Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca
7. 1. 2025
V súvislosti s uzatvorením zdaňovacieho obdobia a otvorením nového zdaňovacieho obdobia má zamestnávateľ a zamestnanec povinnosti, ktoré sú povinný splniť v zákonom ustanovených termínoch.
V zmysle § 27 zákona č. 563/2009 Z .z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, ak koniec lehoty úkonu zamestnávateľa pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Jednou zo základných povinností daňovníka je vysporiadať si ročné zdaniteľné príjmy, ktoré počas zdaňovacieho obdobia poberal, a vypočítať si ročnú daňovú povinnosť.
Zamestnanec, ktorý mal počas roka 2024 vyplácané zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ alebo „zákona“), môže vysporiadať svoju daňovú povinnosť „prostredníctvom zamestnávateľa“ a to tak, že najneskôr do 17. februára 2025 ho písomne požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň.
Podať žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň môže však len ten zamestnanec, ktorý počas zdaňovacieho obdobia nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona dani z príjmov, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona dani z príjmov (t. j. príjmy, z ktorých bola daň vybraná zrážkou sa rozhodol zahrnúť do úhrnu príjmov a z nich zrazenú daň považovať ako preddavok na daň) a ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 zákona dani z príjmov.
Pri uzatvorení zdaňovacieho obdobia, ktoré je spojené s výpočtom ročnej daňovej povinnosti zamestnancov, má povinnosti aj zamestnávateľ. K týmto povinnostiam patrí doručovanie daňových tlačív zamestnancovi:
• Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch (§ 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov),
• Doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (§ 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov),
• Potvrdenie o zaplatení dane (§ 39 ods. 7 zákona o dani z príjmov).
Počnúcom rokom 2020 platí, že zamestnávateľ môže vystaviť a doručiť nižšie uvedené doklady aj elektronickou formou; v platnosti však stále zostáva primárna možnosť doručenia dokumentov v listinnej podobe. Elektronická forma doručovania je možná len po vzájomnej dohode so zamestnancom, pričom pri tejto forme doručenia má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov (napr. šifrovaním). Doklad, ktorý bude doručený elektronickými prostriedkami, musí obsahovať predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa, a nemožno ho dodatočne meniť ani upravovať. Vyžaduje sa aj potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré musí v súlade so zákonom o dani z príjmov obsahovať:
• informáciu o dátume a čase elektronického doručenia dokumentu,
• označenie elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
S
Zmena Zákonníka práce
31. 10. 2022
Od 1. 11. 2022 prichádza veľká zmena pracovného práva, a to rozšírenie práv zamestnancov na základe európskych pravidiel.
V zákonníku práce dochádza k viacerým zmenám, ktorých cieľom je zabezpečiť transparentné a predvídateľné pracovné podmienky pre pracovníkov (zamestnancov). V tomto kontexte sa zavádzajú tieto zmeny:
- zmeny týkajúce sa pracovnej zmluvy a poskytovania informácií o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania,
- rozšírenie a spresnenie okruhu informácií, ktoré má zamestnanec dostať s cieľom, aby bola zabezpečená požiadavka transparentnosti a predvídateľnosti vykonávanej práce,
- ustanovenie práva zamestnanca žiadať prechod na inú formu zamestnania (napr. z určitej doby na neurčitý čas),
- ustanovenie poskytovania informácií aj v elektronickej podobe a pod.,
- spresnenie ustanovenia, ktoré sa týkajú rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, napr. inštitút tzv. otcovskej dovolenky, možnosť žiadať flexibilné formy práce, ak ide o osoby, ktoré sa napr. starajú o deti.
K
Predvídateľnosť práce na dohodu
31. 10. 2022
Zákonník práce prináša zmeny týkajúce sa predvídateľnosti práce na dohodu. Prináša nový inštitút písomnej informácie.
