Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
2. 4. 2024
Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2118 z 24. novembra 2021, ktorou sa mení smernica 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti.
Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel je osobitne dôležité pre všetkých občanov Európy, či už sú poistníkmi, poistenými alebo poškodenými v dôsledku dopravnej nehody. Je takisto dôležité pre samotné poisťovne, keďže tvorí výrazný segment na trhu s neživotným poistením v Európskej únii. Uvedené poistenie má významný vplyv aj na voľný pohyb osôb, tovaru a vozidiel, a teda aj na vnútorný trh. Preto je kľúčovým cieľom činnosti Európskej únie v oblasti finančných služieb posilnenie a konsolidácia vnútorného trhu poistenia motorových vozidiel. Európska komisia vykonala hodnotenie fungovania smernice o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti vrátane jej efektívnosti, účinnosti a súdržnosti s ostatnými politikami EÚ. Z hodnotenia vyplynulo, že uvedená smernica funguje celkovo dobre a netreba vykonať zmeny väčšieho rozsahu. Boli však identifikované štyri oblasti, v ktorých by boli vhodné cielené zmeny a to v odškodňovaní poškodených v dôsledku nehôd v prípade, že dotknutá poisťovňa je platobne neschopná, v minimálnych povinných výškach poistného krytia, v kontrole poistenia vozidiel členskými štátmi a v používaní potvrdení o minulých nárokoch na odškodnenie poistených novou poisťovňou. Na základe uvedených zistení bola prijatá nová smernica o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti, ktorej transpozíciu do právneho poriadku Slovenskej republiky má za cieľ zabezpečiť predkladaný návrh zákona.
K
aktuality.sk
18. 10. 2017
Slovensko má na to, aby zvládlo bez akýchkoľvek negatív či otrasov rast minimálnej mzdy na úroveň 480 eur mesačne. Po rokovaní vlády to v stredu zdôraznil štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš s tým, že to vychádza z analýz, ktoré si pred návrhom na takýto rast minimálneho zárobku urobil rezort.
Sme hlboko presvedčení o tom, že takéto stanovenie minimálnej mzdy pôsobí pozitívne na vývoj nezamestnanosti v Slovenskej republike, a to predovšetkým preto, lebo zvyšuje motiváciu ľudí pracovať," uviedol Ondruš.
Ani v okresoch s najvyššou mierou nezamestnanosti podľa neho rast minimálnej mzdy nelikviduje pracovné miesta či nebráni ľuďom, aby si prácu našli.
Sme si vedomí toho, že zvyšovanie minimálnej mzdy vytvára tlak na zvyšovanie všetkých miezd v ekonomike," dodal Ondruš. Ministerstvo podľa neho s týmto tvrdením súhlasí, je si ho vedomé a aj práve preto pristupuje k rastu minimálnej mzdy. Aby prispelo vo všeobecnosti k zvýšeniu platov v slovenskej ekonomike.
Vláda v stredu odobrila zvýšenie minimálnej mzdy od budúceho roka zo súčasných 435 eur na 480 eur mesačne, čo predstavuje rast o 10,34 percent. Minimálna hodinová mzda zamestnancov tak dosiahne 2,759 eura.
Richter pracuje na nových zmenách. Pracujúci by mohli odísť do preddôchodku.
18. 10. 2017
Pracujúci by mali mať možnosť odchodu do tzv. preddôchodku.
Zmenu zákona pripravuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a malo by ho dať do medzirezortného pripomienkového konania do konca roka.
Avizoval to v sobotu šéf rezortu Ján Richter (Smer-SD) počas zhromaždenia odborárov a ich sympatizantov v Bratislave. Tí žiadajú tzv. zastropovanie dôchodkového veku preddôchodok.
"Preddôchodok by ešte tento rok mal ísť do medzirezortného pripomienkového konania tak, aby v budúcom roku prešiel parlamentom,"povedal Richter.
Treba však podľa neho hľadať aj riešenie ohľadom tretieho dôchodkového piliera, keďže ten podľa ministra s preddôchodkom úzko súvisí. Mal by sa podľa Richtera hľadať spôsob, aby zamestnávateľ navýšil prostriedky, a tiež aby boli peniaze v treťom dôchodkovom pilieri lepšie zhodnocované.
