Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca
7. 1. 2025
V súvislosti s uzatvorením zdaňovacieho obdobia a otvorením nového zdaňovacieho obdobia má zamestnávateľ a zamestnanec povinnosti, ktoré sú povinný splniť v zákonom ustanovených termínoch.
V zmysle § 27 zákona č. 563/2009 Z .z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, ak koniec lehoty úkonu zamestnávateľa pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Jednou zo základných povinností daňovníka je vysporiadať si ročné zdaniteľné príjmy, ktoré počas zdaňovacieho obdobia poberal, a vypočítať si ročnú daňovú povinnosť.
Zamestnanec, ktorý mal počas roka 2024 vyplácané zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ alebo „zákona“), môže vysporiadať svoju daňovú povinnosť „prostredníctvom zamestnávateľa“ a to tak, že najneskôr do 17. februára 2025 ho písomne požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň.
Podať žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň môže však len ten zamestnanec, ktorý počas zdaňovacieho obdobia nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona dani z príjmov, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona dani z príjmov (t. j. príjmy, z ktorých bola daň vybraná zrážkou sa rozhodol zahrnúť do úhrnu príjmov a z nich zrazenú daň považovať ako preddavok na daň) a ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 zákona dani z príjmov.
Pri uzatvorení zdaňovacieho obdobia, ktoré je spojené s výpočtom ročnej daňovej povinnosti zamestnancov, má povinnosti aj zamestnávateľ. K týmto povinnostiam patrí doručovanie daňových tlačív zamestnancovi:
• Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch (§ 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov),
• Doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (§ 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov),
• Potvrdenie o zaplatení dane (§ 39 ods. 7 zákona o dani z príjmov).
Počnúcom rokom 2020 platí, že zamestnávateľ môže vystaviť a doručiť nižšie uvedené doklady aj elektronickou formou; v platnosti však stále zostáva primárna možnosť doručenia dokumentov v listinnej podobe. Elektronická forma doručovania je možná len po vzájomnej dohode so zamestnancom, pričom pri tejto forme doručenia má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov (napr. šifrovaním). Doklad, ktorý bude doručený elektronickými prostriedkami, musí obsahovať predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa, a nemožno ho dodatočne meniť ani upravovať. Vyžaduje sa aj potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré musí v súlade so zákonom o dani z príjmov obsahovať:
• informáciu o dátume a čase elektronického doručenia dokumentu,
• označenie elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
S
Zmeny Zákonníka práce
15. 2. 2022
Ostatnou novelou Zákonníka práce sa mení a dopĺňa ustanovenie § 66, ktorý upravuje postup pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa so zamestnancom so zdravotným postihnutím.
Podľa stavu de lege lata má zamestnávateľ povinnosť okrem prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov, ak títo na pracovisku zamestnávateľa pôsobia, žiadať o súhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou, so zamestnancom, ktorý je zamestnancom so zdravotným postihnutím, aj príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad práce môže, ale nemusí takýto súhlas udeliť. V zmysle § 66 má Úrad práce na vyjadrenie všeobecnú lehotu podľa správneho poriadku, ktorá je 30 dní. Povinnosť sa nevzťahuje na okamžité skončenie pracovného pomeru. Takto nastavená právna úprava mala pôsobiť v prospech osôb so zdravotným postihnutím, ako posilnenie práv týchto osôb a ako opatrenie slúžiace ako ochrana pred neoprávnenou výpoveďou, nakoľko osoba so zdravotným postihnutím je z objektívnych dôvodov slabším účastníkom pracovno-právneho vzťahu vo vzťahu ku zamestnávateľovi a prípadná výpoveď by mohla mať na takého zamestnanca zásadnejšie negatívne dopady ako by tomu bolo pri bežnom zamestnancovi.
V praxi sa však toto ustanovenie paradoxne ukázalo ako prekážka pre založenie pracovného pomeru osobou so zdravotným postihnutím, z dôvodu obáv z príliš zdĺhavého procesu ukončenia pracovného pomeru na strane zamestnávateľa, keďže Úrad práce má na rozhodovanie 30 dní, nie je isté, či súhlas udelí a ak ho aj udelí, výpovedná doba začne plynúť až po doručení písomnej výpovede zamestnávateľom.
Domnievame sa teda, že ustanovenie nechráni pracovný pomer zamestnanca so zdravotným postihnutím, keďže tento z obavy pred vyššie uvedeným procesom často ani nevznikne a osoba so zdravotným postihnutím buď zostáva bez práce, a tým zvyšuje nároky na sociálny systém, alebo, ak má to šťastie, bude vykonávať prácu na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, čo so sebou prináša pravdepodobnosť rádovo nižšieho zárobku, ako by tomu bolo pri pracovnom pomere a rovnako tak aj nižšiu právnu istotu a menej práv vyplývajúcich z týchto pracovnoprávnych vzťahov.
Z nášho pohľadu ide aj vo svetle vyššie uvedených skutočností o prejav neprimeranej ingerencie štátu do pracovno-právnych vzťahov a neproporcionálnej snahy zákonodarcu o dorovnanie určitých deficitov, ktoré má zamestnanec so zdravotným postihnutím voči bežnému zamestnancovi. Takýto zásah do zmluvnej autonómie subjektov pracovno-právnych vzťahov v konečnom dôsledku znevýhodňuje toho účastníka, ktorého by malo chrániť, keďže takto nastavená ochrana sa javí byť pre potenciálneho zamestnávateľa príliš veľkou záťažou. Načrtnutú úvahu ilustruje a potvrdzuje aj prieskum realizovaný portálom www.profesia.sk, ktorý obsahoval aj otázku smerujúcu k úlohe §66 pri ochrane zamestnancov so zdravotným postihnutím.
