa mu rieši.
(Murphyho zákony v bájkach)
Človek a byrokracia
Byrokratovým zámkom je jeho písací stôl a miesto na parkovisku.
Keď byrokrat urobí chybu, bude ju opakovať dovtedy, kým sa z nej nestane pravidlo.
Byrokratická pravidlá rastú rovnakou rýchlosťou ako burina.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Murphyho postrehy
Život má aj svoje dobré stránky – len sa k nim dá ťažko prelistovať.
Kde pijú, pi. Kde jedia, jedz. Kde pracujú, radšej nezavadzaj.
Problém zajtrajška: „Čo človek má z toho, že zajtra bude lepšie, keď vždy, keď sa zobudí, je ešte iba dnes...“.
(Murphyho zrnká II)