Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca
7. 1. 2025
V súvislosti s uzatvorením zdaňovacieho obdobia a otvorením nového zdaňovacieho obdobia má zamestnávateľ a zamestnanec povinnosti, ktoré sú povinný splniť v zákonom ustanovených termínoch.
V zmysle § 27 zákona č. 563/2009 Z .z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, ak koniec lehoty úkonu zamestnávateľa pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Jednou zo základných povinností daňovníka je vysporiadať si ročné zdaniteľné príjmy, ktoré počas zdaňovacieho obdobia poberal, a vypočítať si ročnú daňovú povinnosť.
Zamestnanec, ktorý mal počas roka 2024 vyplácané zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ alebo „zákona“), môže vysporiadať svoju daňovú povinnosť „prostredníctvom zamestnávateľa“ a to tak, že najneskôr do 17. februára 2025 ho písomne požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň.
Podať žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň môže však len ten zamestnanec, ktorý počas zdaňovacieho obdobia nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona dani z príjmov, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona dani z príjmov (t. j. príjmy, z ktorých bola daň vybraná zrážkou sa rozhodol zahrnúť do úhrnu príjmov a z nich zrazenú daň považovať ako preddavok na daň) a ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 zákona dani z príjmov.
Pri uzatvorení zdaňovacieho obdobia, ktoré je spojené s výpočtom ročnej daňovej povinnosti zamestnancov, má povinnosti aj zamestnávateľ. K týmto povinnostiam patrí doručovanie daňových tlačív zamestnancovi:
• Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch (§ 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov),
• Doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (§ 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov),
• Potvrdenie o zaplatení dane (§ 39 ods. 7 zákona o dani z príjmov).
Počnúcom rokom 2020 platí, že zamestnávateľ môže vystaviť a doručiť nižšie uvedené doklady aj elektronickou formou; v platnosti však stále zostáva primárna možnosť doručenia dokumentov v listinnej podobe. Elektronická forma doručovania je možná len po vzájomnej dohode so zamestnancom, pričom pri tejto forme doručenia má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov (napr. šifrovaním). Doklad, ktorý bude doručený elektronickými prostriedkami, musí obsahovať predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa, a nemožno ho dodatočne meniť ani upravovať. Vyžaduje sa aj potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré musí v súlade so zákonom o dani z príjmov obsahovať:
• informáciu o dátume a čase elektronického doručenia dokumentu,
• označenie elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
S
Firmy na východe prepúšťajú
23. 6. 2020
Počas uplynulého mesiaca nezamestnanosť stúpla vo všetkých okresoch Košického kraja. Dokopy päť nahlásení hromadného prepúšťania eviduje v Košickom kraji od marca Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.
Naposledy v piatok ohlásil opätovné prepúšťanie závod Embraco Slovakia v Spišskej Novej Vsi. Pre TASR to za firmu potvrdil Anton Oberhauser. Nezamestnanosť v kraji medzimesačne stúpla na úroveň 9,77 percenta. Podľa hovorkyne ústredia práce Mária Hrehovej spoločnosť zaoberajúca sa výrobou iných čerpadiel ohlásila prepúšťanie na spišskonovoveskom úrade práce v počte 200 ľudí 20. mája, o týždeň na to ohlásila ďalšie prepúšťanie v počte 108 pracovníkov.
Regulované ceny elektriny a plynu by mali od januára klesnúť
23. 6. 2020
Ceny na pražskej energetickej burze výrazne klesli pre koronakrízu či teplú zimu. Regulované ceny elektriny pre domácnosti a malé podniky by v budúcom roku mohli klesnúť o približne päť percent. Podľa platného regulačného vzorca sa totiž cena elektriny ako komodity určuje podľa jej priemernej ceny na pražskej energetickej burze v prvých šiestich mesiacoch predchádzajúceho roka.
Táto cena oproti minulému roku výrazne klesla pre koronakrízu či teplú zimu, upozornil manažér alternatívneho dodávateľa energií Magna Energia Martin Semrič. Znížiť by sa mala od budúceho roka aj regulovaná cena plynu. "Východisková cena elektriny, ktorá vstupuje do regulačného vzorca, bola vlani 51,85 eur za megawatthodinu. Teraz sa pohybuje okolo 46 eur za MWh. Ak v závere júna nedôjde k dramatickým zmenám na burze a nebude sa meniť ani regulačný vzorec, regulovaná cena elektriny ako komodity by v budúcom roku mohla klesnúť o približne 11 percent. Po započítaní ostatných regulovaných poplatkov by to mohlo byť cca päť percent," odhadol Semrič. Hovorca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Radoslav Igaz cenové odhady odmietol komentovať. Konania, ktoré určia ceny energií pre budúci rok, sa podľa neho začnú až o niekoľko mesiacov.
Štát spúšťa krízové šetrenieZlý stavebný zákon odháňa zahraničných developerov
19. 6. 2020
Prevažnú väčšinu výstavby majú u nás v rukách domáce firmy. „Zahraničný kapitál v developmente odišiel,“ zhodnotil situáciu v poslednom desaťročí výkonný riaditeľ Cresco Real Estate Ján Krnáč na HN konferencii o dianí na realitnom trhu. Ten prečistila najmä posledná hospodárska kríza.
„Zostali len tí, ktorí vedia, ako to robiť,“ uviedol riaditeľ sekcie územného plánovania mesta Bratislavy Marek Dinka. Zahraničných developerov sme na slovenské stavby však ani počas silných rokov prilákať nedokázali. Dôvodom sú aj zastarané a neflexibilné zákony a zdĺhavé povoľovacie procesy,
Slovensko sa v rebríčku konkurencieschopnosti prepadáva
17. 6. 2020
Prepad Slovenska v rebríčkoch konkurencieschopnosti ekonomík pokračuje. Podľa najnovšieho vydania Svetovej ročenky konkurencieschopnosti ekonomík (WCY) v roku 2020, ktorú každoročne zverejňuje švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu, je Slovensko 57. najkonkurencieschopnejšou ekonomikou.
Ide historicky o najhorší výsledok, keď sa oproti roku 2019 postavenie Slovenska zhoršilo o štyri miesta. Z celkovo hodnotených 63 krajín sa tak za ním ocitlo z Európy už len Chorvátsko, keď nás tento rok predbehla aj Ukrajina, informovala v utorok nadácia F. A. Hayeka. V porovnaní krajín Vyšehradskej štvorky je najúspešnejšia Česká republika na 33. priečke, Poľsko skončilo na 39. mieste a Slovensko sa tento rok umiestnilo aj za Maďarskom, ktoré obsadilo v kvalite podnikateľského prostredia 47. priečku.