Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca
7. 1. 2025
V súvislosti s uzatvorením zdaňovacieho obdobia a otvorením nového zdaňovacieho obdobia má zamestnávateľ a zamestnanec povinnosti, ktoré sú povinný splniť v zákonom ustanovených termínoch.
V zmysle § 27 zákona č. 563/2009 Z .z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, ak koniec lehoty úkonu zamestnávateľa pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Jednou zo základných povinností daňovníka je vysporiadať si ročné zdaniteľné príjmy, ktoré počas zdaňovacieho obdobia poberal, a vypočítať si ročnú daňovú povinnosť.
Zamestnanec, ktorý mal počas roka 2024 vyplácané zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ alebo „zákona“), môže vysporiadať svoju daňovú povinnosť „prostredníctvom zamestnávateľa“ a to tak, že najneskôr do 17. februára 2025 ho písomne požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň.
Podať žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň môže však len ten zamestnanec, ktorý počas zdaňovacieho obdobia nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona dani z príjmov, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona dani z príjmov (t. j. príjmy, z ktorých bola daň vybraná zrážkou sa rozhodol zahrnúť do úhrnu príjmov a z nich zrazenú daň považovať ako preddavok na daň) a ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 zákona dani z príjmov.
Pri uzatvorení zdaňovacieho obdobia, ktoré je spojené s výpočtom ročnej daňovej povinnosti zamestnancov, má povinnosti aj zamestnávateľ. K týmto povinnostiam patrí doručovanie daňových tlačív zamestnancovi:
• Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch (§ 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov),
• Doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (§ 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov),
• Potvrdenie o zaplatení dane (§ 39 ods. 7 zákona o dani z príjmov).
Počnúcom rokom 2020 platí, že zamestnávateľ môže vystaviť a doručiť nižšie uvedené doklady aj elektronickou formou; v platnosti však stále zostáva primárna možnosť doručenia dokumentov v listinnej podobe. Elektronická forma doručovania je možná len po vzájomnej dohode so zamestnancom, pričom pri tejto forme doručenia má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov (napr. šifrovaním). Doklad, ktorý bude doručený elektronickými prostriedkami, musí obsahovať predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa, a nemožno ho dodatočne meniť ani upravovať. Vyžaduje sa aj potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré musí v súlade so zákonom o dani z príjmov obsahovať:
• informáciu o dátume a čase elektronického doručenia dokumentu,
• označenie elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
S
Novinka pri emisiách. Firmy na nich ušetria dvakrát
18. 9. 2019
Ako prinútiť priemyselné podniky myslieť na životné prostredie? Európska únia to vymyslela jednoducho. Na vypúšťanie škodlivých plynov ich prinútila kupovať kvóty, ktorých je čoraz menej, a tým pádom sú čoraz drahšie.
To však malo aj negatívny efekt – hráčom, ktorí nestihli dostatočne rýchlo „ozeleniť“ svoju výrobu, zásadne narástli prevádzkové náklady. A štát si príjmy z predaja kvót nechával vo svojej kase. Zákon o obchodovaní s emisiami, ktorý minulý týždeň schválil parlament, však prináša novinku. Od roku 2021 tretina peňazí utŕžených za emisie poputuje do Modernizačného fondu, ktorý financie vráti do systému.
Matador sa zapája do nového biznisu
16. 9. 2019
Sto miliónov eur a stovky pracovných miest. To má priniesť prvá výroba batérií na našom trhu. Realizovať ju majú americká spoločnosť Wildcat, ktorá spolupracuje aj s gigantmi ako Apple, Samsung či BMW, a slovenská spoločnosť InoBat. Z dvojice investorov sa však stane trojica. Do projektu totiž vstupuje slovenský automotive dodávateľ Matador Group.
Výšku jeho investície do batériového projektu odmietli spoločnosti špecifikovať. Matador sa však má podieľať na vybudovaní výskumného a vývojového centra vrátane prvej slovenskej batériovej výrobnej linky s výkonom sto megawatthodín. Má poskytovať svoje produkty pre automobilových výrobcov situovaných v strednej a vo východnej Európe. „Matador sa dlhodobo profiluje a rozvíja najmä ako vývojová skupina, a to v oblasti vývoja časti automobilov, technológií pre automobilový priemysel a komplexných riešení v oblasti Industry 4.0,“ hovorí Martin Kele, generálny riaditeľ Matador Group.
