Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca
7. 1. 2025
V súvislosti s uzatvorením zdaňovacieho obdobia a otvorením nového zdaňovacieho obdobia má zamestnávateľ a zamestnanec povinnosti, ktoré sú povinný splniť v zákonom ustanovených termínoch.
V zmysle § 27 zákona č. 563/2009 Z .z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, ak koniec lehoty úkonu zamestnávateľa pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Jednou zo základných povinností daňovníka je vysporiadať si ročné zdaniteľné príjmy, ktoré počas zdaňovacieho obdobia poberal, a vypočítať si ročnú daňovú povinnosť.
Zamestnanec, ktorý mal počas roka 2024 vyplácané zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ alebo „zákona“), môže vysporiadať svoju daňovú povinnosť „prostredníctvom zamestnávateľa“ a to tak, že najneskôr do 17. februára 2025 ho písomne požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň.
Podať žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň môže však len ten zamestnanec, ktorý počas zdaňovacieho obdobia nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona dani z príjmov, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona dani z príjmov (t. j. príjmy, z ktorých bola daň vybraná zrážkou sa rozhodol zahrnúť do úhrnu príjmov a z nich zrazenú daň považovať ako preddavok na daň) a ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 zákona dani z príjmov.
Pri uzatvorení zdaňovacieho obdobia, ktoré je spojené s výpočtom ročnej daňovej povinnosti zamestnancov, má povinnosti aj zamestnávateľ. K týmto povinnostiam patrí doručovanie daňových tlačív zamestnancovi:
• Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch (§ 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov),
• Doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (§ 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov),
• Potvrdenie o zaplatení dane (§ 39 ods. 7 zákona o dani z príjmov).
Počnúcom rokom 2020 platí, že zamestnávateľ môže vystaviť a doručiť nižšie uvedené doklady aj elektronickou formou; v platnosti však stále zostáva primárna možnosť doručenia dokumentov v listinnej podobe. Elektronická forma doručovania je možná len po vzájomnej dohode so zamestnancom, pričom pri tejto forme doručenia má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov (napr. šifrovaním). Doklad, ktorý bude doručený elektronickými prostriedkami, musí obsahovať predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa, a nemožno ho dodatočne meniť ani upravovať. Vyžaduje sa aj potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré musí v súlade so zákonom o dani z príjmov obsahovať:
• informáciu o dátume a čase elektronického doručenia dokumentu,
• označenie elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
S
Rekordným hypotekám môže čoskoro odzvoniť
1. 11. 2021
Hypotéky nikdy neboli také lacné. Aj septembrové údaje Národnej banky Slovenska potvrdili trend, ktorý sa u nás v posledných rokoch prejavil v dôsledku hypotekárnych vojen.
Čoraz nižšie úrokové sadzby umocnila menová politika Frankfurtu. Úroveň hlavných refinančných operácií Európska centrálna banka ponechala nezmenenú na úrovni rovnej nuly aj tento týždeň.
Z nízkych sadzieb počas pandemického roku ťažili naše finančné domy, dno prerážali najmä menšie inštitúcie. „Malé banky sú z hľadiska stanovenia úrokových sadzieb často vyzývateľmi,“ konštatovala analytička Finančného kompasu Iveta Hudáková. „Podliezajú svojimi ponukami ponuky tých najväčších a takto sa snažia zvýšiť trhový podiel a prebrať ich klientov,“ dodala.
V
Nárok na príplatky za vykonanú prácu
27. 10. 2021
V sobotu, v nedeľu, vo sviatok, či za nočnú prácu a mzdovú kompenzáciu majú aj zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, tzv. dohodári nárok na príplatky.
Inak ako u zamestnancov v pracovnom pomere je ustanovená u dohodárov len odmena za prácu vo sviatok, kedy dohodárovi patrí za každú hodinu práce vo sviatok dohodnutá odmena zvýšená najmenej o 3,58 € (do 31. 12. 2020 išlo o odmenu zvýšenú najmenej o sumu minimálnej hodinovej mzdy ustanovenej Nariadením vlády SR).
Mzda za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3 Zákonníka práce) sa poskytuje zamestnancovi vo výške pomernej časti jeho základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách na hodinu, t. j. počnúc 1. 1. 2022 sa zvyšuje zo sumy 3,580 € na sumu 3,713 €. Pod pomernou časťou mzdy sa rozumie u mesačne odmeňovaného zamestnanca pomerná časť mesačnej mzdy, ktorá zodpovedá počtu hodín vykonanej neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku a u hodinovo odmeňovaného zamestnanca sadzba hodinovej tarifnej mzdy, ktorá je vynásobená počtom hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti na pracovisku.
K
Hotely v auguste zlomili rekord v počte domácich hostí
25. 10. 2021
Augustová návštevnosť hotelov a penziónov zlomila rekord počtu domácich hostí, bolo ich medziročne viac o 4,4 percenta a v porovnaní s predpandemickým rokom 2019 dokonca viac o vyše 15 percent. Informoval o tom v piatok Štatistický úrad. Slováci však prepad návštevnosti cudzincov nenahradili.
Štatistici spresnili, že z vyše 530-tisíc Slovákov takmer polovica strávila dovolenku v Žilinskom a Prešovskom kraji. "Ani tieto hodnoty však nenahradili stále výrazný prepad cudzincov. Celková návštevnosť zaostávala medziročne o 2,4 percenta a za rovnakým obdobím spred pandémie o 15,7 percenta," poznamenali štatistici.
V auguste tohto roka navštívilo ubytovacie zariadenia cestovného ruchu na Slovensku dokopy takmer 668-tisíc osôb. Bol to podľa úradu o niečo nižší počet ako pred rokom a stále výrazne menej ako pred dvomi rokmi, keď ubytovacie služby využilo 792-tisíc hostí.
V
Slovensko vlani hospodárilo oproti odhadom lepšie
20. 10. 2021
Slovensko vlani hospodárilo oproti skorším odhadom lepšie, napriek tomu ale deficit verejných financií proti obdobiu pred vypuknutím koronavírusovej krízy výrazne vzrástol.
Oznámil to dnes Štatistický úrad. K revízii údajov prispel hlavne lepší výber dane z príjmov firiem. Deficit verejných financií Slovenska vlani dosiahol v prepočte 5,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), ešte na jar krajina podľa predbežných údajov vykazovala vlaňajší schodok na úrovni 6,16 percenta výkonu ekonomiky.
Predvlani hospodárilo Slovensko s deficitom 1,33 percenta HDP. V súvislosti s pandémiou Slovensko vlani prvýkrát od roku 2009 zaznamenalo pokles ekonomiky a vyššie výdavky napríklad na kompenzácie negatívnych dopadov epidémie choroby covid-19.
Podiel verejného dlhu Slovenska na výkone ekonomiky vlani výrazne vzrástol, na rozdiel od predchádzajúcich údajov sa ale udržal pod hranicou 60 percent HDP, ako to vyžadujú pravidlá Únie, ktoré ale kvôli dopadom covidu-19 boli dočasne pozastavené.
V