Rezort by nechcel limitovať skupiny pracovníkov, ktorí by mohli využiť inštitút preddôchodku. "Malo by sa to týkať ľudí, ktorí budú mať povedzme päť rokov do riadneho odchodu na dôchodok," povedal. Preddôchodok by mal mať podľa ministra zmysel v tom, že pracovník by si pomocou nasporených prostriedkov vyplatil podlžnosti voči Sociálnej poisťovni za spomínaných päť rokov, kedy už chce byť na dôchodku. Tak by sa zabezpečilo, aby skorší odchod do dôchodku nemal negatívny vplyv na výpočet dôchodkovej dávky.
Výzve odborárov sú otvorení. Pokiaľ ide o požiadavku odborárov o tzv. zastropovanie dôchodkového veku, v Smere-SD si to podľa Richtera vedia predstaviť.
"Nehovorím, že sa úplne stotožňujeme s požiadavkou odborárov ohľadom 64 rokov, tá otázka je otvorená, treba k tomu dospieť na základe analýzy,"
povedal Richter. Odborári chcú, aby bola zákonom stanovená maximálna hranica veku pre odchod do starobného dôchodku na 64 rokov.
"Čiže nie materstvo, ale výchova detí by bola istým spôsobom ohodnotená," doplnil Richter. Vie si predstaviť, že nárok na skorší odchod do dôchodku bez straty na výške dôchodkovej dávky by mohla mať osoba, ktorá vychovala napríklad tri deti. Je to zatiaľ iba zámer, o ktorom chce Richter hovoriť so sociálnymi aj politickými partnermi. Ak by vyšiel, mohol by ho predložiť na budúci rok.
Slovensko si požičalo až na 30 rokov
16. 10. 2017
Pre rakúskych a nemeckých investorov sú slovenské dlhopisy atraktívnejšie ako domáce. Dôvodom je atraktívnejší úrok. V nemecky hovoriacich krajinách skončila až polovica najnovšej emisie 30-ročných obligácií. Cenné papiere s takou dlhou splatnosťou sme vydali prvý raz.
Ročný výnos bol stanovený na dve percentá, čo je približne na úrovni susedného Česka. Na porovnanie: nemecké tridsaťročné dlhopisy sa predávajú so sadzbou okolo 1,25 percenta. Celkový záujem dosiahol takmer 2,8 miliardy. Dôvodom záujmu v germánskych štátoch je podľa analytika Finlord Borisa Tomčiaka to, že „majú obrovský prebytok kapitálu a investíciou do slovenských dlhopisov dokážu mierne zvýšiť výnosy svojich portfólií“. Dôležitou správou je podľa neho aj fakt, že väčšina investorov je zo západnej Európy, pričom zo Slovenska iba jedno percento.
ÚRSO už pracuje na nových cenách elektriny
11. 10. 2017
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) priznal, že pre neustále rastúce ceny silovej elektriny na trhoch musí využiť regulačné nástroje v maximálnej možnej miere.
„Momentálne pracujeme na tom, aby pri maximálnom využití regulačných nástrojov sme dokázali zabezpečiť optimálne koncové ceny energií pre slovenské domácnosti a podnikateľov. Samozrejme v mantineloch, ktoré umožňuje platná legislatíva a pri zohľadnení oprávnených požiadaviek všetkých účastníkov trhu,“ informoval regulátor.
Cena elektriny na burzách je o tretinu vyššia ako vlani
Domácnosti a malí a strední podnikatelia by sa mali budúcoročné ceny elektriny dozvedieť koncom novembra, respektíve začiatkom decembra. Ako vyplýva z aktuálnych údajov zverejnených regulátorom, cena jedného druhu elektriny sa na burze ku koncu septembra pohybovala na úrovni 40 eur a druhého typu elektriny na úrovni zhruba 38 eur za megawatthodinu. V septembri minulého roka bola pritom burzová cena takzvanej silovej elektriny vo výške 32, respektíve 28 eur za megawatthodinu. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví do koncových cien elektriny počíta s priemernou veľkoobchodnou cenou elektriny na tento rok vo výške necelých 28 eur za megawatthodinu. Pri stanovení budúcoročnej koncovej ceny elektriny pracuje regulátor s aritmetickým priemerom denných cien druhého typu silovej elektriny na pražskej burze v prvom polroku. Veľkoobchodná cena tohto typu elektriny bola v prvom polroku tohto roka na úrovni od približne 31 eur do 33 eur za megawatthodinu. Veľkoobchodná cena prvého typu elektriny sa pohybovala od zhruba 32 eur do necelých 52 eur za megawatthodinu.