Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca
7. 1. 2025
V súvislosti s uzatvorením zdaňovacieho obdobia a otvorením nového zdaňovacieho obdobia má zamestnávateľ a zamestnanec povinnosti, ktoré sú povinný splniť v zákonom ustanovených termínoch.
V zmysle § 27 zákona č. 563/2009 Z .z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, ak koniec lehoty úkonu zamestnávateľa pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Jednou zo základných povinností daňovníka je vysporiadať si ročné zdaniteľné príjmy, ktoré počas zdaňovacieho obdobia poberal, a vypočítať si ročnú daňovú povinnosť.
Zamestnanec, ktorý mal počas roka 2024 vyplácané zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ alebo „zákona“), môže vysporiadať svoju daňovú povinnosť „prostredníctvom zamestnávateľa“ a to tak, že najneskôr do 17. februára 2025 ho písomne požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň.
Podať žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň môže však len ten zamestnanec, ktorý počas zdaňovacieho obdobia nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona dani z príjmov, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona dani z príjmov (t. j. príjmy, z ktorých bola daň vybraná zrážkou sa rozhodol zahrnúť do úhrnu príjmov a z nich zrazenú daň považovať ako preddavok na daň) a ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 zákona dani z príjmov.
Pri uzatvorení zdaňovacieho obdobia, ktoré je spojené s výpočtom ročnej daňovej povinnosti zamestnancov, má povinnosti aj zamestnávateľ. K týmto povinnostiam patrí doručovanie daňových tlačív zamestnancovi:
• Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch (§ 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov),
• Doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (§ 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov),
• Potvrdenie o zaplatení dane (§ 39 ods. 7 zákona o dani z príjmov).
Počnúcom rokom 2020 platí, že zamestnávateľ môže vystaviť a doručiť nižšie uvedené doklady aj elektronickou formou; v platnosti však stále zostáva primárna možnosť doručenia dokumentov v listinnej podobe. Elektronická forma doručovania je možná len po vzájomnej dohode so zamestnancom, pričom pri tejto forme doručenia má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov (napr. šifrovaním). Doklad, ktorý bude doručený elektronickými prostriedkami, musí obsahovať predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa, a nemožno ho dodatočne meniť ani upravovať. Vyžaduje sa aj potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré musí v súlade so zákonom o dani z príjmov obsahovať:
• informáciu o dátume a čase elektronického doručenia dokumentu,
• označenie elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
S
Inštitút prísediacich ako členov senátu
2. 9. 2019
Právnou úpravou v Trestnom poriadku došlo od augusta k zúženiu inštitútu prísediacich ako členov senátu okresného súdu v trestnom konaní, ktorý má z historického hľadiska dlhodobú tradíciu avšak v súčasnej dobe stratil tento inštitút svoje opodstatnenie a je skôr príťažou a obštrukciou pre spravodlivosť, plynulosť a rýchlosť trestného konania.
Tento prvok trestného konania je zakotvený v čl. 142 ods. 2, čl. 148 ods. 3 a čl. 148 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Cieľom zmeny je, že samosudca po novom môže rozhodovať o prečinoch a aj zločinoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje dvanásť rokov, t. j. o obzvlášť závažných zločinoch, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov, pričom o tom bude rozhodovať senát zložený z predsedu senátu a dvoch prísediacich.
Uvedená zmena výrazným spôsobom zefektívni prácu sudcov na okresných súdoch, a to konkrétne v prípadoch zločinov s hornou hranicou trestnej sadzby vyššou ako osem rokov až do hornej hranice trestnej sadzby dvanásť rokov, pretože trestné činy, ktorých trestná sadzba je v rozpätí sedem až dvanásť rokov tvoria významnú časť nápadu, resp. agendy na okresných súdoch. V tomto smere sa očakáva aj podstatné odbremenenie sudcov, ktorí sa po novom nemusia zúčastňovať senátneho rozhodovania, ale môžu si vybavovať svoju agendu. Právna úprava bude mať pozitívny dopad na štátny rozpočet, resp. predstavuje úsporu finančných prostriedkov, keďže s rastúcim nápadom tejto agendy na jednotlivých okresných súdoch by bolo legitímne očakávať žiadosti o navýšenie počtu sudcov a súdnych úradníkov jednotlivých okresných súdov alebo Špecializovaného trestného súdu.
Ceny bytov a domov na Slovensku stúpli,
30. 8. 2019
Ceny bývania na Slovensku pokračovali v druhom tohtoročnom štvrťroku v raste, tempo zdražovania sa zrýchlilo. Vyplýva to z dnešných údajov štatistického úradu.
Stúpajúce ceny bytov a domov v krajine ukázali aj skôr zverejnené údaje Národnej banky Slovenska.
Bývanie v druhom štvrťroku na Slovensku zdraželo podľa štatistického úradu medziročne o 8,3 percenta, v prvom kvartáli tempo rastu cien dosiahlo 5,7 percenta. Rýchlejšie, až dvojciferným tempom, sa zvýšili ceny starších nehnuteľností. Za novostavby by si záujemcovia oproti vlaňajšku priplatili päť percent. Podľa skorších údajov NBS priemerná cena metra štvorcového v bytoch a domoch na Slovensku vystúpila v druhom štvrťroku po revízii údajov na nový rekord. Vývoj ovplyvnilo hlavne vyššie tempo zdražovania bytov. Pôžičky na financovanie kúpy vlastného bývania v uplynulých rokoch prispeli pri poklese úrokových sadzieb k rastúcemu dlhu Slovákov.
Vláda schválila modernizáciu železnice na východe
28. 8. 2019
Železničné trate na Slovensku sa začali elektrifikovať od roku 1945 ešte pre parné lokomotívy, ktoré mali vysokú spotrebu uhlia. Po dobudovaní infraštruktúry na najvyťaženejších úsekoch však ďalšia elektrifikácia ustala. Na 56 percentách našich koľajníc sa stále dopravíte iba takzvanými „motoráčikmi“.
Tie v porovnaní s elektrickými vlakmi prevážajú podstatne menej cestujúcich. Po siedmich rokoch nemenného stavu Železnice Slovenskej republiky navrhli elektrifikáciu trate medzi Haniskou pri Košiciach a Moldavou nad Bodvou.. Analytici Útvaru hodnoty za peniaze na ministerstve financií však považujú túto investíciu za spoločensky nenávratnú a odkazujú, že na Slovensku sú úseky, ktoré potrebujú elektrifikovať omnoho viac.
Štát poslal návrh na exekúciu Billy
26. 8. 2019
Jeden milión eur. Pokutu v takejto výške má na účet štátu poukázať obchodný reťazec Billa. V dôsledku novely zákona o potravinách, ktorá je účinná od 1. mája, mal na to lehotu 15 dní. Peňažný trest dostal koncom júna, zaplatiť mal približne v strede júla.
Keďže však ide o sumu vo výške, ktorú obchodníci aj odborníci označujú za likvidačnú, Billa sa rozhodla brániť všetkými dostupnými spôsobmi a získať čo najviac času. Podala viacero odvolaní, ale nová legislatíva je v tomto smere neúprosná: „Odvolanie proti rozhodnutiu o uložení pokuty nemá odkladný účinok.“ To znamená, že reťazec sa síce voči pokute môže odvolať, ale až keď ju zaplatí. Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná nedávno avizovala, že ak Billa pokutu nezaplatí, bude ju štát vymáhať exekúciou. Agrorezort však v tomto smere žiadne kompetencie nemá, keďže nie je orgánom, ktorý vydal rozhodnutie o uložení pokuty.