Ceny liekov sa na Slovensku majú určovať po novom
13. 9. 2019
Zákon by mohol začať platiť od roku 2020. Ceny liekov sa na Slovensku majú určovať po novom. Novelou zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov sa má dosiahnuť lepšie dodržiavanie pravidiel pri prepočtoch cien.
Úprava legislatívy by mala priniesť ročnú úsporu vo výške najmenej troch miliónov eur.
Navrhovanú zmenu posunuli vo štvrtok poslanci Národnej rady SR do druhého čítania.
Ceny liekov na Slovensku sa už dlhodobo určujú ako podiel troch najlacnejších variantov spomedzi európskych krajín. Pravidlo sa však podľa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR niektoré farmaceutické spoločnosti snažili obchádzať tým, že do krajiny dodávali jedinečné veľkosti balení liekov a nebolo možné k nim dohľadať ceny v zahraničí.
Príkladom má byť liek, ktorý sa predáva v slovenských lekárňach len ako 100-tabletové balenie. Nové referencovanie sa očakáva len pre niektoré lieky. Jeho cieľom je podľa MZ SR zlepšenie pravidiel pri porovnávaní cien rovnakého lieku v iných európskych krajinách. Doteraz sa pri takzvanom referencovaní porovnávali iba ceny identických veľkostí balenia lieku.
Zákon by mohol byť účinný od 1. januára 2020.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Reštaurácie na Slovensku budú povinne informovať o pôvode mäsa
13. 9. 2019
Parlament schválil novelu zákona o potravinách.Stravovacie a reštauračné zariadenia budú musieť od 14. decembra 2019 uvádzať pôvod mäsa, z ktorého pripravili pokrm pre spotrebiteľa. Vyplýva to z novely zákona o potravinách, ktorú vo štvrtok schválil parlament. Túto povinnosť v NR SR presadila Eva Antošová svojím pozmeňujúcim návrhom. Pôvod mäsa v reštauráciách. „Keď idete do obchodu, máte akú-takú šancu dozvedieť sa, odkiaľ pochádza mäso, ktoré kupujete.
No v reštauráciách a jedálňach sa môžete spoľahnúť iba na ústnu informáciu čašníka, ktorá nemusí byť pravdivá. Práve preto bolo tento zákon dôležité prijať čím skôr,“ povedala Antošová. Zariadenie spoločného stravovania bude povinné pri hotovom pokrme alebo jedle z mäsa zabezpečiť pre spotrebiteľa v písomnej forme na dobre viditeľnom mieste údaj o krajine pôvodu mäsa. "Údaj o krajine pôvodu mäsa je zariadenie spoločného stravovania povinné získať od subjektu, od ktorého mäso kúpi, a v rovnakom rozsahu tento údaj poskytnúť spotrebiteľovi. Povinnosť sa vzťahuje na bravčové, hovädzie, ovčie, kozie a hydinové mäso. Povinnosť nevzniká pri polotovaroch," doplnila Antošová. „Motivovali nás spotrebitelia. Čoraz viac vnímajú pôvod potravín, najmä po škandáloch, ktoré sme zažili,“ povedala na tlačovej besede po schválení spomínanej novely ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Povinnosť informovať o mäse. Novela zákona o potravinách má podľa nej aj zvýšiť podiel slovenského mäsa v reštauráciách. Porušenie povinnosti označiť hotové pokrmy a jedlá obsahujúce mäso údajom o krajine pôvodu mäsa sa bude považovať za správny delikt a možno mu zaň uložiť pokutu. "Pokuta bude vo výške od 100 do 100 000 eur s prihliadnutím na závažnosť, spôsob spáchania správneho deliktu, na jeho následky a okolnosti," uvádza sa v schválenej novele. Schválená novela zákona okrem toho odstraňuje aj niektoré z doterajších nedostatkov v zákone, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe orgánov úradnej kontroly potravín. Nedostatky sa týkali najmä oznamovania príchodu zásielok dovážaných prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov z tretích krajín a spôsobu poverovania akreditovaných úradných laboratórií na výkon analýzy vzoriek odobratých pri úradnej kontrole potravín. Zároveň odstraňuje aj nedostatky vydávania úradných certifikátov orgánmi úradnej kontroly potravín prevádzkovateľom potravinárskych podnikov, ktorí vyrábajú potraviny v Slovenskej republike a ktorí umiestňujú potraviny na trh tretej krajiny.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)