Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca
7. 1. 2025
V súvislosti s uzatvorením zdaňovacieho obdobia a otvorením nového zdaňovacieho obdobia má zamestnávateľ a zamestnanec povinnosti, ktoré sú povinný splniť v zákonom ustanovených termínoch.
V zmysle § 27 zákona č. 563/2009 Z .z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, ak koniec lehoty úkonu zamestnávateľa pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Jednou zo základných povinností daňovníka je vysporiadať si ročné zdaniteľné príjmy, ktoré počas zdaňovacieho obdobia poberal, a vypočítať si ročnú daňovú povinnosť.
Zamestnanec, ktorý mal počas roka 2024 vyplácané zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ alebo „zákona“), môže vysporiadať svoju daňovú povinnosť „prostredníctvom zamestnávateľa“ a to tak, že najneskôr do 17. februára 2025 ho písomne požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň.
Podať žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň môže však len ten zamestnanec, ktorý počas zdaňovacieho obdobia nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona dani z príjmov, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona dani z príjmov (t. j. príjmy, z ktorých bola daň vybraná zrážkou sa rozhodol zahrnúť do úhrnu príjmov a z nich zrazenú daň považovať ako preddavok na daň) a ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 zákona dani z príjmov.
Pri uzatvorení zdaňovacieho obdobia, ktoré je spojené s výpočtom ročnej daňovej povinnosti zamestnancov, má povinnosti aj zamestnávateľ. K týmto povinnostiam patrí doručovanie daňových tlačív zamestnancovi:
• Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch (§ 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov),
• Doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (§ 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov),
• Potvrdenie o zaplatení dane (§ 39 ods. 7 zákona o dani z príjmov).
Počnúcom rokom 2020 platí, že zamestnávateľ môže vystaviť a doručiť nižšie uvedené doklady aj elektronickou formou; v platnosti však stále zostáva primárna možnosť doručenia dokumentov v listinnej podobe. Elektronická forma doručovania je možná len po vzájomnej dohode so zamestnancom, pričom pri tejto forme doručenia má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov (napr. šifrovaním). Doklad, ktorý bude doručený elektronickými prostriedkami, musí obsahovať predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa, a nemožno ho dodatočne meniť ani upravovať. Vyžaduje sa aj potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré musí v súlade so zákonom o dani z príjmov obsahovať:
• informáciu o dátume a čase elektronického doručenia dokumentu,
• označenie elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
S
Trumpove víťazstvo môže ovplyvniť trhy.
9. 11. 2016
Akciové trhy zaznamenali prudký pokles v reakcii na víťazstvo republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa v prezidentských voľbách. Jeho víťazstvo považujú ekonómovia za nástup obdobia neistoty, čo sa odráža aj na vývoji akciových trhov, medzi nimi aj európskeho. Jeden z kľúčových indexov zaznamenal pokles takmer o 3 percentá.
Hlavný index eurozóny EuroStoxx 50 klesol po otvorení trhov o 2,74 percent na 3940,6 bodu. Nasleduje tak vývoj ázijských trhov, ktoré sa už uzatvorili, pričom najmä hlavný index tokijskej burzy Nikkei klesol na záver obchodovania o viac než 5 percent. Kurz dolára zaznamenal oproti košu svetových mien pokles približne o 2 percentá. Naopak, cena zlata vzrástla zhruba o 3 percentá, pričom v skorších hodinách zaznamenala rast takmer o 5 percent. Neskôr však zlato časť ziskov zmazalo. Mexické peso sa voči doláru prepadlo o 13 percent na rekordné minimum 20,75 pesa za dolár. Trump totiž v kampani sľuboval obmedzenie prílevu imigrantov z Mexika do USA aj prehodnotenie obchodných vzťahov medzi oboma krajinami.
zdroj: ihned.cz
Reality u nás dosiahli dlhoročné maximum
2. 11. 2016
Ceny bytov a obytných domov na Slovensku v treťom tohtoročnom štvrťroku dosiahli šesťročné maximum. Vyplýva to z údajov, ktoré dnes zverejnila Národná banka Slovenska (NBS). Podľa analytikov NBS je krajina ale vzdialená od realitnej cenovej bubliny.
Meter štvorcový v bytoch a domoch na Slovensku stál v sledovanom období v priemere 1295 eur. V medziročnom porovnaní reality zdraželi ôsmy štvrťrok v rade. V samotnom treťom tohtoročnom štvrťroku sa ceny zvýšili o 5,4 percenta, čo bol najsilnejší rast od roku 2008. Analytici NBS uviedli, že rast ekonomiky a snaha obyvateľov využiť priaznivé úverové podmienky v čase nízkych úrokových sadzieb vytvárajú predpoklady pre ďalší rast cien nehnuteľností v krajine. Byty a domy na Slovensku rastú rýchlejšie ako priemerná mzda. To znamená, že dostupnosť bývania sa znižuje.
zdroj: hnonline.sk
Lacné úvery z nášho trhu tak skoro nezmiznú
25. 10. 2016
Na úverovom trhu strašia banky záporné úroky na vkladoch a scvrkávajúce sa marže, bežní klienti sa však zatiaľ negatívnych úrokov báť nemusia. Hoci v Nemecku už niektoré regionálne banky zaviedli záporné úroky na vklady, vzájomná konkurencia slovenským finančným domom nedovolí posunúť úroky do mínusu. Musia si však zvyknúť na to, že na vkladoch veľa nezarobia.
Na druhej strane sa Slováci môžu tešiť na lacné pôžičky ešte dlhší čas. Tvrdia to analytici a naznačuje to aj opatrnosť Európskej centrálnej banky.
Jej šéf Mario Draghi minulý týždeň opäť ostal tajnostkársky a neprezradil, či v marci skončí s politikou nalievania lacných peňazí do ekonomiky, známou ako kvantitatívne uvoľňovanie. Naznačil, že o tom, ako bude upravovať nástroje na podporu ekonomiky, banka rozhodne až na decembrovom zasadaní. Politika lacných peňazí môže pokračovať aj po marci 2017, teda dátume, ktorý platí v súčasnosti. Analytici odhadujú, že centrálna banka predĺži svoj program kvantitatívneho uvoľňovania o pol roka a tiež, že sa potrubie s lacnými peniazmi nezavrie zrazu v marci, ale bude postupne priškrcovaná bankármi vo Frankfurte.
hnonline.sk
Nezamestnanosť klesla na dlhodobé minimum
21. 10. 2016
Miera nezamestnanosti na Slovensku v septembri mierne klesla na 9,42 percenta z 9,43 percenta v auguste. Dostala sa tak na nové minimum od začiatku roka 2009.
Počet registrovaných nezamestnaných, ktorí mohli hneď nastúpiť do práce, sa v septembri na Slovensku nepatrne znížil na 255 919 z viac ako 256-tisíc nezamestnaných v auguste. V medziročnom porovnaní ubudlo približne 51 100 nezamestnaných. Situácia na slovenskom trhu práce sa v posledných troch rokoch zlepšuje. Napriek tomu nezamestnanosť v krajine je dlhodobo vyššia ako priemer v celej EÚ, kde miera nezamestnanosti ešte v auguste predstavovala 8,6 percenta. Podniky na Slovensku sa už dlhšiu dobu sťažujú na nedostatok vhodných pracovníkov. Nových pracovníkov firmy hľadajú aj v zahraničí a zamestnávajú najviac cudzincov od vypuknutia globálnej ekonomickej krízy.
zdroj: hnonline.sk