Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca
7. 1. 2025
V súvislosti s uzatvorením zdaňovacieho obdobia a otvorením nového zdaňovacieho obdobia má zamestnávateľ a zamestnanec povinnosti, ktoré sú povinný splniť v zákonom ustanovených termínoch.
V zmysle § 27 zákona č. 563/2009 Z .z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, ak koniec lehoty úkonu zamestnávateľa pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Jednou zo základných povinností daňovníka je vysporiadať si ročné zdaniteľné príjmy, ktoré počas zdaňovacieho obdobia poberal, a vypočítať si ročnú daňovú povinnosť.
Zamestnanec, ktorý mal počas roka 2024 vyplácané zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ alebo „zákona“), môže vysporiadať svoju daňovú povinnosť „prostredníctvom zamestnávateľa“ a to tak, že najneskôr do 17. februára 2025 ho písomne požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň.
Podať žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň môže však len ten zamestnanec, ktorý počas zdaňovacieho obdobia nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona dani z príjmov, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona dani z príjmov (t. j. príjmy, z ktorých bola daň vybraná zrážkou sa rozhodol zahrnúť do úhrnu príjmov a z nich zrazenú daň považovať ako preddavok na daň) a ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 zákona dani z príjmov.
Pri uzatvorení zdaňovacieho obdobia, ktoré je spojené s výpočtom ročnej daňovej povinnosti zamestnancov, má povinnosti aj zamestnávateľ. K týmto povinnostiam patrí doručovanie daňových tlačív zamestnancovi:
• Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch (§ 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov),
• Doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (§ 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov),
• Potvrdenie o zaplatení dane (§ 39 ods. 7 zákona o dani z príjmov).
Počnúcom rokom 2020 platí, že zamestnávateľ môže vystaviť a doručiť nižšie uvedené doklady aj elektronickou formou; v platnosti však stále zostáva primárna možnosť doručenia dokumentov v listinnej podobe. Elektronická forma doručovania je možná len po vzájomnej dohode so zamestnancom, pričom pri tejto forme doručenia má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov (napr. šifrovaním). Doklad, ktorý bude doručený elektronickými prostriedkami, musí obsahovať predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa, a nemožno ho dodatočne meniť ani upravovať. Vyžaduje sa aj potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré musí v súlade so zákonom o dani z príjmov obsahovať:
• informáciu o dátume a čase elektronického doručenia dokumentu,
• označenie elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
S
Slovenská ekonomika je špičkou
16. 8. 2018
Jeden z najlepších výsledkov Slovenska za posledné roky. Prekonal aj oficiálne odhady a očakávania expertov. A umiestnil nás dokonca na druhú najvyššiu priečku v rámci eurozóny. Takéto prívlastky si po zverejnení najnovších výsledkov HDP môže pripísať Slovensko. V druhom kvartáli tohto roka sme rástli, sezónne očistene, o 3,9 percenta. Rýchlejšie ako my bolo iba Lotyšsko. Na druhom mieste sa spolu s nami umiestnil, s rovnakým tempom, Cyprus.
Za výrazným zrýchlením, ktoré nie je úplne bežné, stoja ešte stále ľudia. Respektíve domáca spotreba. Keďže nedostatok pracovnej sily a, naopak, množstvo zákaziek, tlačia na mzdy, ľudia si môžu aj viac dovoliť. A tak pomáhajú ekonomike.
Kontrola v zariadeniach sociálnych služieb
16. 8. 2018
Udalosti uplynulých týždňov poukázali na fakt, že nie všetky inštitúcie zodpovedné za kontroly v zariadeniach sociálnych služieb k svojim povinnostiam pristupujú tak, ako by mali. Práve preto dochádza k účinnejšiemu systému kontrol v zariadeniach sociálnych služieb.
