Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca
7. 1. 2025
V súvislosti s uzatvorením zdaňovacieho obdobia a otvorením nového zdaňovacieho obdobia má zamestnávateľ a zamestnanec povinnosti, ktoré sú povinný splniť v zákonom ustanovených termínoch.
V zmysle § 27 zákona č. 563/2009 Z .z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, ak koniec lehoty úkonu zamestnávateľa pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Jednou zo základných povinností daňovníka je vysporiadať si ročné zdaniteľné príjmy, ktoré počas zdaňovacieho obdobia poberal, a vypočítať si ročnú daňovú povinnosť.
Zamestnanec, ktorý mal počas roka 2024 vyplácané zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ alebo „zákona“), môže vysporiadať svoju daňovú povinnosť „prostredníctvom zamestnávateľa“ a to tak, že najneskôr do 17. februára 2025 ho písomne požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň.
Podať žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň môže však len ten zamestnanec, ktorý počas zdaňovacieho obdobia nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona dani z príjmov, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona dani z príjmov (t. j. príjmy, z ktorých bola daň vybraná zrážkou sa rozhodol zahrnúť do úhrnu príjmov a z nich zrazenú daň považovať ako preddavok na daň) a ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 zákona dani z príjmov.
Pri uzatvorení zdaňovacieho obdobia, ktoré je spojené s výpočtom ročnej daňovej povinnosti zamestnancov, má povinnosti aj zamestnávateľ. K týmto povinnostiam patrí doručovanie daňových tlačív zamestnancovi:
• Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch (§ 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov),
• Doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (§ 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov),
• Potvrdenie o zaplatení dane (§ 39 ods. 7 zákona o dani z príjmov).
Počnúcom rokom 2020 platí, že zamestnávateľ môže vystaviť a doručiť nižšie uvedené doklady aj elektronickou formou; v platnosti však stále zostáva primárna možnosť doručenia dokumentov v listinnej podobe. Elektronická forma doručovania je možná len po vzájomnej dohode so zamestnancom, pričom pri tejto forme doručenia má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov (napr. šifrovaním). Doklad, ktorý bude doručený elektronickými prostriedkami, musí obsahovať predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa, a nemožno ho dodatočne meniť ani upravovať. Vyžaduje sa aj potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré musí v súlade so zákonom o dani z príjmov obsahovať:
• informáciu o dátume a čase elektronického doručenia dokumentu,
• označenie elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
S
Zvýšenie nemocenského, materského a ošetrovného
5. 4. 2021
Od januára 2021 sa zvýšila maximálna výška nemocenských dávok, a preto poistenci po splnení zákonných podmienok môžu získať nárok na vyššie sumy nemocenského, materského a ošetrovného.
Maximálny denný vymeriavací základ, z ktorého sa tieto nemocenské dávky vypočítajú, stúpol zo 66,6083 eur na 71,8028 eur.
Ak sa poistenec stane dočasne práceneschopným v roku 2021, maximálna výška jeho nemocenského na deň bude 39,491540 eur. Pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci tak Sociálna poisťovňa v roku 2021 vyplatí poistencom nemocenské maximálne vo výške 1 184,80 eur a pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci to bude 1 224,30 eur.
Maximálne denné materské dosiahne hodnotu 53,852100 eur. Znamená to, že materské bude Sociálna poisťovňa vyplácať maximálne vo výške 1 615,60 eur mesačne za 30-dňový mesiac alebo vo výške 1 669,50 eur mesačne za 31-dňový mesiac.
Maximálne denné ošetrovné v roku 2021 dosiahne hodnotu 39,491540 eur. Dávka ošetrovné (nie pandemické ošetrovné), ktorú Sociálna poisťovňa vypláca najviac za 10 dní, tak dosiahne maximálnu výšku 395 eur.
V
Slováci šetria. Pandémia zostrelila spotrebáky na rekordné minimá
31. 3. 2021
Nové auto, kuchynská linka či práčka sa vlani stali pre mnohých Slovákov tabu. Zbytočné nákupy sme pre pandémiu odložili na istejšie časy. Preto historicky poklesol objem spotrebiteľských úverov. Koncom decembra sme prostredníctvom „spotrebákov“ podľa Národnej banky Slovenska dlhovali finančným domom 5,29 miliardy eur, čo je medziročný pokles o 470 miliónov eur alebo o 8,2 percenta.
