Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca
7. 1. 2025
V súvislosti s uzatvorením zdaňovacieho obdobia a otvorením nového zdaňovacieho obdobia má zamestnávateľ a zamestnanec povinnosti, ktoré sú povinný splniť v zákonom ustanovených termínoch.
V zmysle § 27 zákona č. 563/2009 Z .z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, ak koniec lehoty úkonu zamestnávateľa pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Jednou zo základných povinností daňovníka je vysporiadať si ročné zdaniteľné príjmy, ktoré počas zdaňovacieho obdobia poberal, a vypočítať si ročnú daňovú povinnosť.
Zamestnanec, ktorý mal počas roka 2024 vyplácané zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ alebo „zákona“), môže vysporiadať svoju daňovú povinnosť „prostredníctvom zamestnávateľa“ a to tak, že najneskôr do 17. februára 2025 ho písomne požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň.
Podať žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň môže však len ten zamestnanec, ktorý počas zdaňovacieho obdobia nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona dani z príjmov, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona dani z príjmov (t. j. príjmy, z ktorých bola daň vybraná zrážkou sa rozhodol zahrnúť do úhrnu príjmov a z nich zrazenú daň považovať ako preddavok na daň) a ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 zákona dani z príjmov.
Pri uzatvorení zdaňovacieho obdobia, ktoré je spojené s výpočtom ročnej daňovej povinnosti zamestnancov, má povinnosti aj zamestnávateľ. K týmto povinnostiam patrí doručovanie daňových tlačív zamestnancovi:
• Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch (§ 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov),
• Doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (§ 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov),
• Potvrdenie o zaplatení dane (§ 39 ods. 7 zákona o dani z príjmov).
Počnúcom rokom 2020 platí, že zamestnávateľ môže vystaviť a doručiť nižšie uvedené doklady aj elektronickou formou; v platnosti však stále zostáva primárna možnosť doručenia dokumentov v listinnej podobe. Elektronická forma doručovania je možná len po vzájomnej dohode so zamestnancom, pričom pri tejto forme doručenia má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov (napr. šifrovaním). Doklad, ktorý bude doručený elektronickými prostriedkami, musí obsahovať predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa, a nemožno ho dodatočne meniť ani upravovať. Vyžaduje sa aj potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré musí v súlade so zákonom o dani z príjmov obsahovať:
• informáciu o dátume a čase elektronického doručenia dokumentu,
• označenie elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
S
Slováci získali lukratívny biznis v Iráne za 25 miliónov eur
20. 3. 2017
Slovenské stroje budú vyrábať plášte na pneumatiky iránskych nákladných vozidiel. Tri naše firmy, Mesnac European Research and Technical Centre z Dubnice nad Váhom, Konštrukta-Tire Tech z Trenčína a Vipo z Partizánskeho, sa len nedávno dohodli na lukratívnej zákazke v gumárenskom priemysle, ktorej celková hodnota je okolo 40 miliónov eur.
Spolupracovať budú s najväčším výrobcom plášťov na pneumatiky v Iráne, spoločnosťou Barez, a výška slovenskej spoluúčasti má dosiahnuť 25 miliónov eur. Podľa odborníkov kooperácia pomôže tak samotným firmám a odvetviu, ako aj budovaniu mena Slovenska vo svete. Memorandum o porozumení podpísal generálny riaditeľ prvej zo spomínaných firiem MERTC, Karol Vanko, priamo v Teheráne. Vanko pri rokovaniach zastupuje všetky tri hlavné dodávateľské firmy. „Jedným zo špecifík iránskeho trhu je to, že v prípade investičných celkov zložených z viacerých výrobcov zariadení uprednostňuje domáci zákazník jedného hlavného dodávateľa, ktorý zastrešuje všetkých,“ vysvetľuje Vanko. Súvis to má podľa neho so schvaľovaním projektu v rámci iránskych inštitúcií, ako aj s bankovými a finančnými operáciami. Podľa jeho slov je to u nás neštandardné, no v iných krajinách ide o bežnú prax.
zdroj: hnonline.sk
Od apríla bude môcť viac mladých požiadať o dotovanú hypotéku
7. 3. 2017
Na dotovanú hypotéku pre mladých bude mať nárok viac žiadateľov s vyššími príjmami. Podľa najnovších údajov štatistického úradu na Slovensku vzrástla priemerná mzda v poslednom štvrťroku 2016 na 990 eur. Od nej sa odvíja aj nárok na hypotéku pre mladých. Kým do konca marca môžu zvýhodnený úver získať len žiadatelia, ktorí vlani zarábali v priemere 1 155,70 eur, od apríla do konca júna stúpne hranica až na 1287 eur. V prípade manželov a partnerov bude hranica až 2 574 eur.
