Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca
7. 1. 2025
V súvislosti s uzatvorením zdaňovacieho obdobia a otvorením nového zdaňovacieho obdobia má zamestnávateľ a zamestnanec povinnosti, ktoré sú povinný splniť v zákonom ustanovených termínoch.
V zmysle § 27 zákona č. 563/2009 Z .z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, ak koniec lehoty úkonu zamestnávateľa pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Jednou zo základných povinností daňovníka je vysporiadať si ročné zdaniteľné príjmy, ktoré počas zdaňovacieho obdobia poberal, a vypočítať si ročnú daňovú povinnosť.
Zamestnanec, ktorý mal počas roka 2024 vyplácané zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ alebo „zákona“), môže vysporiadať svoju daňovú povinnosť „prostredníctvom zamestnávateľa“ a to tak, že najneskôr do 17. februára 2025 ho písomne požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň.
Podať žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň môže však len ten zamestnanec, ktorý počas zdaňovacieho obdobia nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona dani z príjmov, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona dani z príjmov (t. j. príjmy, z ktorých bola daň vybraná zrážkou sa rozhodol zahrnúť do úhrnu príjmov a z nich zrazenú daň považovať ako preddavok na daň) a ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 zákona dani z príjmov.
Pri uzatvorení zdaňovacieho obdobia, ktoré je spojené s výpočtom ročnej daňovej povinnosti zamestnancov, má povinnosti aj zamestnávateľ. K týmto povinnostiam patrí doručovanie daňových tlačív zamestnancovi:
• Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch (§ 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov),
• Doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (§ 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov),
• Potvrdenie o zaplatení dane (§ 39 ods. 7 zákona o dani z príjmov).
Počnúcom rokom 2020 platí, že zamestnávateľ môže vystaviť a doručiť nižšie uvedené doklady aj elektronickou formou; v platnosti však stále zostáva primárna možnosť doručenia dokumentov v listinnej podobe. Elektronická forma doručovania je možná len po vzájomnej dohode so zamestnancom, pričom pri tejto forme doručenia má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov (napr. šifrovaním). Doklad, ktorý bude doručený elektronickými prostriedkami, musí obsahovať predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa, a nemožno ho dodatočne meniť ani upravovať. Vyžaduje sa aj potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré musí v súlade so zákonom o dani z príjmov obsahovať:
• informáciu o dátume a čase elektronického doručenia dokumentu,
• označenie elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
S
Jednoduchá spoločnosť na akcie
5. 10. 2016
Novelou zákona č. 389/2015 Z. z. sa s odloženou účinnosťou od 1. januára 2017 do Obchodného zákonníka doplnil úplne nový Diel v rámci obchodným spoločností, ktorý zavádza do znenia právneho predpisu nový pojem a to jednoduchá spoločnosť na akcie.
Od 1. januára 2017 bude možné na Slovensku okrem štyroch súčasných obchodných spoločností (v. o. s., k. s., s. r. o., a. s.) založiť aj piatu - jednoduchú spoločnosť na akcie. Niektoré záležitosti nie sú vyslovene upravené v diele pre jednoduchú spoločnosť na akcie, v tom prípade sa použijú na ne primerane ustanovenia o klasickej akciovej spoločnosti. Jednoduchá spoločnosť na akcie by mala byť ideálnou formou podnikania pre začínajúce projekty ponúkajúce nové alebo významne inovované produkty, teda startupy. Založenie jednoduchej spoločnosti na akcie pritom nebude nijakým spôsobom obmedzované ani viazané na startupový projekt. Založiť si ju budú môcť aj akýkoľvek iní podnikatelia s akýmkoľvek iným predmetom činnosti. Jednoduchá spoločnosť na akcie bude v sebe kombinovať znaky s. r. o. a a. s.
Schránkové firmy musia odhaliť vlastníka
23. 9. 2016
Schránkové firmy by sa už nemali dostať k verejným peniazom. Vláda 17. 8. 2016 odobrila zákon, ktorý sprísňuje podmienky obchodu súkromných firiem so štátom. Kľúčové bude, ako bude spolupracovať slovenská polícia a finančná správa. Od novembra 2015 sa môžu súkromné firmy uchádzať o verejné peniaze, len ak sú zapísané v registri a odhalia svoje vlastnícke pozadie. Takéto podmienky však museli splniť len pri účasti na verejných obstarávaniach.
