Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca
7. 1. 2025
V súvislosti s uzatvorením zdaňovacieho obdobia a otvorením nového zdaňovacieho obdobia má zamestnávateľ a zamestnanec povinnosti, ktoré sú povinný splniť v zákonom ustanovených termínoch.
V zmysle § 27 zákona č. 563/2009 Z .z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, ak koniec lehoty úkonu zamestnávateľa pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Jednou zo základných povinností daňovníka je vysporiadať si ročné zdaniteľné príjmy, ktoré počas zdaňovacieho obdobia poberal, a vypočítať si ročnú daňovú povinnosť.
Zamestnanec, ktorý mal počas roka 2024 vyplácané zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ alebo „zákona“), môže vysporiadať svoju daňovú povinnosť „prostredníctvom zamestnávateľa“ a to tak, že najneskôr do 17. februára 2025 ho písomne požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň.
Podať žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň môže však len ten zamestnanec, ktorý počas zdaňovacieho obdobia nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona dani z príjmov, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona dani z príjmov (t. j. príjmy, z ktorých bola daň vybraná zrážkou sa rozhodol zahrnúť do úhrnu príjmov a z nich zrazenú daň považovať ako preddavok na daň) a ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 zákona dani z príjmov.
Pri uzatvorení zdaňovacieho obdobia, ktoré je spojené s výpočtom ročnej daňovej povinnosti zamestnancov, má povinnosti aj zamestnávateľ. K týmto povinnostiam patrí doručovanie daňových tlačív zamestnancovi:
• Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch (§ 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov),
• Doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (§ 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov),
• Potvrdenie o zaplatení dane (§ 39 ods. 7 zákona o dani z príjmov).
Počnúcom rokom 2020 platí, že zamestnávateľ môže vystaviť a doručiť nižšie uvedené doklady aj elektronickou formou; v platnosti však stále zostáva primárna možnosť doručenia dokumentov v listinnej podobe. Elektronická forma doručovania je možná len po vzájomnej dohode so zamestnancom, pričom pri tejto forme doručenia má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov (napr. šifrovaním). Doklad, ktorý bude doručený elektronickými prostriedkami, musí obsahovať predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa, a nemožno ho dodatočne meniť ani upravovať. Vyžaduje sa aj potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré musí v súlade so zákonom o dani z príjmov obsahovať:
• informáciu o dátume a čase elektronického doručenia dokumentu,
• označenie elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
S
Poľnohospodárstvo bolo vlani ziskové, 60 miliónov eur pred zdanením
6. 7. 2018
Pozitívny vývoj bol podľa správy ovplyvnený cenovým faktorom – nárastom cien poľnohospodárskych výrobkov, pri hmotnostnom poklese hrubej poľnohospodárskej produkcie, najmä rastlinnej.
„Kladný výsledok hospodárenia sa dosiahol aj vplyvom stability vyplácania podpôr pri súčasne medziročnom zlepšení speňažovania živočíšnej produkcie, čo čiastočne vykompenzovalo celkový pokles tržieb z rastlinnej produkcie. Bez podpôr by však bola väčšina podnikov stratová,“ priblížilo MPRV SR. Rok 2017 bol podľa agrorezortu vo výsledku hospodárenia pozitívnejší, nielen v porovnaní s predchádzajúcim rokom, ale aj s päťročným priemerom rokov 2012 až 2016 a výškou bol tretí najvyšší po roku 2000. Podiel celkových podpôr na výnosoch dosiahol 32,5 % a priamych platbách 17,2 %. Podľa MPRV naďalej pretrvávali diferencie medzi úrovňou podpôr slovenského poľnohospodárstva a poľnohospodárstva krajín EÚ-15. Výnosy poľnohospodárstva v roku 2017 dosiahli úroveň 2,389 miliardy eur. Náklady dosiahli výšku 2,329 miliardy eur a rástli pomalším tempom (3,5-%) ako výnosy (4,0-% rast). Tržby za predaj vlastných poľnohospodárskych výrobkov dosiahli vlani úroveň 1,650 miliardy eur, z toho za predaj rastlinných výrobkov 921 miliónov eur a predaj živočíšnych výrobkov 729,2 milióna eur. Medziročne vzrástli tržby o 3,6 %, čo súviselo najmä s rýchlejším nárastom tržieb za živočíšne výrobky (o 9,6 %), pretože tržby za rastlinné výrobky klesli (o 0,7 %).
