Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
2. 4. 2024
Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2118 z 24. novembra 2021, ktorou sa mení smernica 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti.
Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel je osobitne dôležité pre všetkých občanov Európy, či už sú poistníkmi, poistenými alebo poškodenými v dôsledku dopravnej nehody. Je takisto dôležité pre samotné poisťovne, keďže tvorí výrazný segment na trhu s neživotným poistením v Európskej únii. Uvedené poistenie má významný vplyv aj na voľný pohyb osôb, tovaru a vozidiel, a teda aj na vnútorný trh. Preto je kľúčovým cieľom činnosti Európskej únie v oblasti finančných služieb posilnenie a konsolidácia vnútorného trhu poistenia motorových vozidiel. Európska komisia vykonala hodnotenie fungovania smernice o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti vrátane jej efektívnosti, účinnosti a súdržnosti s ostatnými politikami EÚ. Z hodnotenia vyplynulo, že uvedená smernica funguje celkovo dobre a netreba vykonať zmeny väčšieho rozsahu. Boli však identifikované štyri oblasti, v ktorých by boli vhodné cielené zmeny a to v odškodňovaní poškodených v dôsledku nehôd v prípade, že dotknutá poisťovňa je platobne neschopná, v minimálnych povinných výškach poistného krytia, v kontrole poistenia vozidiel členskými štátmi a v používaní potvrdení o minulých nárokoch na odškodnenie poistených novou poisťovňou. Na základe uvedených zistení bola prijatá nová smernica o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti, ktorej transpozíciu do právneho poriadku Slovenskej republiky má za cieľ zabezpečiť predkladaný návrh zákona.
K
Letné brigády
26. 5. 2017
Podľa súčasnej právnej úpravy môže byť závislá práca vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Iný pracovnoprávny vzťah je možné založiť jednou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Zvýšený záujem o prácu na dohodu a o brigády je počas letného obdobia, a to najmä na príležitostné a krátkodobé zárobkové činnosti.
Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi uzatvoriť so zamestnancom okrem pracovnej zmluvy, ktorá zakladá pracovný pomer, aj osobitné dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Z uvedeného vyplýva, že dohodou sa nezakladá pracovný pomer, ale dvojstranný pracovnoprávny vzťah, ktorý síce patrí do oblasti pracovného práva, ale považuje sa za doplnkový pracovnoprávny vzťah.
Dohody by sa mali uzatvárať len výnimočne, a to v prípade ak ide o:
• prácu, ktorá je vymedzená výsledkom, kedy zamestnávateľ môže s fyzickými osobami uzatvárať dohodu o vykonaní práce (napr. vymaľovanie priestorov, čistenie a údržba kancelárskych priestorov, pokosenie trávnika a ošetrenie zelene na ihrisku, príprava občerstvenia na poradu) alebo
• príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce, kedy zamestnávateľ môže s fyzickými osobami uzatvárať dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o brigádnickej práci študentov (napr. opakovaná starostlivosť o zeleň, pomocné príležitostné práce v kuchyni, oberanie plodov v ovocnom sade, odpratávanie snehu počas zimnej sezóny, upratovacie práce).
Pre rok 2017 je ustanovená výška minimálnej mzdy na základe nariadenia vlády SR č. 280/2016 vo výške:
• 435 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
• 2,500 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom, ktorého ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín.
V súlade s § 226 ods. 4 ZP môže zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom odmenu plynúcu z dohody o vykonaní práce primerane znížiť a to v prípade, ak vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam. Primerané zníženie sumy odmeny môže byť realizované len v takej miere, aby vyplatená suma odmeny v prepočte na hodinu výkonu práce nebola nižšia ako suma platnej hodinovej minimálnej mzdy.
V daňových rajoch stúpa počet slovenských firiem. Aj napriek schránkovému zákonu.
26. 5. 2017
Počet slovenských spoločností v daňových rajoch v prvom štvrťroku tohto roka opäť vzrástol. A to aj napriek tomu, že od februára tohto roka platí nový protischránkový zákon, ktorý mal štátu pomôcť v boji proti daňovým únikom.
Výrazne sa hýbu iba Cyprus, USA a Spojené arabské emiráty," vymenoval Seliak.
V súčasnosti je podľa Bisnode na Cypre registrovaných spolu 1097 firiem, ktoré majú priame väzby na Slovensko.