Banky upozorňujú tiež na to, že pre ne je z pohľadu nároku na štátny príspevok rozhodujúci vlaňajší príjem a nie jeho súčasný. „Ak sa príjmová situácia žiadateľa oproti vlaňajšku zlepšila a jeho súčasný príjem je vyšší ako aktuálna hranica, v žiadnom prípade ho to nediskvalifikuje, práve naopak. Vyšší príjem mu umožňuje získať úver za lepších podmienok, či už hovoríme o úrokovej sadzbe alebo o dostupnej výške úveru,“ hovorí Lenka Hritzová, vedúca oddelenia retailových úverov Slovenskej sporiteľne. Dotované hypotéky však čakajú v tomto roku veľké zmeny. Ministerstvo financií uvažuje, že ukončí ich financovanie vo forme úrokového bonusu. Po novom si budú mladí ľudia môcť náklady na splácanie úveru na bývanie odpočítať z daní. Mladí ľudia do 35 rokov tak môžu získať štátom dotovanú hypotéku zníženú až o tri percentá. Úrokové zvýhodnenie platí na prvých päť rokov od poskytnutia hypotéky a dotáciou k úrokovej sadzbe môže žiadateľ dostať na úver vo výške do 50 000 eur. Požičaná suma zároveň nesmie prekročiť 70 percent z hodnoty nehnuteľnosti. Časť úveru, ktorá prekročí niektorú z uvedených podmienok sa úročí štandardnou úrokovou sadzbou.
zdroj: hnonline.sk
Bratislava je tretí najbohatší región únie
2. 3. 2017
Bratislavský kraj sa umiestnil na treťom mieste z 263 regiónov Európskej únie (EÚ) podľa HDP na obyvateľa v štandarde kúpnej sily (PPS). Vyplýva to z údajov Indexu regionálnej konkurencieschopnosti 2016, ktorého autorom je Európska komisia.
Štandard kúpnej sily porovnáva kúpnu silu regiónov členských štátov EÚ, ktoré používajú rozdielne meny a v ktorých sa líšia cenové hladiny. Má vyrovnávajúci účinok, pretože v EÚ sú veľmi bohaté regióny s vysokým HDP na obyvateľa vyjadreným v eurách (Londýn, Paríž, či Madrid), no nezohľadňuje vyššie životné náklady v týchto regiónoch. V skratke, vyjadruje HDP regiónov EÚ, ktorý je očistený o cenovú úroveň. Používa spotrebný kôš, ktorého priemer regiónov celej EÚ má hodnotu 100. Ostatné regióny Slovenska sa umiestnili v druhej polovici rebríčka. Západné Slovensko skončilo na 196. mieste (skóre: 72), nasleduje región Stredné Slovensko, ktorý obsadil 226. miesto (skóre: 60) a Východné Slovensko, ktoré so skóre 52 obsadilo 241. miesto. Prečo sa Bratislava umiestnila spomedzi všetkých regiónov na treťom mieste a predbehla oblasti známe svojou ekonomickou silou? Kamil Boros z X-Trade Brokers pre HNonline.sk uviedol, že to súvisí s pozíciou Bratislavy v slovenskej ekonomike. "Naša ekonomika je centralizovaná, takmer všetky veľké firmy a vládne inštitúcie majú formálne sídlo v Bratislave," uviedol. "Takto nastavené pravidlá nadhodnocujú Bratislavu a podhodnocujú zvyšok Slovenska," myslí si Boros. "Skresľujúce sú aj údaje ´na hlavu´," dodáva. "Oficiálne žije v Bratislave vyše 400-tisíc ľudí, no reálny počet je ďaleko vyšší," uzatvára Boros. Ďalším faktorom je veľkosť regiónu. Rebríček zohľadňuje Londýn a okolie, teda aj ostatné a ekonomicky menej silné regióny na okraji britskej metropoly. Rovnako v rebríčku nájdeme Île-de-France, teda administratívny región Paríža a jeho okolia aj s jeho menej výkonnými oblasťami.
zdroj: hnonline.sk
Slováci si prácu nájdu čoraz ľahšie
28. 2. 2017
Šanca na nájdenie si práce na Slovensku sa zvyšuje. Kým v rokoch 2010 až 2013 sa v priebehu štvrťroka zamestnalo len približne 6-7 percent nezamestnaných, v súčasnosti je to približne dvakrát viac. Vyplýva to z najnovšej analýzy UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
Pravdepodobnosť straty zamestnania alebo nájdenia si novej práce podľa analytikov banky súvisí s ekonomickým cyklom, v ktorom sa krajina nachádza. V tzv. dobrých časoch šanca na nájdenie si novej práce rastie a znižuje sa pravdepodobnosť straty zamestnania. Najnižšia pravdepodobnosť bola na prelome rokov 2013 a 2014, teda v čase, kedy slovenská ekonomika rástla výrazne pomalšie. "Aj v prípade Slovenska ale platí, že šanca na nájdenie si práce v poslednom období relatívne prudko rastie," priblížili analytici. Jednoznačne neplatí pravidlo, že krajina s nižšou mierou nezamestnanosti vykazuje aj nižšiu mieru fluktuácie na trhu práce a naopak. "Intenzitu presunov medzi zamestnanosťou a nezamestnanosťou, prípadne ekonomickou neaktivitou môže napríklad ovplyvňovať flexibilita pracovnej legislatívy, štruktúra ekonomiky, ako aj kultúrno-historické preferencie obyvateľstva," doplnili analytici. Napríklad Dánsko má nezamestnanosť okolo 6 percent, teda výrazne nižšie pod priemerom Európskej únie aj eurozóny, avšak toky na trhu práce sú v krajine aj napriek tomu intenzívne. V krátkom čase si však nezamestnaní opäť nájdu prácu. Podobné správanie na trhu práce je aj v niektorých ďalších škandinávskych krajinách.
zdroj: hnonline.sk