Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca
7. 1. 2025
V súvislosti s uzatvorením zdaňovacieho obdobia a otvorením nového zdaňovacieho obdobia má zamestnávateľ a zamestnanec povinnosti, ktoré sú povinný splniť v zákonom ustanovených termínoch.
V zmysle § 27 zákona č. 563/2009 Z .z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, ak koniec lehoty úkonu zamestnávateľa pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Jednou zo základných povinností daňovníka je vysporiadať si ročné zdaniteľné príjmy, ktoré počas zdaňovacieho obdobia poberal, a vypočítať si ročnú daňovú povinnosť.
Zamestnanec, ktorý mal počas roka 2024 vyplácané zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ alebo „zákona“), môže vysporiadať svoju daňovú povinnosť „prostredníctvom zamestnávateľa“ a to tak, že najneskôr do 17. februára 2025 ho písomne požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň.
Podať žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň môže však len ten zamestnanec, ktorý počas zdaňovacieho obdobia nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona dani z príjmov, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona dani z príjmov (t. j. príjmy, z ktorých bola daň vybraná zrážkou sa rozhodol zahrnúť do úhrnu príjmov a z nich zrazenú daň považovať ako preddavok na daň) a ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 zákona dani z príjmov.
Pri uzatvorení zdaňovacieho obdobia, ktoré je spojené s výpočtom ročnej daňovej povinnosti zamestnancov, má povinnosti aj zamestnávateľ. K týmto povinnostiam patrí doručovanie daňových tlačív zamestnancovi:
• Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch (§ 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov),
• Doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (§ 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov),
• Potvrdenie o zaplatení dane (§ 39 ods. 7 zákona o dani z príjmov).
Počnúcom rokom 2020 platí, že zamestnávateľ môže vystaviť a doručiť nižšie uvedené doklady aj elektronickou formou; v platnosti však stále zostáva primárna možnosť doručenia dokumentov v listinnej podobe. Elektronická forma doručovania je možná len po vzájomnej dohode so zamestnancom, pričom pri tejto forme doručenia má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov (napr. šifrovaním). Doklad, ktorý bude doručený elektronickými prostriedkami, musí obsahovať predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa, a nemožno ho dodatočne meniť ani upravovať. Vyžaduje sa aj potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré musí v súlade so zákonom o dani z príjmov obsahovať:
• informáciu o dátume a čase elektronického doručenia dokumentu,
• označenie elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
S
Prijímanie cudzincov do zamestnania sa má urýchliť a zjednodušiť
25. 10. 2018
Cieľom ministerstva práce je skrátiť lehoty pre posudzovanie žiadosti cudzincov o pobyt a prácu. Ministerstvo práce a sociálnych vecí predložilo do pripomienkového konania návrh novely zákona o službách zamestnanosti, ktorou sa majú od začiatku budúceho roka zaviesť opatrenia vyplývajúce zo stratégie pracovnej mobility cudzincov na Slovensku. Tieto opatrenia majú podľa rezortu práce zefektívniť, urýchliť a spružniť systém upravujúci vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na územie Slovenska za účelom zamestnania, a to najmä v profesiách s identifikovaným nedostatkom pracovnej sily.
Skracujú sa lehoty pre posudzovanie žiadosti . Predložený návrh novely zákona zavádza opatrenia v oblasti služieb zamestnanosti, ako aj v oblasti pobytu cudzincov na Slovensku. V zákone o službách zamestnanosti sa má pre zamestnávateľov zaviesť povinnosť nahlasovať voľné pracovné miesta na úrady práce. Ďalšou navrhovanou zmenou je zvýšenie periodicity aktualizácie zoznamu zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily z ročnej na štvrťročnú. Novela zákona tiež upravuje podporné doklady predkladané k žiadosti, a to najmä doklady o dosiahnutom vzdelaní a doklady týkajúce sa dočasného pridelenia. Skracujú sa lehoty pre posudzovanie žiadosti o udelenie povolenia na sezónne zamestnanie a rozširujú sa možnosti vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín na trh práce cez agentúry dočasného zamestnávania v prípade zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily. Rezort práce tiež navrhuje zjednotenie dĺžky preverovaného obdobia neporušenia zákazu nelegálneho zamestnávania na účely zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín.