Nový zákon skráti stavbu diaľnic
4. 7. 2018
Jedenkrát a dosť. Takéto pravidlo chce minister dopravy Árpád Érsek zaviesť v novom stavebnom zákone. Podľa vlastných slov ho k tomu donútili najmä aktivisti, ktorí zbytočne blokujú výstavbu úsekov diaľnic po celom Slovensku.
Najmenej o tri mesiace sa pre ich námietky odsunuli napríklad práce na križovatke Triblavina aj na tuneli Čebrať. Pripomienky aktivistov pritom kompetentní počúvajú už roky – niektoré z nich v minulosti zamietli, iné čiastočne prijali.
Najdlhší tunel Slovenska má 15 rokov
2. 7. 2018
Vodičov prechádzajúcich cez päťkilometrový tunel Slovenska trápia najmä časté uzávierky, nie príliš dobrý technický stav vozovky a potreba rozšírenia o druhú rúru. Po úseku diaľnice D1 medzi Beharovcami a Fričovcami prejde denne cez tunel viac ako 13-tisíc vozidiel, teda asi dvakrát toľko, čo tesne po jeho otvorení. Z nariadenia vlády o bezpečnostných požiadavkách stavby vyplýva, že maximálna intenzita dopravy v jednej rúre je 20-tisíc áut denne. Tento strop má Branisko podľa odhadov diaľničiarov dosiahnuť v roku 2022 a práve vtedy chcelo bývalé vedenie Národnej diaľničnej spoločnosti dokončiť novú rúru. To sa pravdepodobne ale nestane.
Odborník zaoberajúci sa výstavbou diaľnic, Ján Kovalčík priznáva, že novú rúru bude Branisko akútne potrebovať asi do desiatich rokov, aby sa následne mohlo začať s generálnou opravou tej pôvodnej. Jej nevyhnutnosť nám potvrdil aj starosta obce Fričovce Ján Mikula. Otvorením tunela pred pätnástimi rokmi sa podľa jeho slov situácia neporovnateľne zlepšila, a preto dúfa v čo najskoršie naštartovanie výstavby druhej rúry. „Doprava na diaľnici je z roka na rok viditeľne hustejšia a vieme, že proces prípravy výstavby je zdĺhavý. Podľa mňa by sa malo začať čo najskôr, ak nechceme riešiť problémy opäť na poslednú chvíľu,“ hovorí Mikula. HN sa zaujímali o ďalšie plány diaľničiarov s tunelom Branisko, NDS však na naše otázky do uzávierky nereagovala.
Slováci majú investičný hit. Vo veľkom hľadajú chaty
29. 6. 2018
Slováci chcú tráviť dovolenky čoraz viac doma a čoraz viac vo svojom. Svedčí o tom aj to, že posledné mesiace sa vo veľkom zaujímajú o rekreačné chaty v blízkosti turisticky atraktívnych centier. Dopyt po nich za posledný rok stúpol až o 20 percent. Ukazuje to analýza portálu Nehnuteľnosti.sk.
Najväčším hitom sa pritom stali chalupy pri Michalovciach na Zemplíne. V priebehu mája stúpol záujem Slovákov o chaty v tejto lokalite až o 50 percent. „Je to ovplyvnené najmä Zemplínskou šíravou, ktorá sa postupne vracia ako významná rekreačná oblasť pre celý východ,“ povedal Martin Lazík, realitný analytik portálu Nehnuteľnosti.sk. Expert na cestovanie z TM Travel Michal Macháč pre HN potvrdzuje, že ľudia hľadajú alternatívne, lacnejšie spôsoby dovolenkovania pri vode. „Nízke ceny služieb na východe v porovnaní so západom našej krajiny spôsobujú, že Slováci čoraz viac využívajú možnosti, ktoré im poskytne napríklad Zemplínska šírava,“ dopĺňa Macháč.