Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca
7. 1. 2025
V súvislosti s uzatvorením zdaňovacieho obdobia a otvorením nového zdaňovacieho obdobia má zamestnávateľ a zamestnanec povinnosti, ktoré sú povinný splniť v zákonom ustanovených termínoch.
V zmysle § 27 zákona č. 563/2009 Z .z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, ak koniec lehoty úkonu zamestnávateľa pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Jednou zo základných povinností daňovníka je vysporiadať si ročné zdaniteľné príjmy, ktoré počas zdaňovacieho obdobia poberal, a vypočítať si ročnú daňovú povinnosť.
Zamestnanec, ktorý mal počas roka 2024 vyplácané zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ alebo „zákona“), môže vysporiadať svoju daňovú povinnosť „prostredníctvom zamestnávateľa“ a to tak, že najneskôr do 17. februára 2025 ho písomne požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň.
Podať žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň môže však len ten zamestnanec, ktorý počas zdaňovacieho obdobia nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona dani z príjmov, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona dani z príjmov (t. j. príjmy, z ktorých bola daň vybraná zrážkou sa rozhodol zahrnúť do úhrnu príjmov a z nich zrazenú daň považovať ako preddavok na daň) a ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 zákona dani z príjmov.
Pri uzatvorení zdaňovacieho obdobia, ktoré je spojené s výpočtom ročnej daňovej povinnosti zamestnancov, má povinnosti aj zamestnávateľ. K týmto povinnostiam patrí doručovanie daňových tlačív zamestnancovi:
• Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch (§ 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov),
• Doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (§ 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov),
• Potvrdenie o zaplatení dane (§ 39 ods. 7 zákona o dani z príjmov).
Počnúcom rokom 2020 platí, že zamestnávateľ môže vystaviť a doručiť nižšie uvedené doklady aj elektronickou formou; v platnosti však stále zostáva primárna možnosť doručenia dokumentov v listinnej podobe. Elektronická forma doručovania je možná len po vzájomnej dohode so zamestnancom, pričom pri tejto forme doručenia má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov (napr. šifrovaním). Doklad, ktorý bude doručený elektronickými prostriedkami, musí obsahovať predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa, a nemožno ho dodatočne meniť ani upravovať. Vyžaduje sa aj potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré musí v súlade so zákonom o dani z príjmov obsahovať:
• informáciu o dátume a čase elektronického doručenia dokumentu,
• označenie elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
S
Pozostalí po živnostníkovi – ekonomické dopady
2. 3. 2018
Zánik živnostenského oprávnenia v dôsledku smrti živnostníka v zmysle § 57 ods.1 písm. a) zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z.n.p. (ďalej iba „živnostenský zákon“) je potrebné chápať ako jeden so spôsobov tzv. zániku živnostenského oprávnenia so zákona.
K zániku živnostenského oprávnenia v tomto prípade dochádza však len za predpokladu, že v živnosti nepokračujú dedičia alebo správca dedičstva. Predovšetkým treba uviesť, že úmrtím daňovníka, ktorý vykonával podnikateľskú činnosť a poberal z nej príjmy podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) dochádza pre účely dane z príjmov k skončeniu poberania príjmov z podnikania. V nadväznosti na toto konštatovanie v zmysle § 17 ods. 9 zákona o dani z príjmov platí, že za skončenie podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu je okrem iných skutočností potrebné rozumieť aj skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.
Pošta ide spolupracovať s Číňanmi, chce doručovať viac balíkov
2. 3. 2018
Štátna akciová spoločnosť podpísala memorandum s dvomi cargo firmami - Raise International a YTO Express Group. Na Slovensko môže začať prúdiť v blízkom čase viac balíkov z Ázie.
Zabezpečiť to majú dve čínske spoločnosti, s ktorými stopercentná štátna akciovka Slovenská pošta podpísala memorandum. Konkrétne ide o spoločnosť YTO Express Group a Raise International. V najbližších mesiacoch by s nimi pošta mala podpísať aj konkrétne zmluvy. Obe čínske firmy chcú podľa riaditeľa Slovenskej pošty Róberta Gálika preniknúť na európsky trh spracovania a logistiky. „Stali sme sa ich výlučným partnerom. Sľubujeme si od toho milióny zásielok, ktoré budú doručované a spracované v krajinách strednej a východnej Európy vrátane štátov Európskej únie,“ povedal pre SME Gálik. Ešte v tomto polroku by mohli listy či balíky chodiť ľuďom aj popoludní. Slovenská pošta by v najbližších mesiacoch chcela spustiť popoludňajšie doručovanie.
Mení sa vodný zákon
1. 3. 2018
Uplatňovanie vodného zákona v praxi orgánmi štátnej vodnej správy - okresnými úradmi a Slovenskou inšpekciou životného prostredia si vyžiadalo nevyhnutnosť jeho ďalšej novelizácie najmä z dôvodu jednoznačnej úpravy niektorých ustanovení vodného zákona na základe poznatkov z aplikačnej praxe.