Zjednodušiť a skrátiť priebeh konania. V zákone o pobyte cudzincov sa majú od začiatku budúceho roka skrátiť lehoty pre posudzovanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na zamestnanie z 90 na 30 dní v prípade zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily, alebo ak ide o zamestnancov technologických centier. Prehodnotiť sa má aj počet podporných dokladov k žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Zavádzajú sa nové povinnosti niektorým inštitúciám s cieľom uľahčiť priebeh konania o pobyte a zmeniť sa má miestna príslušnosť na prijatie žiadosti o prechodný pobyt a konanie vo veci. Ako uvádza ministerstvo práce, od 1. januára tohto roka do 18. októbra tohto roka zamestnávalo 1 384 zamestnávateľov na Slovensku štátnych príslušníkov tretej krajiny, z toho 143 zamestnávateľov zamestnáva štátnych príslušníkov tretej krajiny v profesiách, kde bol identifikovaný nedostatok pracovnej sily. V súčasnosti podľa ministra práce a sociálnych vecí Jána Richtera na Slovensku pracuje 33,5 tisíca občanov z krajín Európskej únie a 31 tisíc občanov z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, teda sú z tzv. tretích krajín.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Energie po novom: úspory aj nové dotácie
24. 10. 2018
Doteraz elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov museli vykupovať prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav a používať ju na krytie strát. Tento systém nahradí centralizácia prostredníctvom jednotného výkupcu, ktorým bude Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou, takzvaný OKTE. Od 1. januára 2020 sa stane jediným zúčtovateľom podpory.
„Rok 2019 potrebujeme ako prechodné obdobie, aby bola prijatá potrebná príslušná vykonávacia legislatíva,“ vysvetlil Boris Balog, riaditeľ zákonotvorného odboru rezortu hospodárstva. Igor Paško z OKTE zhodnotil, že čas, ktorý má spoločnosť na prípravu, je dostatočný. Navyše, všetci „zelení“ výrobcovia dotáciu nedostanú automaticky. Pre nové zariadenia bude platiť viac trhovo orientovaný typ podpory – príplatok, takzvaný zelený bonus, si budú musieť zariadenia s výkonom nad 500 kilowattov vysúťažiť v aukcii, kde si štát vyberie zariadenie, ktoré podporí. Konečná cena tak bude výsledkom súťaže. Podmienky pre existujúce dotované zariadenia sa im zachovajú až do uplynutia zaručenej 15-ročnej lehoty podpory.
Slovensko je na 42. mieste v rebríčku konkurencieschopnosti
23. 10. 2018
Oproti minulému roku si pohoršila o dve miesta. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2018, ktorú dnes zverejnilo Svetové ekonomické fórum (WEF). TASR o tom informovala Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS). Prvé miesto obsadili Spojené štáty americké, nasledované Singapurom a Nemeckom. Z krajín V4 sa najlepšie umiestnila Česká republika (29. miesto). Poľsko obsadilo 37. pozíciu a Maďarsko 48. miesto.
V tomto roku sa skóre krajín po prvý raz počítalo pomocou novej metodológie. Nový Index globálnej konkurencieschopnosti 4.0 zohľadňuje aspekty 4. priemyselnej revolúcie, väčšou váhou prihliada na štatisticky vykazované parametre (70 %) a menšiu na výsledky globálneho prieskumu medzi manažérmi (30 %). „Pozícia SR sa mierne zhoršila, a to aj napriek tomu, že skóre konkurencieschopnosti sa mierne zlepšilo. V rebríčku nás však predstihli krajiny, ktoré zlepšovali podmienky na podnikanie a ekonomický rast o niečo výraznejšie ako SR,“ povedal Peter Serina, výkonný riaditeľ PAS, ktorá je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra. Pozitívne je hodnotená makroekonomická stabilita, zdravotný stav obyvateľstva a celková úroveň infraštruktúry. „Výraznejšiemu rastu SR v rebríčku bránia chronické problémy podnikateľského prostredia, najmä kvalita verejných inštitúcií. Máme čo doháňať v posilňovaní nezávislosti súdov, vymáhateľnosti práva, boji proti korupcii a znižovaní administratívnej náročnosti podnikania,“ uviedol Serina.
