Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
2. 4. 2024
Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2118 z 24. novembra 2021, ktorou sa mení smernica 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti.
Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel je osobitne dôležité pre všetkých občanov Európy, či už sú poistníkmi, poistenými alebo poškodenými v dôsledku dopravnej nehody. Je takisto dôležité pre samotné poisťovne, keďže tvorí výrazný segment na trhu s neživotným poistením v Európskej únii. Uvedené poistenie má významný vplyv aj na voľný pohyb osôb, tovaru a vozidiel, a teda aj na vnútorný trh. Preto je kľúčovým cieľom činnosti Európskej únie v oblasti finančných služieb posilnenie a konsolidácia vnútorného trhu poistenia motorových vozidiel. Európska komisia vykonala hodnotenie fungovania smernice o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti vrátane jej efektívnosti, účinnosti a súdržnosti s ostatnými politikami EÚ. Z hodnotenia vyplynulo, že uvedená smernica funguje celkovo dobre a netreba vykonať zmeny väčšieho rozsahu. Boli však identifikované štyri oblasti, v ktorých by boli vhodné cielené zmeny a to v odškodňovaní poškodených v dôsledku nehôd v prípade, že dotknutá poisťovňa je platobne neschopná, v minimálnych povinných výškach poistného krytia, v kontrole poistenia vozidiel členskými štátmi a v používaní potvrdení o minulých nárokoch na odškodnenie poistených novou poisťovňou. Na základe uvedených zistení bola prijatá nová smernica o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti, ktorej transpozíciu do právneho poriadku Slovenskej republiky má za cieľ zabezpečiť predkladaný návrh zákona.
K
Hromadné prepúšťanie v Bardejove
11. 11. 2020
Spoločnosť Trim Leader, ktorá prevádzkuje závody na výrobu poťahov do automobilov v Bardejove a v Košťanoch nad Turcom v okrese Martin, prepustí celkovo 426 ľudí. V Bardejove ide o 356 zamestnancov a v Košťanoch nad Turcom príde o prácu približne 70 ľudí z celkového počtu 557. Potvrdila to Annika Wiertz zo skupiny Adient, do ktorej spoločnosť Trim Leader v rámci divízie Automotive Experience patrí.
Oba závody sú podľa jej slov v súčasnosti málo využívané a nie sú dostatočne konkurencieschopné z hľadiska nákladov. Chcú mať preto jeden fungujúci závod a nie dva čiastočne využívané.
"Závod v Bardejove bude zatvorený a dotkne sa to všetkých 356 zamestnancov. Počet zamestnancov v Košťanoch nad Turcom sa zníži približne o 70, v súčasnosti tam pracuje 557 ľudí. Je nám ľúto, že musíme pristúpiť k týmto reštrukturalizačným opatreniam. Pred ich prijatím sme dôsledne vyhodnotili alternatívne možnosti. Musíme však proaktívne riešiť súčasnú situáciu čo najrýchlejšie, znížiť náklady a obnoviť konkurencieschopnosť vo všetkých oblastiach nášho podnikania," povedala Wiertz s tým, že toto rozhodnutie nesúvisí s výkonnosťou zamestnancov.
Okres Bardejov tým príde o jedného z najväčších zamestnávateľov v regióne.
Medzi hlavné dôvody sťahovania výroby má podľa našich informácií patriť pokles tržieb v automobilovom priemysle či nárast minimálnej mzdy na Slovensku v roku 2021.
Ako uviedla Mária Hrehová z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, hromadné prepúšťanie z oblasti týkajúcej sa výroby ostatných motorových dielov bolo nahlásené v októbri na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine.
"Počet ohrozených zamestnancov je 450. Plánovaný začiatok hromadného prepúšťania je 21. novembra 2020 a plánované ukončenie 1. mája 2021," povedala Hrehová.
V
Rast zamestnanosti sa mierne zlepšil
11. 11. 2020
Zamestnanosť takmer vo všetkých odvetviach bola aj v septembri v medziročnom poklese, jeho tempo sa však u väčšiny z nich zmiernilo. Jediným odvetvím, v ktorom sa zamestnanosť v septembri zvýšila, boli informácie a komunikácia, avšak aj tu sa tempo rastu spomalilo, medziročne vzrástla len o 0,5 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad. Najväčší pokles pretrvával v ubytovaní o 16,7 percenta a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 9,1 percenta.