Zákon upravuje najmä používanie vôd vo vzťahu k zákazu plavby, určenie spôsobu a podmienok na vypúšťanie banských vôd do povrchových vôd a do podzemných vôd, dobu platnosti povolenia na osobitné užívanie vôd orgánom štátnej vodnej správy, pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy v konaniach štátnej banskej správy, povinnosti pri zneškodňovaní odpadových vôd akumulovaných v žumpách, postup vo vodoprávnych konaniach a nové skutkové podstaty správnych deliktov a priestupkov. Smernica, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, umožňuje aj tzv. „výnimku“ zo splnenia environmentálnych cieľov, a to ak neúspech pri dosahovaní dobrého stavu vôd, dobrého potenciálu vôd alebo, ak neúspech pri predchádzaní zhoršenia stavu vôd je dôsledkom nových zmien fyzikálnych vlastností útvarov povrchovej vody alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnom vody, alebo ak sa nepodarí zabrániť zhoršovaniu stavu útvarov povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka a súčasne sú splnené podmienky, ktoré sú ustanovené v §16 ods. 6 písm. b) vodného zákona.
Každú novú trvalo udržateľnú rozvojovú činnosť človeka, ktorá môže mať vplyv na útvary povrchových vôd alebo podzemných vôd, treba posúdiť z hľadiska jej vplyvu na dosiahnutie environmentálnych cieľov. Ide napríklad o stavby protipovodňových opatrení, vodných elektrární, prístavov, ciest a diaľnic, mostov, tunelov, železníc, melioračných zariadení.
Ochrana pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti
28. 2. 2018
Novela zákona zohľadňuje programové vyhlásenie vlády SR, v ktorom vláda vyjadrila podporu presadzovať opatrenia a činnosti, prostredníctvom ktorých sa môže čo najúčinnejšie odhaľovať a obmedzovať pohyb finančných prostriedkov a iných aktív zameraných na podporu a financovanie teroristických činov, uplatňovať opatrenia napomáhajúce sledovaniu teroristických organizácií všade tam, kde je to možné, s cieľom zabrániť im v páchaní trestnej činnosti a obmedziť zdroje príjmov teroristických organizácií.
V systéme ochrany pred legalizáciou a financovaním terorizmu je v návrhu zohľadnený princíp hodnotenia rizík legalizácie a financovania terorizmu nielen na úrovni povinných osôb, ale aj na úrovni Európskej únie. Smernica ustanovuje povinnosť vypracovávať národné hodnotenie rizík legalizácie a financovania terorizmu, v rámci ktorého by Slovenská republika mala identifikovať, vyhodnotiť a porozumieť rizikám legalizácie a financovania terorizmu a následne prijať vhodné opatrenia k zníženiu týchto rizík. Novela zákona upravuje rolu gestora zodpovedného za koordináciu spracovania národného hodnotenia rizík, jeho aktualizáciu, ako aj súčinnosť ďalších inštitúcií pri uvedených činnostiach.
Zámerom transpozície Smernice je predovšetkým upraviť základné požiadavky tzv. „hĺbkovej kontroly klienta“ (customer due diligence), prípadne „zvýšenej hĺbkovej kontroly klienta“ (enhanced customer due diligence), to znamená podmienky vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi (základnej, zjednodušenej a zvýšenej).
Novela stanovuje minimálne opatrenia, ktoré bude povinná osoba povinná vykonať v rámci zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Prísnejšie opatrenia budú povinné osoby vykonávať v rámci zvýšenej starostlivosti aj vo vzťahu ku klientom, ktorí zastávajú alebo zastávali významné verejné funkcie nielen v zahraničí, ale aj na území SR, pričom dochádza v tomto smere k zmene pojmu politicky exponovanej osoby. Povinnosť zisťovať konečného užívateľa výhod pri vykonávaní základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi „v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu“ sa vypustením tejto podmienky mení na obligatórnu, rovnako sa stanovuje povinnosť zisťovať a zaznamenávať, či klient nie je osobou, na ktorú sa vzťahuje medzinárodná sankcia podľa zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií.
Významnou zmenou je tiež zavedenie povinnosti dotknutých osôb identifikovať konečného užívateľa výhod, v listinnej alebo elektronickej podobe viesť priebežne jeho aktuálne identifikačné údaje a tieto uchovávať ešte po dobu piatich rokov od zániku postavenia konečného užívateľa výhod. Uvedená požiadavka má za cieľ zamedziť utajeniu totožnosti páchateľov za komplikovanú majetkovú štruktúru právnických osôb.
Ďalšie legislatívne úpravy boli vykonané v nadväznosti na doterajšiu aplikačnú prax, spravidla ide o formálne spresnenia povinností, ktoré sa doposiaľ precizovali výkladom. Na základe vykonaných legislatívnych zmien nebudú povinné osoby podliehať neúmernému zaťaženiu vyplývajúcemu z prijatých legislatívnych opatrení.