Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
2. 4. 2024
Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2118 z 24. novembra 2021, ktorou sa mení smernica 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti.
Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel je osobitne dôležité pre všetkých občanov Európy, či už sú poistníkmi, poistenými alebo poškodenými v dôsledku dopravnej nehody. Je takisto dôležité pre samotné poisťovne, keďže tvorí výrazný segment na trhu s neživotným poistením v Európskej únii. Uvedené poistenie má významný vplyv aj na voľný pohyb osôb, tovaru a vozidiel, a teda aj na vnútorný trh. Preto je kľúčovým cieľom činnosti Európskej únie v oblasti finančných služieb posilnenie a konsolidácia vnútorného trhu poistenia motorových vozidiel. Európska komisia vykonala hodnotenie fungovania smernice o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti vrátane jej efektívnosti, účinnosti a súdržnosti s ostatnými politikami EÚ. Z hodnotenia vyplynulo, že uvedená smernica funguje celkovo dobre a netreba vykonať zmeny väčšieho rozsahu. Boli však identifikované štyri oblasti, v ktorých by boli vhodné cielené zmeny a to v odškodňovaní poškodených v dôsledku nehôd v prípade, že dotknutá poisťovňa je platobne neschopná, v minimálnych povinných výškach poistného krytia, v kontrole poistenia vozidiel členskými štátmi a v používaní potvrdení o minulých nárokoch na odškodnenie poistených novou poisťovňou. Na základe uvedených zistení bola prijatá nová smernica o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti, ktorej transpozíciu do právneho poriadku Slovenskej republiky má za cieľ zabezpečiť predkladaný návrh zákona.
K
Nálada v slovenskej ekonomike sa vo februári zlepšila
5. 3. 2018
Indikátor ekonomického sentimentu vo februári oproti hodnote z minulého mesiaca vzrástol o 1,1 bodu na úroveň 101,8 bodu. Nálada v slovenskej ekonomike sa vo februári zlepšila. Ako ďalej informoval Štatistický úrad SR, indikátor ekonomického sentimentu vo februári oproti hodnote z minulého mesiaca vzrástol o 1,1 bodu na úroveň 101,8 bodu. Dôvodom bolo zvýšenie dôvery v priemysle, službách a stavebníctve. Aktuálne indikátor zaostáva za hodnotou dlhodobého priemeru o dva body a za výsledkom rovnakého obdobia minulého roka o 3,1 bodu. Indikátor dôvery v priemysle vo februári vzrástol o 12 percentuálnych bodov na hodnotu 8,3 bodu. Vývoj indikátora priaznivo ovplyvnili všetky tri ukazovatele, a to očakávaný rast Vo februári indikátor dôvery v stavebníctve oproti predchádzajúcemu mesiacu stúpol o 1,5 bodu na mínus 2,5 bodu. Dôvodom boli priaznivejšie hodnotenia celkovej úrovne objednávok. Aktuálny výsledok prevyšuje dlhodobý priemer o 22,5 bodu.
Indikátor dôvery v obchode klesol vo februári v porovnaní s januárom o 0,7 percentuálneho bodu na úroveň 23 bodov vplyvom negatívneho hodnotenia očakávaných podnikateľských aktivít a stavu zásob. Indikátor dôvery v službách vo februári opäť vzrástol, jeho hodnota 8,3 bodu sa v porovnaní s januárom zvýšila o štyri body. Vývoj indikátora bol ovplyvnený priaznivými hodnoteniami podnikateľskej situácie, pričom dopyt za posledné tri mesiace a rovnako aj očakávaný dopyt respondenti hodnotili mierne negatívne.
Spotrebiteľská atmosféra sa oproti minulému mesiacu príliš nezmenila. Vo februári 2018 sezónne očistený indikátor spotrebiteľskej dôvery klesol o 0,4 bodu na úroveň mínus 4,1 bodu. Priaznivý vývoj očakávanej ekonomickej situácie a čiastočne i predpokladanej nezamestnanosti bol prevážený nepriaznivým vývojom odhadovaného vývoja finančnej situácie a perspektív úspor v domácnosti. Respondenti boli o 2,8 bodu optimistickejší ako v rovnakom období minulého roka a aktuálny výsledok prevyšoval i dlhodobý priemer.
Přijímání ukrajinských zaměstnanců českými firmami trvá příliš dlouho
5. 3. 2018
Od srpna 2016 mohou firmy ve zrychleném řízení přijímat pracovníky z Ukrajiny. Zatímco podle tradičních postupů vyřízení dlouhodobého pracovního povolení pro Ukrajince trvalo déle než rok, Režim Ukrajina proceduru zkrátil zhruba na šest měsíců.