Po novom sa má zákon vzťahovať aj na firmy, ktoré sa uchádzajú o peniaze z eurofondov či štátnych akcioviek. Za pravdivosť informácií v registri o vlastníckej štruktúre spoločnosti bude ručiť banka či advokát. Ak klamú, hrozí im vysoká pokuta. Je tam rozpätie od stotisíc po jeden milión eur, ale najzásadnejšou sankciou, je odňatie hospodárskeho prospechu. Register bude viesť žilinský Okresný súd, ktorý bude môcť zápisy preskúmavať aj z vlastného podnetu. Dopátrať sa k skutočnému majiteľovi firmy nie je ľahké, čo si žiada nielen nový zákon, ale aj možnosť posilniť odborné kapacity vyšetrovateľov.
Schránkové firmy, to sú zložité schémy, ktoré prechádzajú do desiatich – dvadsiatich jurisdikcií a vyžadujú naozaj talentovaných, schopných a odborne vyškolených vyšetrovateľov. Ak zákon po vláde schváli aj parlament, bude v SR platiť od januára 2017.
Zamestnanci Volkswagenu ďalší protest neplánujú
22. 9. 2016
Ďalší protest zamestnancov bratislavského závodu automobilky Volkswagen Slovakia (VW SK) v najbližšom období pravdepodobne nehrozí. Vedenie firmy totiž s odborármi o ich výhradách rokuje a strany smerujú k spoločnej dohode. Cieľom je zlepšiť vzťahy s dlhoročnými zamestnancami, ktorí pociťujú diskrimináciu.
Odbory v utorok 13. septembra protestom pred budovou závodu za účasti stoviek ľudí poukázali na nespokojnosť a zhoršenú pracovnú atmosféru medzi zamestnancami. Dôvodom sú výhody, ktoré manažment ponúka novoprijatým zamestnancom ako motiváciu v snahe doplniť stavy v závode.
Noví pracovníci majú, na rozdiel od tých s niekoľkoročnou praxou, nárok na polročnú bezplatnú autobusovú dopravu či nástupný bonus vo výške 500 eur. Dlhoročným zamestnancom tiež prekáža, že zatiaľ čo oni museli čakať na vyššiu pracovnú triedu niekoľko rokov, ich novoprijatí kolegovia sú do nej zaradení hneď. Odborári to považujú za diskrimináciu. Vedenie si ju však podľa Smolinského napriek posunu v rokovaniach zatiaľ nepripúšťa. Odbory to chcú dokázať, preto sa obrátili na inštitúcie a úrady, ktoré sa touto problematikou zaoberajú, aby súčasný stav posúdili.
zdroj: hnonline.sk
Reťazenie úverov Slovákov desí centrálnu banku
20. 9. 2016
Ľudia si berú nové pôžičky bez ohľadu na to, či sú skutočne výhodné. Boom pokračoval aj v lete.
Pôžičkový boom počas tohto leta na Slovensku pokračoval. A to aj napriek tomu, že minulé roky sa v lete nárast pôžičiek prinajmenšom spomalil. Tento rok sa však klienti bánk zadlžovali aj v júli a auguste. Takisto sa zvýšila riziková úverová turistika so spotrebnými úvermi. Ľudia si požičajú peniaze v jednej banke a úver istý čas splácajú, takže získajú platobnú históriu. Na základe toho si požičajú viac v inej banke na refinancovanie starého úveru. Práve takéto reťazenie úverov desí Národnú banku Slovenska. Nové úvery majú totiž síce väčšinou nižšiu sadzbu, ale sú na dlhšie obdobie a na vyššiu sumu. Výhodné teda napokon nemusia byť. „Okrem lepšej úrokovej sadzby a nižšej splátky, ktorú môže refinancovanie priniesť, majú klienti možnosť čerpania dodatočných finančných prostriedkov, čo využívajú vo väčšej miere ako v minulosti,“ potvrdzuje Lýdia Žáčková, hovorkyňa Poštovej banky.
zdroj: hnonline.sk