Ostrov podľa Seliaka v posledných mesiacoch láka podnikateľov, pretože je finančne zdravý. "Hrubý domáci produkt (HDP) Cypru vlani dosiahol rast 2,8 percent. Podľa predpovedí Medzinárodného menového fondu spred mesiaca porastie v tomto roku ekonomika Cypru o 2,2 percent, pričom rast na podobných úrovniach by mal pokračovať aj v nasledujúcich dvoch rokoch," zhodnotil.
Výraznejšie stúpli aj Spojené štáty americké. Počet slovenských spoločností za Atlantikom sa podľa spoločnosti zvýšil o 15 na 1043.
Napriek tomu sa však USA nepodarilo zaradiť späť na druhú priečku najobľúbenejších daňových rajov pre slovenské firmy.
Protischránkový zákon nám môže Európa závidieť. Naopak, tak ako na Cypre, kontinuálny rast vidí spoločnosť aj v Spojených arabských emirátoch. V nich je momentálne zaregistrovaných 139 firiem, čo predstavuje tretinový nárast od začiatku minulého roka.
"Aj napriek tomu, že založenie a vedenie firmy v Spojených arabských emirátoch je finančne nákladnejšie ako v mnohých krajinách Európskej únie, sú pre firmy lákavé práve pre nulovú daň z príjmu," vysvetlil Seliak. Okrem toho je to podľa neho jedna z najrýchlejšie rastúcich ekonomík sveta a podnikatelia tu majú relatívne jednoduchý prístup k prémiovému bankovníctvu.
Energetická hospodárnosť budov
24. 5. 2017
Vláda sa zaviazala vo svojom programovom vyhlásení pokračovať v programe zatepľovania stavieb a tým aj k úprave energetickej hospodárnosti budov.
V súčasnosti sa dotácia poskytuje vlastníkom rodinných domov vo forme príspevku na zateplenie rodinného domu. Zmenou v zákone sa navrhla úprava výšky príspevku na zateplenie rodinného domu tak, aby bolo možné financovať väčší rozsah vykonávaných prác. Súčasťou návrhu je aj zníženie počtu požadovaných príloh k žiadosti o poskytnutie takéhoto príspevku.
Štát chce rekonštruovať nemocnice za peniaze z eurofondov
24. 5. 2017
O peniaze z eurofondov sa môže uchádzať 44 nemocníc.
Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) chce v
najbližšom čase investovať do rekonštrukcie nemocníc asi 153 miliónov
eur z eurofondov. V prvom kole výzvy, ktoré rezort spúšťa v stredu 24.
mája, ponúkne 70 miliónov eur.
O peniaze sa môže uchádzať 44 nemocníc, jednou z podmienok je, aby
nemali podnikové ťažkosti. Eurofondy nebudú môcť čerpať bratislavské
nemocnice.
Financie môžu v prvom kole získať nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti
ministerstva zdravotníctva (12) či obrany (1), ale aj tie, ktoré patria
pod VÚC (8), obce (1), zelenú budú mať aj neziskovky (5) či súkromné
subjekty. „Zdravotnícke zariadenia musia pri žiadaní o eurofondy myslieť
aj na kofinancovanie, v rámci jedného projektu možno žiadať maximálne 15
miliónov eur,“ povedal dnes na tlačovej konferencii Drucker.K dispozícii
je 280 miliónov eur
Peniaze možno použiť na rekonštrukciu budov, budovanie urgentov či na
nákup zdravotníckej techniky. Prvá výzva na rozvoj nemocníc je viazaná
na tri mesiace, druhú chce rezort spustiť v budúcom roku. Spomínaných 44
nemocníc vybral štát na základe istých pravidiel. Zohľadňoval napríklad
spádovosť či kapacitu lôžok a personálu.
Rezort zdravotníctva má pre toto programové obdobie k dispozícii 280
miliónov eur (2014-2020). Eurofondy, ktoré nepôjdu do rekonštrukcie
nemocníc, plánuje Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR investovať do
integrovaných centier zdravotnej starostlivosti. Výzvu na ich budovanie
chce rezort zverejniť na jeseň tohto roka.
Štát od tohto roka zrušil maximálny vymeriavací základ pre výpočet
odvodov zo zdravotných poisťovní. Desiatky miliónov eur, ktoré takto
získa, chce takisto použiť do obnovy nemocníc. Napríklad aj do tých
bratislavských.