Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca
7. 1. 2025
V súvislosti s uzatvorením zdaňovacieho obdobia a otvorením nového zdaňovacieho obdobia má zamestnávateľ a zamestnanec povinnosti, ktoré sú povinný splniť v zákonom ustanovených termínoch.
V zmysle § 27 zákona č. 563/2009 Z .z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, ak koniec lehoty úkonu zamestnávateľa pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Jednou zo základných povinností daňovníka je vysporiadať si ročné zdaniteľné príjmy, ktoré počas zdaňovacieho obdobia poberal, a vypočítať si ročnú daňovú povinnosť.
Zamestnanec, ktorý mal počas roka 2024 vyplácané zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ alebo „zákona“), môže vysporiadať svoju daňovú povinnosť „prostredníctvom zamestnávateľa“ a to tak, že najneskôr do 17. februára 2025 ho písomne požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň.
Podať žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň môže však len ten zamestnanec, ktorý počas zdaňovacieho obdobia nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona dani z príjmov, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona dani z príjmov (t. j. príjmy, z ktorých bola daň vybraná zrážkou sa rozhodol zahrnúť do úhrnu príjmov a z nich zrazenú daň považovať ako preddavok na daň) a ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 zákona dani z príjmov.
Pri uzatvorení zdaňovacieho obdobia, ktoré je spojené s výpočtom ročnej daňovej povinnosti zamestnancov, má povinnosti aj zamestnávateľ. K týmto povinnostiam patrí doručovanie daňových tlačív zamestnancovi:
• Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch (§ 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov),
• Doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (§ 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov),
• Potvrdenie o zaplatení dane (§ 39 ods. 7 zákona o dani z príjmov).
Počnúcom rokom 2020 platí, že zamestnávateľ môže vystaviť a doručiť nižšie uvedené doklady aj elektronickou formou; v platnosti však stále zostáva primárna možnosť doručenia dokumentov v listinnej podobe. Elektronická forma doručovania je možná len po vzájomnej dohode so zamestnancom, pričom pri tejto forme doručenia má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov (napr. šifrovaním). Doklad, ktorý bude doručený elektronickými prostriedkami, musí obsahovať predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa, a nemožno ho dodatočne meniť ani upravovať. Vyžaduje sa aj potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré musí v súlade so zákonom o dani z príjmov obsahovať:
• informáciu o dátume a čase elektronického doručenia dokumentu,
• označenie elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
S
Ekonomika porastie v tomto roku len o niečo menej ako vlani
12. 2. 2020
Slovenská ekonomika pod vplyvom zahraničia pokračuje v pomalšom výkone, ale stále napreduje. Jej rast dosiahne v tomto roku 2,2 percenta, teda porovnateľne s 2,3 percenta v 2019.
Ochladenie je citeľné najmä v exportne orientovanom priemysle, kým trh práce stále odoláva. Oživenie v nasledujúcich rokoch vyvrcholí so záverom čerpania eurofondov tretieho programového obdobia v roku 2023. Vyplýva to z komentára k aktuálnej makroekonomickej prognóze z dielne Inštitútu finančnej politiky (IFP). Po dosiahnutí vrcholu v roku 2018 slovenská ekonomika vlani výrazne zvoľnila na odhadovaných 2,3 percenta. Nepriaznivý vývoj zahraničného dopytu sa podľa autora komentára a riaditeľa odboru makroekonomických analýz a prognóz na IFP Branislava Žúdela premietol predovšetkým do slovenského exportne orientovaného priemyslu.
Minister Érsek chce podpis na stámiliónovej zákazke
10. 2. 2020
Viac ako tri roky sa stavebné spoločnosti naťahujú o obrovskú 300-miliónovú štátnu zákazku. Ide o obnovu železničnej trate z Devínskej Novej Vsi do Kútov.
Po rekonštrukcii 57-kilometrového úseku, ktorú z eurofondov naplánovali štátne Železnice Slovenskej republiky, majú vlaky do susedného Česka zrýchliť zo 120 až 140 na 200 kilometrov za hodinu. Ide o skrátenie času prepravy asi o päť minút. Posledné dva roky je tender pre spory uchádzačov takmer neustále na stole Úradu pre verejné obstarávanie. Ten dal aktuálne za námietkami zúčastnených firiem definitívnu bodku. Keďže ponuku s najnižšou cenou za 217 miliónov eur od kazašsko-talianskeho združenia firiem Integra a Todini vyradili, víťazom by sa malo stať konzorcium so slovenským Váhostavom. To ponúklo cenu 275 miliónov eur. Za Váhostavom je Strabag s cenou 353 miliónov eur.
Československá UnicreditBanka má najlepšie výsledky od roku 2013
6. 2. 2020
Akcie bankovej skupiny na milánskej burze posilnili o takmer šesť percent a obchodovali sa na úrovni 13,58 eura, čo je tesne pod najvyššími úrovňami od septembra 2018.
Československá divízia UnicreditBank dosiahla najlepší hospodársky výsledok od spojenia v roku 2013. Za minulý rok vykázala miestna divízia talianskeho bankového domu zisk 392 miliónov eur, čo je 12,4-percentný medziročný nárast.
Pozemkové úpravy
5. 2. 2020
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Materiál s názvom „Analýza stavu a návrh riešenia pozemkových úprav podľa zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ schválila vláda SR uznesením č. 350 z 22. augusta 2018. V súlade s prijatými návrhmi opatrení návrh zákona odstraňuje nesúlad zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a súčasnej podoby zákona Slovenskej národnej rady č.330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, ktoré sa prejavovali v priebehu celého konania o pozemkových úpravách, od rozporov v povolení alebo nariadení pozemkových úprav, v posudzovaní obvodu pozemkových úprav, nejednoznačnom určení subjektu poskytujúceho náhradu a pod.
Novelou zákona dochádza k vyňatiu konania o pozemkových úpravách zo zákona č. 66/2009 Z. z. a začlenenie tohto špecifického konania do samostatného ustanovenia zákona č. 330/1991 Zb., pričom sa nastavujú jednoznačné procesné a technické podmienky konania o pozemkových úpravách, týkajúce sa preukazovania dôvodu ich vykonania, určenia a zadefinovania žiadateľa, určenia podmienok a spôsobu začatia konania, určenia spôsobu vyrovnania, posudzovania podmienok primeranosti vyrovnania a pod. Čo sa týka legislatívnych zmien zákona č. 66/2009 Z. z., tieto zmeny predložilo Ministerstvo financií SR ako gestor zákona.