Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
2. 4. 2024
Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2118 z 24. novembra 2021, ktorou sa mení smernica 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti.
Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel je osobitne dôležité pre všetkých občanov Európy, či už sú poistníkmi, poistenými alebo poškodenými v dôsledku dopravnej nehody. Je takisto dôležité pre samotné poisťovne, keďže tvorí výrazný segment na trhu s neživotným poistením v Európskej únii. Uvedené poistenie má významný vplyv aj na voľný pohyb osôb, tovaru a vozidiel, a teda aj na vnútorný trh. Preto je kľúčovým cieľom činnosti Európskej únie v oblasti finančných služieb posilnenie a konsolidácia vnútorného trhu poistenia motorových vozidiel. Európska komisia vykonala hodnotenie fungovania smernice o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti vrátane jej efektívnosti, účinnosti a súdržnosti s ostatnými politikami EÚ. Z hodnotenia vyplynulo, že uvedená smernica funguje celkovo dobre a netreba vykonať zmeny väčšieho rozsahu. Boli však identifikované štyri oblasti, v ktorých by boli vhodné cielené zmeny a to v odškodňovaní poškodených v dôsledku nehôd v prípade, že dotknutá poisťovňa je platobne neschopná, v minimálnych povinných výškach poistného krytia, v kontrole poistenia vozidiel členskými štátmi a v používaní potvrdení o minulých nárokoch na odškodnenie poistených novou poisťovňou. Na základe uvedených zistení bola prijatá nová smernica o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti, ktorej transpozíciu do právneho poriadku Slovenskej republiky má za cieľ zabezpečiť predkladaný návrh zákona.
K
Zmena zákona o dizajnoch
28. 9. 2018
Novelou zákona o ochranných známkach sa s účinnosťou od 14. 1. 2019 mení i zákon o dizajnoch.
Dopĺňa sa ustanovenie, na základe ktorého úrad zastaví konanie o výmaze zapísaného dizajnu, ak už bol ten istý zapísaný dizajn vymazaný v inom konaní o jeho výmaze. Pri výmaze zapísaného dizajnu z registra platí, že k zápisu dizajnu do registra nedošlo.
Ďalšou právnou úpravou sa spresnilo, aký spor úrad zapisuje do registra. Úrad do registrov nezapisuje existenciu sporu, ktorý sa týka akéhokoľvek práva chráneného týmto zákonom, ale len spor o právo na dizajn. Neprípustným po novom bude podanie rozkladu aj v prípade, ak rozklad smeruje proti takému rozhodnutiu o zastavení konania o výmaze dizajnu, ktoré bolo vydané v dôsledku skutočnosti, že ten istý dizajn už bol predtým vymazaný.
Novelizácia zákona o úžitkových vzoroch
28. 9. 2018
Ustanovenia o prevode úžitkového vzoru, ustanovenia o prechode úžitkového vzoru, ustanovenia o záložnom práve k úžitkovému vzoru sa od 14. 1. 2019 dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis prevodu, prechodu alebo o záložnom práve k úžitkovému vzoru to nepreukazujú.
Ustanovenia o licencii sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis licencie uzatvorenie licenčnej zmluvy nepreukazujú.
Zmyslom doplnenia zákona je tiež zverejnenie vylúčenej prihlášky úžitkového vzoru, v prípade ak pôvodná prihláška už bola predtým zverejnená. Vylúčená prihláška sa zverejní spolu s rešeršnou správou, ktorá sa týka len tejto vylúčenej vyhlášky.
Dopĺňa sa ustanovenie, na základe ktorého úrad zastaví konanie o výmaze úžitkového vzoru, ak už bol ten istý úžitkový vzor vymazaný v inom konaní o jeho výmaze. Výmaz úžitkového vzoru má účinky, akoby úžitkový vzor nebol do registra zapísaný.
Úpravou zákona sa od januára spresňuje, aký spor úrad zapisuje do registra. Úrad do registrov nezapisuje existenciu sporu, ktorý sa týka akéhokoľvek práva chráneného týmto zákonom, ale len spor o právo na riešenie.
Z dôvodu vylúčenia § 19 správneho poriadku v konaniach pred Úradom priemyselného vlastníctva SR bolo žiaduce doplnenie osobitnej náležitosti podania v elektronickej podobe autorizovaného podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, a to obdobne ako je to ustanovené v správnom poriadku. Takéto podanie musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania a identifikátor osoby zástupcu, ak je účastník konania zastúpený; identifikátory osôb sú základným údajom pre bezproblémové vykonávanie činnosti Úradu priemyselného vlastníctva SR, ktoré mu vyplývajú zo zákona e-Governmente. Zároveň sa vypustil nepoužívaný spôsob podávania podaní, a to telefaxom.