Ide tiež o najnižší objem od decembra 2017. „Ľudia začali dávať do porovnania okamžitý pocit z kúpy tovaru s dlhodobými následkami dlhu, no pokles záujmu o spotrebiteľské úvery sa nedá vylúčiť ani pre pandemické obmedzenia,“ uviedol odborník na financie z Ekonomickej univerzity v Bratislave Pavel Škriniar s tým, že sa vytratili dôvody na branie pôžičiek, ako napríklad na dovolenky.
K
Agrorezort spustí investície do pôdohospodárstva za vyše 337 miliónov eur
29. 3. 2021
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v súvislosti s predĺžením programového obdobia Programu rozvoja vidieka a navýšením rozpočtu aj zo zdrojov Európskeho nástroja na obnovu (Next generation EU) pripravuje štyri nové výzvy zamerané na investičnú podporu v sektore poľnohospodárstva a potravinárstva.
Informoval o tom v pondelok minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján Mičovský (OĽANO).
Investície podľa neho podporia spoluprácu podnikov, zvýhodnia malých poľnohospodárov a tých, ktorí doposiaľ o podporu nežiadali. Pôjde tak celkovo o viac ako 337 miliónov eur, ktoré prispejú k zásadnej modernizácii investične poddimenzovaného slovenského pôdohospodárstva a zanedbanej krajiny.
Podobné plány rezort chystá aj pre oblasť lesníctva.
Spresnil, že alokácia týchto zdrojov bude rozložená do štyroch výziev. Ich základné parametre bude ministerstvo vopred a predovšetkým transparentne komunikovať tak, aby všetci záujemcovia o tieto podpory v agrosektore mali možnosť vyjadriť sa k stanoveniu priorít, ako aj k lepšiemu porozumeniu podmienok.
Predpoklad vyhlásenia výziev je ešte v máji tohto roka.
Investičná podpora v poľnohospodárstve (Podopatrenie 4.1) bude podľa Mičovského zacielená na špeciálnu rastlinnú a živočíšnu výrobu.
V
Návštevnosť hotelov v januári klesla o 94 percent
24. 3. 2021
Návštevnosť hotelov a penziónov v januári klesla o 94 percent. Zariadenia cestovného ruchu navštívilo v prvom mesiaci tohto roka len necelých šesť percent počtu návštevníkov z januára 2020.
Najvyšší prepad návštevnosti zaznamenali kraje zamerané na zimný cestovný ruch, návštevnosť ostatných ťahali len kúpele. Informoval o tom štatistický úrad.
Nové, prísnejšie opatrenia proti ochoreniu COVID-19, ktoré úplne obmedzili ubytovanie hostí v hoteloch, penziónoch a ďalších ubytovacích zariadeniach, spôsobili prepad počtu hostí počas januára 2021 o 94,1 percenta.
Celkovo sa v januári 2021 ubytovalo v zariadeniach cestovného ruchu 26 600 hostí, čo je druhý najnižší počet a súčasne druhý najvyšší percentuálny prepad od začiatku roka 2020 (horšia situácia bola len v apríli 2020).
Počas januára vytvárali návštevnosť hostia zo zimných pobytov začatých pred januárom 2021, kúpeľní hostia, návštevníci súkromných bytov a chát (prevádzkovaných podnikateľmi), prípadne dlhodobo ubytovaní cestujúci na služobných cestách a študenti na výmenných pobytoch.
Návštevnosť klesala piaty mesiac po sebe. Hostia strávili v zariadeniach viac ako 112-tisíc nocí, medziročne sa ich počet znížil o 90,5 percenta.
V rovnakom období minulého roka počet návštevníkov pritom dosiahol takmer 450-tisíc osôb a 1,2 milióna prenocovaní.
Dĺžka pobytov medziročne vzrástla z 2,7 na 4,2 noci, opäť vďaka kúpeľným pobytom domácich návštevníkov.
Najvyšší nárast počtu prenocovaní bol v Trenčianskom kraji z 3,5 na 7,8 noci a Banskobystrickom kraji z 2,7 na 6,8 noci.
V