Geniálne riešenie človeka napadne vždy až potom, ako s ním prišiel niekto iný.

Keď sa veci nedaria, každá snaha o ich zlepšenie vedie len k horšiemu.

Vždy treba obetovať niečo čo chceme, kvôli niečomu, čo chceme viac.

Nikto ti neporadí tak dobre ako ty sám. (Cicero)

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

Keď sa konečne podarí všetko úplne popísať, objaví sa niečo, čo to všetko úplne zmení.

Každý má toľko, koľko si zaslúži.

Najlepšie je nerobiť nič a pripravovať sa na to, že bude ešte horšie.

Či uvažujete dlho, alebo krátko, aj tak sa zle rozhodnete.

Keď už cestovať Titanikom, prečo nie prvou triedou?

Len slovo, ktoré nebolo dané, bude dodržané.