K
Finančná kontrola a audit po novom
15. 2. 2022
Novela zákona o finančnej kontrole a audite bude mať pozitívny dosah na zníženie administratívnej záťaže pri čerpaní prostriedkov Európskej únie.
Novela zákona vytvára právny základ na overovanie poskytnutia verejných financií administratívnou finančnou kontrolou len s tými skutočnosťami, ktoré budú určené na základe písomnej analýzy rizík. Uvedená úprava sa zavádza najmä pre účely výkonu finančnej kontroly v oblasti implementácie fondov EÚ. Takýmto prístupom sa zefektívni proces výkonu administratívnej finančnej kontroly, nakoľko sa zníži administratívna záťaž zamestnancov orgánov verejnej správy vykonávajúcich administratívnu finančnú kontrolu. Zefektívnenie výkonu finančnej kontroly zabezpečí aj možnosť podpisovať v odôvodnených prípadoch návrh správy alebo návrh čiastkovej správy a správu alebo čiastkovú správu z administratívnej finančnej kontroly alebo finančnej kontroly na mieste len jedným zo zamestnancov orgánu verejnej správy, ktorý vykonal finančnú kontrolu. Podľa súčasnej právnej úpravy sú potrebné podpisy všetkých zamestnancov orgánu verejnej správy, ktorí dané kontroly vykonali.
Cieľom novely zákona bolo taktiež upraviť možnosť externalizácie výkonu administratívnej finančnej kontroly a finančnej kontroly na mieste. Právnou úpravou sa umožní vykonávať administratívnu finančnú kontrolu alebo finančnú kontrolu na mieste iným orgánom verejnej správy, ak tak ustanovia osobitné predpisy. Zároveň sa precizujú niektoré ustanovenia procesných pravidiel výkonu finančnej kontroly a auditu.
K
12.02.2022, 13:00 Mzdovo-inflačná špirála sa na Slovensku zrejme nerozkrúti
14. 2. 2022
Rast cien vyvíja tlak aj na zvyšovanie miezd. Inflácia pritom nie je v súčasnosti jediným spúšťačom nárastu platov. V niektorých sektoroch je momentálne pre firmy ťažké zohnať vhodných pracovníkov aj pre pandemickú situáciu, čo môže tiež výrazne prispieť k zvyšovaniu platov nad rámec rastu produktivity.
Vyššie zárobky sa však znovu môžu určitým podielom podpísať na ďalšom raste inflácie, čomu sa v praxi hovorí mzdovo-inflačná špirála. Odborníci Národnej banky Slovenska (NBS) vyčíslili, že za obdobie rokov 2021 až 2023 je celková úprava odhadu rastu cenovej hladiny na úrovni 6,6 percentuálneho bodu. Z toho len približne 0,2 percentuálneho bodu pripisujú vplyvu miezd, takže špirála by sa na Slovensku rozkrútiť nemala.
"História ukazuje, že mzdy na Slovensku sú poháňané predovšetkým rastom produktivity práce a nedostatkom vhodnej pracovnej sily. Na infláciu reagujú mzdy spomalene a nemajú tendenciu zohľadňovať očakávaný budúci cenový vývoj," skonštatovali experti s tým, že nižšiemu prenosu inflácie do miezd prispieva aj nízke pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami.
V ďalších rokoch teda nepredpokladajú, že by infláciu hnalo aj zvyšovanie miezd. Takisto vyzdvihli vplyv variantu omikron na pracovný trh. Veľa firiem v súčasnosti vníma ako problémové nájsť vhodných zamestnancov, čo môže výraznejšie prispieť k zvyšovaniu platov v niektorých sektoroch nad rámec rastu produktivity.
V
Trh práce sa má úplne zotaviť až o dva roky
11. 2. 2022
Na prvý pohľad to vyzeralo, že sa trh práce vrátil do starých koľají. Miera nezamestnanosti sa koncom roka približovala na úroveň spred začiatku pandémie. Firmy uverejňovali na pracovných portáloch rekordné počty inzerátov. Niektoré ukazovatele však nevyzerajú až tak optimisticky. Zamestnaných v porovnaní s obdobím pred koronakrízou vlani ubudlo takmer vo všetkých odvetviach.
Najväčší prepad zaznamenalo ubytovanie, ktoré za dva roky prišlo o viac ako pätinu zamestnancov. Lepšie na tom nie je ani gastrosektor, ktorý prišiel o desať percent ľudí. Tento biznis sa stal navyše rizikovým aj pre potenciálne pracovné sily. Ako jediný zaznamenal výrazný rozmach informačný a komunikačný sektor, v ktorom vzrástla zamestnanosť o osem percent. Nárast počtu ponúk je však znakom toho, že ekonomika sa postupne regeneruje. Podľa experta úseku štatistík a prognózovania spoločnosti Trexima Ivana Lásku v priemerných číslach za minulý rok pozorujeme mierny medziročný pokles predovšetkým pre slabý prvý štvrťrok.
V