Je dôležité, aby bola v prvom rade vzájomná informovanosť a koordinácia, pretože v systéme kontrol v oblasti sociálnych služieb je zapojených viacero inštitúcií. Zariadenia sociálnych služieb by mali prioritne kontrolovať ich zriaďovatelia, následne vyššie územné celky, ktoré ich registrujú. Kto registruje, musí aj kontrolovať.
Samotné ministerstvo práce vykonáva kontrolu a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb - dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti poskytnutých verejných financií, dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd, dodržiavanie záväzkov zo zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a pod. Z pozície ministerstva práce na kontroly v zariadeniach sociálnych služieb bude dohliadať 36 pracovníkov. Aktuálne bol zriadený odbor, ktorý bude mať 15 zamestnancov vrátane vysunutých pracovísk v Košiciach, v Žiline a v Nitre. Očakáva sa, že v podobnom duchu personálne posilnia kontroly aj jednotlivé samosprávne kraje.
Bratislave pribudne najviac nových diaľníc v histórii
14. 8. 2018
Posledných 20 rokov bolo pre Bratislavu a okolie chudobných. Aspoň v optike dĺžky vystavaných diaľnic. Za toto obdobie kraj dostal iba 16 kilometrov nových autostrád. Teraz ich má však hlavné mesto a okolie dostať toľko ako nikdy doteraz. Rekordných 60 kilometrov navyše. V praxi – namiesto 110 kilometrov by mali vodiči jazdiť na 170 kilometroch. Treba na to splniť jednu vec – aby koncesionár Zero Bypass dokončil obchvat Bratislavy.
Bývalý investičný riaditeľ NDS Juraj Čermák je presvedčený, že 170 kilometrov diaľnic bude pre región nie veľkorysým, ale primeraným riešením. „Bratislava je do veľkej miery tranzitným mestom. Hlavným úmyslom nových diaľnic je z ulíc v centre mesta vylúčiť dopravu na obchvat,“ obhajuje nové cesty Čermák. Veľa stavieb však spôsobuje aj veľa komplikácií. Od soboty jazdia vodiči na diaľničnej križovatke Jarovce po dvoch zúžených pruhoch. Po diaľnici D2 príde na rad aj „déjednotka“. V najbližších rokoch ju bude potrebné dvihnúť, pretože neďaleko Ivanky pri Dunaji sa bude križovať s novou D4. Do toho sa pridáva Národná diaľničná spoločnosť s vlastnými projektmi – výstavbou križovatky Triblavina, postupným rozširovaním starej Seneckej cesty na štyri pruhy a diaľnice D1 na osem pruhov.
Zahraničný obchod Slovenska zostal v júni silný
13. 8. 2018
Zahraničný obchod Slovenska zostal v júni 2018 silný. Uviedol to v komentári k júnovému zahraničnému obchodu Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
Prebytok zahraničného obchodu bol porovnateľný s júnom minulého roka. "Nepotešil pritom len prebytok zahraničného obchodu, ale aj jeho obrat. Vývozy aj dovozy dokázali obhájiť silné májové pozície a dokonca opäť pridali ešte aj niečo navyše. Po očistení o tradičnú sezónu sa tak dovozy aj vývozy v júni vyšplhali na nové historické maximá a potvrdzovali tak pretrvávajúci rast slovenskej ekonomiky," priblížil Koršňák. Rastúci priemysel podľa Koršňáka zároveň vytvára aj zvýšený tlak na dovoz materiálu a tovaru pre výrobu. Dovozy v júni medzimesačne vzrástli o 0,8 %. Palivá boli zodpovedné za takmer tretinu medziročného rastu dovozov, viac ako polovica rastu opäť pripadla na kategóriu strojov a prepravných prostriedkov, kde sa mixujú investičné dovozy a dovozy pre výrobu. Spotrebné dovozy ani v júni pravdepodobne dovozy zásadnejšie nezvyšovali. Nominálne čísla zahraničného obchodu však podľa neho výrazne ovplyvnila rastúca cena ropy na svetových trhoch.