Odvod zatrasie obchodmi
22. 10. 2018
Drahšie potraviny, menej obchodov a penále Slovensku z Bruselu? Práve takto by podľa kritikov mohol dopadnúť takzvaný osobitný odvod pre obchodné reťazce. Zákon, ktorý odvod zavádza, sa má dostať do prvého čítania už na schôdzi parlamentu, ktorá sa začala v utorok.
Koaličná SNS, ktorá návrh pripravila, argumentuje, že sa získajú peniaze na podporu domácich producentov a kvalita potravín stúpne. Namieste je však aj otázka, do akej miery 159 miliónov eur, ktoré sa majú cez odvod na budúci rok získať, zatrasie obchodmi. Daná suma je totiž až dvojnásobkom toho, čo štát od reťazcov ročne inkasuje na daniach z príjmu. Niektorí obchodníci na daniach platia viac, iní menej. Odvod prichádza v čase, keď najmä pre rast cien ropy dražie doprava s dosahom aj na ceny potravín. Inflácia po rokoch stabilných cien rastie až k trom percentám, čo ľuďom uberá z reálneho rastu platov. „Odvod predstavuje čistý náklad, ktorý za normálnych okolností musí byť niekde zohľadnený,“ upozorňuje hovorkyňa Kauflandu Lucia Langová. "So zavedením nového odvodu reťazec nesúhlasí,“ dodáva. "Tento odvod môže napríklad ovplyvniť ceny, spoluprácu s dodávateľmi, spomaliť rast miezd či znížiť investície,“ hovorí Langová. Generálny riaditeľ spoločnosti Coop Jednota Ján Bilinský dokonca hovorí o reálnom ohrození. "V prípade zavedenia odvodu sa menšie vidiecke predajne stanú nerentabilné, čím dochádza k ohrozeniu aj lokálnych výrobcov potravín, ktorí sú na tieto predajne existenčne odbytovo naviazaní,“ argumentuje. Poslanec SNS Radovan Baláž sa dosahov odvodu na reťazce a nepriamo aj na spotrebiteľov neobáva. "Je priestor, aby tento odvod reťazce vykryli svojimi vysokými obchodnými prirážkami,“ hovorí. Reťazce však trvajú na tom, že odvod je neprimerane vysoký. Avizujú reakciu v podobe krízových riešení, ktoré by však pocítili dodávatelia aj spotrebitelia. "Vychádzajúc z reálnych ekonomických výsledkov subjektov skupiny Coop Jednota, po zavedení osobitného odvodu v navrhovanej výške 2,5 percenta z čistého obratu by sa všetky dostali do straty,“ hovorí Bilinský. Pri pohľade na vlaňajšie hospodárske výsledky tohto reťazca je zrejmé, že nový odvod by ho vyšiel draho. Coop Jednota by na osobitnom odvode mohla zaplatiť, ak vychádzame z údajov za minulý rok podľa portálu Finstat, aj vyše 28 miliónov eur. Na dani z príjmu však sieť platila vlani niečo vyše 3 milióny eur. Odvod sa má platiť z čistého obratu a nie zo zisku, ako je to v prípade dane z príjmu. Čistý obrat totiž nezohľadňuje náklady obchodníka ani prípadné zľavy, straty či investície. Obchodníci tak reálne môžu čeliť situácii, že sa vďaka novému zákonu ocitnú v červených číslach.