Novelizácia patentového zákona
27. 9. 2018
Vzhľadom na požiadavku nositeľov práv o vydávanie ochranných dokumentov (patentová listina, doklad o práve prednosti) v listinnej podobe, pristúpil predkladateľ k doplneniu ustanovení zákona o patentoch tak, aby bolo jednoznačné, že tieto ochranné dokumenty sa budú od 14. januára vydávať len v listinnej (a teda nie elektronickej) podobe.
Takýto postup zvolil predkladateľ nielen z dôvodu vyššie uvedenej spoločenskej objednávky, ale aj s ohľadom na konštrukciu a zámer zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, podľa ktorého je orgán verejnej moci povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe. Je evidentné, že úrad bude predmetné ochranné dokumenty nielen vydávať, ale aj doručovať výlučne v listinnej podobe.
Ekonomika neporastie podľa očakávaní, NBS zmiernila prognózu
27. 9. 2018
Národná banka Slovenska (NBS) znížila odhad rastu hrubého domáceho produktu Slovenska na budúci rok.V aktuálnej prognóze totiž očakáva, že slovenské hospodárstvo v budúcom roku stúpne o 4,5 percenta, čo oproti predchádzajúcej prognóze znamená zníženie odhadu o 0,3 percentuálneho bodu. Dôvodom revízie prognózy pre budúci rok je očakávaný slabší zahraničný dopyt a predpokladané spomalenie dynamického rastu investícií. Pre tento rok ponecháva centrálna banka odhad rastu bez zmeny na úrovni 4 percent a v roku 2020 by mala slovenská ekonomika rásť rovnako 4-percentným tempom.
Vhodný čas na reformy .Riziká v aktuálnej prognóze centrálna banka vidí najmä v možnom spomalení hospodárskeho rastu. „Riziko pomalšieho rastu ekonomiky predstavuje najmä prehlbovanie protekcionizmu v svetovom obchode. Z domácich faktorov je najväčšou neistotou rozloženie nábehu novej produkcie v automobilovom priemysle,“ uviedol na utorňajšej tlačovej konferencii guvernér NBS Jozef Makúch.
Šéf centrálnej banky zároveň opäť zopakoval výzvu NBS, aby sa aktuálna dobrá kondícia hospodárstva využila na zavádzanie štrukturálnych reforiem zameraných na zvyšovanie rastového potenciálu a zároveň, aby sa nastavili fiškálne politiky tak, aby bolo možné kryť budúce riziká. „Dôležité je nastaviť priaznivé podmienky pre rozvoj investícií, podnikateľského prostredia a kvality pracovnej sily s cieľom podpory rastu produktivity práce, ktorá začína zaostávať za rastom miezd,“ dodal Makúch.
Lepšie vyhliadky na trhu práce. Inflácia by pritom podľa aktuálnej prognózy NBS mala dosiahnuť v tomto roku 2,6 percenta, v budúcom roku 2,7 percenta a v roku 2020 2,4 percenta. Pri prognóze rastu spotrebiteľských cien centrálna banka upravovala iba predikciu pre budúci rok, a to o 0,4 percentuálneho bodu nahor.
Pozitívnejšie ako v predchádzajúcej prognóze centrálna banka očakáva vývoj na trhu práce. Prognózu rastu zamestnanosti pre tento aj budúci rok navýšila o 0,3 percentuálneho bodu na 2,1 percenta, resp. 1,5 percenta. Pre rok 2020 ponecháva odhad rastu zamestnanosti bez zmeny na úrovni 1 percenta. Miera nezamestnanosti by mala klesať postupne v tomto roku na 6,8 percenta, v budúcom roku na 6,3 percenta a v roku 2020 na 5,8 percenta.
Mzdy budú rásť rýchlejšie. Výrazne rýchlejšie by mali v slovenskej ekonomike rásť aj mzdy. NBS totiž navýšila odhad rastu priemernej nominálnej mzdy pre tento rok o 0,4 percentuálneho bodu na 6,2 percenta, pre budúci rok o 1,1 percentuálneho bodu na 6,9 percenta a pre rok 2020 o 0,9 percentuálneho bodu na 6,5 percenta. Priemerná reálna mzda by tak mala podľa prognózy centrálnej banky v tomto roku stúpnuť o 3,5 percenta, v budúcom roku o 4 percentá a v roku 2020 o 3,9 percenta. Znamená to navýšenie odhadu o 0,4 percentuálneho bodu v tomto roku, o 0,7 percentuálneho bodu v budúcom roku, resp. o 0,8 percentuálneho bodu v roku 2020.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)