Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca
7. 1. 2025
V súvislosti s uzatvorením zdaňovacieho obdobia a otvorením nového zdaňovacieho obdobia má zamestnávateľ a zamestnanec povinnosti, ktoré sú povinný splniť v zákonom ustanovených termínoch.
V zmysle § 27 zákona č. 563/2009 Z .z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, ak koniec lehoty úkonu zamestnávateľa pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Jednou zo základných povinností daňovníka je vysporiadať si ročné zdaniteľné príjmy, ktoré počas zdaňovacieho obdobia poberal, a vypočítať si ročnú daňovú povinnosť.
Zamestnanec, ktorý mal počas roka 2024 vyplácané zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ alebo „zákona“), môže vysporiadať svoju daňovú povinnosť „prostredníctvom zamestnávateľa“ a to tak, že najneskôr do 17. februára 2025 ho písomne požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň.
Podať žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň môže však len ten zamestnanec, ktorý počas zdaňovacieho obdobia nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona dani z príjmov, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona dani z príjmov (t. j. príjmy, z ktorých bola daň vybraná zrážkou sa rozhodol zahrnúť do úhrnu príjmov a z nich zrazenú daň považovať ako preddavok na daň) a ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 zákona dani z príjmov.
Pri uzatvorení zdaňovacieho obdobia, ktoré je spojené s výpočtom ročnej daňovej povinnosti zamestnancov, má povinnosti aj zamestnávateľ. K týmto povinnostiam patrí doručovanie daňových tlačív zamestnancovi:
• Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch (§ 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov),
• Doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (§ 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov),
• Potvrdenie o zaplatení dane (§ 39 ods. 7 zákona o dani z príjmov).
Počnúcom rokom 2020 platí, že zamestnávateľ môže vystaviť a doručiť nižšie uvedené doklady aj elektronickou formou; v platnosti však stále zostáva primárna možnosť doručenia dokumentov v listinnej podobe. Elektronická forma doručovania je možná len po vzájomnej dohode so zamestnancom, pričom pri tejto forme doručenia má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov (napr. šifrovaním). Doklad, ktorý bude doručený elektronickými prostriedkami, musí obsahovať predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa, a nemožno ho dodatočne meniť ani upravovať. Vyžaduje sa aj potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré musí v súlade so zákonom o dani z príjmov obsahovať:
• informáciu o dátume a čase elektronického doručenia dokumentu,
• označenie elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
S
Slovensko stagnuje kvôli absencii reforiem
31. 3. 2018
Posledné dni sa objavili rebríčky, v ktorých Slovensko v oblastiach ako kvalita podnikateľského prostredia a stabilita ekonomiky stagnuje či dokonca dramaticky prepadáva.
Slovensko začalo z pohľadu kľúčových rebríčkov konkurencieschopnosti po viacročnej stagnácii strácať svoju pozíciu. V niektorých ukazovateľoch patrí dokonca medzi najhoršie krajiny Európskej únie (EÚ). Z výsledkov správy Doing Business 2017 z roku 2016 vyplynulo zhoršenie postavenia Slovenska v rámci EÚ z 15. – 16. miesta na 18. pozíciu. Najnovšia správa z roku 2017 toto umiestnenie potvrdzuje a konštatuje čiastočné zväčšenie medzery medzi Slovenskom a špičkou rebríčka v oblasti podnikateľského prostredia. V rebríčku stability ekonomiky medzi európskou dvadsaťosmičkou sa Slovensko umiestnilo na 16. mieste. Medziročne si výrazne pohoršilo, keď vlani skončilo na deviatom mieste. V roku 2012 sa dokonca umiestnilo na piatom mieste. Vyplýva to z tohtoročného výskumu Allianz Euro Monitor, ktorý každoročne hodnotí stabilitu a zdravie ekonomík eurozóny na základe dvadsiatich ukazovateľoch v štyroch hlavných oblastiach. Medzi hlavné oblasti patria rozpočtová udržateľnosť, konkurencieschopnosť, zamestnanosť a produktivita a v neposlednom rade zahraničný dlh.
Slovenská ekonomika porastie pomalšie, než sa očakávalo
29. 3. 2018
Analytici zároveň očakávajú pozitívny vývoj na trhu práce. V tomto roku by mal rast zamestnanosti dosiahnuť 1,8 percenta. Slovenská ekonomika by mala v tomto roku rásť tempom 4,2 percenta. V budúcom roku by mal rast hrubého domáceho produktu (HDP) zrýchliť na 4,7 percenta a v roku 2020 by mal rast dosiahnuť 4 percentá. Vyplýva to z najnovšej strednodobej predikcie Národnej banky Slovenska (NBS). Slovenská centrálna banka mierne zhoršila odhad rastu slovenského hospodárstva pre tento rok o 0,1 percentuálneho bodu (p.b.). V predchádzajúcej prognóze NBS očakávala rast HDP v roku 2018 na úrovni 4,3 percenta. Pre budúci rok odhad rastu ekonomiky oproti predchádzajúcej prognóze nezmenila a pre rok 2020 zlepšila odhad rastu oproti minulej prognóze o 0,2 p.b. "V porovnaní s predchádzajúcou predikciou došlo len k miernym úpravám, ktoré súviseli s nižšími cenami ropy, potravín a so silnejším zahraničným dopytom," povedal na utorkovej tlačovej konferencii guvernér NBS Jozef Makúch.