Pokles bol aj v stavebníctve o 8,3 percenta, priemysle o 6,1 percenta, veľkoobchode o 4,8 percenta, maloobchode o 3,8 percenta, predaji a oprave motorových vozidiel o 2,9 percenta, doprave a skladovaní o 1,6 percenta a vo vybraných trhových službách o 0,4 percenta.
Rovnako aj v priemere za deväť mesiacov roku 2020 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2019 vzrástla zamestnanosť len v informačných a komunikačných činnostiach, medziročne o 3,8 percenta.
Znížila sa v ubytovaní o 10,8 percenta, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 7,2 percenta, priemysle o 5,4 percenta, stavebníctve o 5,3 percenta, maloobchode o 3,9 percenta, veľkoobchode o 3,4 percenta, predaji a oprave motorových vozidiel o 2,3 percenta, vybraných trhových službách o 1,5 percenta a v doprave a skladovaní o 0,6 percenta.
V
Kontrola home Office zamestnávateľom
8. 11. 2020
Home office, teda prácu z domu, od prvej vlny pandémie mnohí zamestnávatelia rozhodli zaviesť na dlhší čas, a to aj počas druhej vlny pandémie. Práca z domu bude pokračovať aj v roku 2021.
Prácou z domu firmy znižujú kapacitu kancelárskych priestorov. Počas home office je zamestnanec povinný rešpektovať všetky nariadenia zamestnávateľa, a to v prípade, ak ho zamestnávateľ nariadi z obzvlášť závažnej situácie, akou je napríklad pandémia. Podmienky vykonávania práce z domu by mali byť dohodnuté v pracovnej zmluve. Rovnako je možné dohodnúť aj to, akým spôsobom a ako často bude prebiehať kontrola práce napríklad prostredníctvom písomných, telefonických reportov alebo cez aplikáciu. Kontrola vždy závisí to od charakteru práce.
Zamestnávateľ je oprávnený zamestnanca monitorovať a kontrolovať, ale nesmie zasahovať do súkromia zamestnanca. Musí sa sústrediť iba na pracovné záležitosti a na výkon práce zamestnanca.
Zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov narúšať súkromie zamestnanca, či už na pracovisku alebo doma, napríklad tým, že ho monitoruje bez toho, aby ho na to vopred upozornil. Ak zamestnávateľ zavádza kontrolný mechanizmus, mal by ho najprv prerokovať so zástupcami zamestnancov.
V prípade, že zamestnanec napriek tomu, že bol upovedomený, nesúhlasil s monitorovaním, išlo by o porušenie pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ ale nesmie monitorovať nad primeranú mieru, to znamená, že smie monitorovať iba priamo zamestnanca a jeho činnosť, nie to, kto sa pohybuje v jeho domácnosti a podobne.
Pri prípadnej kontrole musí zamestnávateľ obhájiť nielen dôvod a vážnosť spracúvania osobných údajov, ale aj to, prečo nie je možné využiť iný, jednoduchší a menej rizikovejší spôsob ich spracúvania ako cez webkameru.
Počas home office sa konajú priebežne mítingy online, počas ktorých zamestnanci referujú, čo všetko za daný týždeň urobili, a manažéri si to takto môžu odkontrolovať.
K
Vyrovnaný rozpočet je v nedohľadne
6. 11. 2020
Vízie vývoja našej ekonomiky sa tento rok výrazne menia s príchodom nového ročného obdobia. Výnimkou nie je ani jesenná prognóza Európskej komisie, ktorá nám už započítala vplyvy druhej vlny koronavírusu. Kým na jar ešte vývoj nášho HDP videli na -6,7 percenta, v jesennej už boli pesimistickejší a pripisujú nám -7,5 percenta.
Zatiaľ to však vidia lepšie, než analytici Inštitútu finančnej politiky v ich septembrovom dokumente, na základe ktorého sa tvoril aj nový rozpočet ministerstva financií. Ten síce v základnom scenári tiež počítal s číslom -6,7 percenta, v scenári s príchodom druhej vlny to už videl na -8,4 percenta.
V