Bez ohľadu na to, či ide o dohodu o vykonaní práce, o brigádnickej práci študentov alebo o pracovnej činnosti, zamestnávateľ je po novom povinný dohodárovi poskytnúť písomnú informáciu o dňoch a časových úsekoch, v ktorých ho môže potrebovať, a o tom, v akej lehote ho bude informovať o nástupe do práce, len to nesmie byť menej ako 24 hodín pred nástupom na túto prácu. Zákonník práce rovnako upravuje práva zamestnanca na dohodu, ako v prípade zamestnanca na trvalý pracovný pomer. V prípade, že zamestnávateľ plánovaný nástup zruší v kratšej lehote, ako pôvodne oznámil, bude dohodárovi patriť náhrada odmeny najmenej vo výške 30 % z nej. Nič z toho však neplatí, ak priemerný týždenný pracovný čas za 4 týždne nepresiahne 3 hodiny.
K
Deväť miliárd eur na boj s energiami
24. 10. 2022
Vládne strany budú mať v nedeľu podvečer stretnutie, na ktorom sa má zrodiť finálna dohoda k forme pomoci pre podniky a domácnosti počas energetickej krízy. Firmy, ktoré sa konkrétne opatrenia dozvedia v pondelok po rokovaní tripartity, však podľa ministra financií Igora Matoviča neuvidia pomoc skôr ako prvého decembra.
Z toho, že bude záchranný balík k dispozícii až vtedy, líder hnutia OĽaNO obvinil stranu SaS a jej predsedu Richarda Sulíka. „Dva týždne blokovali parlament. Preto to nestihneme v novembri,“ vyhlásil v nedeľu v diskusnej relácii o 5 minút 12, čím narážal na počínanie liberálov pri hlasovaní o návrhoch k rozpočtu a na boj s krízou.
Poslanec Marián Viskupič z už opozičného zoskupenia SaS sa proti jeho slovám počas diskusie ohradil. „Prečo vláde trvalo dva týždne, kým prišla s ďalším návrhom? Mohla ho predstaviť hneď na ďalší deň,“ odpovedal s tým, že koalícia doručila „absolútne zlý návrh na výdavkovej strane“, a preto ho neschválili.
Kritiku však expremiér Matovič smeroval na Richarda Sulíka aj ďalej, keď mu vyčítal, že na poste ministra hospodárstva nespravil v boji s energokrízou nič a robota sa začala až od nástupu súčasného šéfa rezortu Karla Hirmana.
V
Nezamestnanosť v septembri opäť klesla, je tesne nad šiestimi percentami
21. 10. 2022
Minister práce zdôraznil, že v septembri výrazne stúpol počet mladých v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úradoch práce. Dôvodom je tradične zvýšený počet tohtoročných absolventov stredných a vysokých škôl. Nezamestnanosť na Slovensku v septembri 2022 opäť klesla, a to na úroveň 6,06 percenta. V auguste tohto roku bola miera evidovanej nezamestnanosti na hodnote 6,14 percenta. Informoval o tom minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina), za účasti generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Karola Zimmera.
"Nezamestnanosť už od januára tohto roka neustále klesá a udialo sa tak aj v septembri, keď na úrady prichádzajú noví absolventi škôl. V zamestnávaní ľudí sa nám darí tak, ako v ochrane pracovných miest. Okrem klesajúcej nezamestnanosti to potvrdzuje aj fakt, že posledné tri mesiace rastie pomer uchádzačov, ktorých úrady práce vyradili z evidencie pre nájdenie zamestnania. Samozrejmosťou je dostupnosť prehľadnej databázy pracovných ponúk a pripravenosť zamestnancov úradov práce podať pomocnú ruku," povedal Krajniak.
Zdôraznil, že v septembri výrazne stúpol počet mladých v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úradoch práce. Dôvodom je tradične zvýšený počet tohtoročných absolventov stredných a vysokých škôl.
Do evidencie uchádzačov o zamestnanie pribudlo v septembri viac ako tritisíc ľudí vo veku do 29 rokov. Kým v auguste evidovali úrady 4477 absolventov, v septembri ich bolo už 8011.
"Počty čerstvých absolventov v evidencii na úradoch práce sú v septembri ako takmer každý rok na celoročných maximách. Práve preto sme sa na túto situáciu pripravili.
V