Čo malo vplyv na predpoveď.Vplyv na predikciu má posun nábehu rozšírených produkčných kapacít v automobilovom priemysle. NBS totiž očakáva posun nábehu automobilky Jaguar Land Rover o 1. štvrťrok. Na vyhliadky NBS mali vplyv aj nižšie ceny komodít, najmä ropy a do predikcie boli podľa Makúcha zapracované aj zmeny v Zákonníku práce týkajúce sa zavedenia 13. a 14. platu, ako aj zvýšenia príplatkov za prácu. "Stále hovoríme o tom, že predpoklady pre hospodársky rast sú veľmi dobré, aj zahraničné prostredie sa zlepšuje a taktiež aj investície pomáhajú zlepšovať rastový potenciál ekonomiky," uviedol pred novinármi viceguvernér NBS Ľudovít Ódor. Inflácia by sa mala prehupnúť mierne nad dve percentá. V tomto roku by mala byť na úrovni 2,3 percenta. V budúcom roku by mala dosiahnuť úroveň 2,2 percenta a v roku 2020 má byť tiež na rovnakej úrovni. "Očakávame v celom horizonte predikcie, že inflácia bude okolo magických 2 percent," dodal Ódor.
Situácia na trhu práce bude priaznivá. NBS podľa predikcie očakáva aj pozitívny vývoj na trhu práce. V tomto roku by mal rast zamestnanosti dosiahnuť 1,8 percenta, v budúcom roku by mal byť rast na úrovni 1,2 percenta a v roku 2020 by mala predstavovať 1,1 percenta. "Na trhu práce citiť relatívne silný dopyt, ale ponuka za ním zaostáva. Aj keď naráža trh práce na niektoré limity, tak zamestnanosť stále rastie," doplnil Ódor s tým, že zamestnávatelia ešte dokážu pracovné miesta obsadzovať ľuďmi z radov nezamestnaných. NBS predpokladá mieru nezamestnanosti v tomto roku na úrovni 7,2 percenta, v roku 2019 by mala dosiahnuť 6,6 percenta a v roku 2020 by mala dosiahnuť 6 percent. Pre tento aj najbližší rok národná banka zhoršila mierne odhad poklesu nezamestnanosti. Na Slovensku by mal pokračovať aj rast nominálnych a reálnych miezd. Odhad rastu priemernej nominálnej mzdy NBS pre tento rok zlepšila o 0,3 p.b., pričom by mal byť na úrovni 5,4 percenta.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Politická kríza nemala vplyv na ekonomický vývoj Slovenska
29. 3. 2018
Guvernér Národnej banky Slovenska potvrdili, že neexistuje dôvod na to, aby politická kríza mala významnejší vplyv na ekonomický vývoj krajiny. Politická kríza na Slovensku neohrozila vývoj slovenskej ekonomiky.
Národná banka Slovenska (NBS) pre to nemusela robiť úpravy vo svojej najnovšej strednodobej predikcii. Guvernér NBS Jozef Makúch v súvislosti s politickou krízou v krajine pripomenul aj stanovisko ratingových agentúry, ktoré tiež potvrdili, že neexistuje dôvod na to, aby politická kríza mala nejaký významnejší vplyv na ekonomický vývoj Slovenska. "Ekonomické fundamenty sú zdravé, a preto sa ani neočakáva nejaká zmena ratingu alebo niečo podobné. Takisto sa ani neočakávalo, že budeme musieť niečo zapracovať do predikcie z pohľadu tohto vývoja. Je to vývoj, ktorý nemajú zásadný vplyv na ekonomiku a jej fundamenty," poznamenal na utorkovej tlačovej konferencii Makúch. Viceguvernér NBS Ľudovít Ódor zase pripomenul, že neexistujú ani rozdiely medzi aktuálnym a minulým programom vlády. "Keď sa pozrieme aké sú veľké rozdiely vo vládnom programe, tak to pre nás neimplikuje, že by sme museli prognózy prerábať," doplnil Ódor.
Politická kríza nemala vplyv na ekonomický vývoj Slovenska
28. 3. 2018
Politická kríza na Slovensku neohrozila vývoj slovenskej ekonomiky. Národná banka Slovenska (NBS) pre to nemusela robiť úpravy vo svojej najnovšej strednodobej predikcii. Guvernér NBS Jozef Makúch v súvislosti s politickou krízou v krajine pripomenul aj stanovisko ratingových agentúry, ktoré tiež potvrdili, že neexistuje dôvod na to, aby politická kríza mala nejaký významnejší vplyv na ekonomický vývoj Slovenska.
"Ekonomické fundamenty sú zdravé, a preto sa ani neočakáva nejaká zmena ratingu alebo niečo podobné. Takisto sa ani neočakávalo, že budeme musieť niečo zapracovať do predikcie z pohľadu tohto vývoja. Je to vývoj, ktorý nemajú zásadný vplyv na ekonomiku a jej fundamenty," poznamenal na utorkovej tlačovej konferencii Makúch. Viceguvernér NBS Ľudovít Ódor zase pripomenul, že neexistujú ani rozdiely medzi aktuálnym a minulým programom vlády. "Keď sa pozrieme aké sú veľké rozdiely vo vládnom programe, tak to pre nás neimplikuje, že by sme museli prognózy prerábať," doplnil Ódor. Slovenská centrálna banka v utorok zverejnila najnovšiu strednodobú predikciu, v ktorej pre tento rok mierne zhoršila odhad rastu slovenskej ekonomiky. Rast hrubého domáceho produktu (HDP) by mal v roku 2018 dosiahnuť 4,2 percenta. Oproti predchádzajúcej predikcii sa odhad rastu zhoršil o 0,1 percentuálneho bodu. V budúcom roku by mal rast HDP dosiahnuť 4,7 percenta, v roku 2020 by mal byť na úrovni štyroch percent.