Právě dlouhé lhůty jsou podle Michaely Macharik jedním z důvodů, proč si někteří Ukrajinci svou cestu do Česka rozmyslí a nakonec vycestují do jiné země, kde je procedura jednodušší. Jako příklad uvádí Polsko, které má výrazně pružnější pravidla, co se týče náboru lidí z ciziny. "Polsko takto vydává milion povolení ročně," dodává. Ministerstvo zahraničí se letos kvóty rozhodlo navýšit. Nově tak bude možné za rok vyřídit až dvojnásobek žádostí. Možnost využít Režimu Ukrajina však i nadále nebudou mít všechny společnosti. "Já říkám, že zrychlené řízení mají některé firmy za odměnu," uvádí Macharik. V okamžiku, kdy je firma do programu zařazena, na řadě jsou ukrajinští zájemci o práci v dané firmě. Ti musí čekat, než dostanou termín schůzky na konzulátu ve Lvově. Na místo se pak musí dostavit se všemi potřebnými dokumenty, na základě kterých mohou obdržet zaměstnaneckou kartu. Po této fázi, která zabere zhruba čtyři měsíce, běží šedesátidenní lhůta, v rámci které žádost posuzuje ministerstvo vnitra. Pokud úředníci v určité fázi procesu objeví v žádosti nesrovnalost, může se tím celý proces prodloužit. Některé firmy na pracovníky z Ukrajiny nedosáhnou, přestože formálně splňují veškeré požadavky. Důvodem je, že se Režim Ukrajina vztahuje pouze na určitý druh pracovníků. V takovém případě musí společnosti žádat o zaměstnance v rámci tradičního a dlouhého procesu. "V rámci Režimu Ukrajina například není možné do Česka přivést uklízečky," uvedla na workshopu Macharik. Z převážné části podle ní Ukrajinci míří do výrobních závodů, kde zastávají pozice montážních dělníků, obráběčů kovů či svářečů.
Slovensko je prvou krajinou, kde Google uvádza v inovatívnej podobe platbu mobilom
5. 3. 2018
Na vyše 43 tisíc predajných miestach na Slovensku možno od štvrtka platiť mobilom prostredníctvom služby Google Pay. Od 28. februára je táto služba dostupná pre zákazníkov Slovenskej sporiteľne, mBank, Poštovej banky, J&T Banky a čoskoro sa pripoja aj zákazníci 365.bank. Ako uviedli pri príležitosti spustenia tejto služby predstavitelia Googlu, Slovensko je prvou krajinou, kde ju Google uvádza v inovovanej podobe pod značkou Google Pay, predtým známou pod názvom Android Pay.
Na vyše 43 tisíc predajných miestach na Slovensku možno od štvrtka platiť mobilom prostredníctvom služby Google Pay. Od 28. februára je táto služba dostupná pre zákazníkov Slovenskej sporiteľne, mBank, Poštovej banky, J&T Banky a čoskoro sa pripoja aj zákazníci 365.bank. Ako uviedli pri príležitosti spustenia tejto služby predstavitelia Googlu, Slovensko je prvou krajinou, kde ju Google uvádza v inovovanej podobe pod značkou Google Pay, predtým známou pod názvom Android Pay. Služba funguje na telefónoch a tabletoch, ktoré sú vybavené operačným systémom Android 4.4 alebo vyšším a podporujú technológiu NFC. Tento nový spôsob platenia môžu od 28. februára využívať všetci držitelia platobných kariet Mastercard a Visa vydaných bankami. "Viac ako 80 % Slovákov, ktorí vlastnia smartfón, využíva operačný systém Android, preto verím, že nová služba Google Pay má naozaj potenciál osloviť široké masy. A presne takto si v našej banke predstavujeme moderné digitálne bankovníctvo – užitočné riešenia, ktoré môže využívať čo najviac ľudí. Navyše, klientom dokážu priniesť pozitívne emócie pri každodennom bankovaní, čo je pre nás veľmi dôležité," povedal Zdeněk Románek, člen predstavenstva Slovenskej sporiteľne zodpovedný za retailové bankovníctvo. "Sme presvedčení o tom, že vďaka novým technológiám dokáže byť banka užitočná 365 dní v roku. Našim klientom chceme aj takto uľahčiť život, a to hneď od začiatku nášho fungovania. Ako "mobile first" banka vidíme práve v mobilných platbách veľký potenciál," zdôraznil Marek Šupa, výkonný riaditeľ 365 banky. Inovácie v oblasti platieb sa u slovenských klientov pritom doteraz osvedčili. Príkladom sú bezkontaktné technológie, ktoré v roku 2016 predstavovali takmer 40 percent všetkých platieb. Zahraničné prieskumy pritom hovoria aj v prospech platenia telefónom, keďže šesť z 10 ľudí chce používať inteligentné zariadenia takmer v každej oblasti svojho života, vrátane platieb. "Sme presvedčení, že v horizonte niekoľkých rokov vystrieda využívanie internetového bankovníctva práve mobil. Google Pay je ďalším krokom k budúcnosti, kde ľudia pomyselne nosia svoju banku stále pri sebe – teda v telefónoch," uviedol Robert Chrištof, generálny riaditeľ mBank pre Slovenskú republiku.
Pozostalí po živnostníkovi – ekonomické dopady
2. 3. 2018
Zánik živnostenského oprávnenia v dôsledku smrti živnostníka v zmysle § 57 ods.1 písm. a) zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z.n.p. (ďalej iba „živnostenský zákon“) je potrebné chápať ako jeden so spôsobov tzv. zániku živnostenského oprávnenia so zákona.
K zániku živnostenského oprávnenia v tomto prípade dochádza však len za predpokladu, že v živnosti nepokračujú dedičia alebo správca dedičstva. Predovšetkým treba uviesť, že úmrtím daňovníka, ktorý vykonával podnikateľskú činnosť a poberal z nej príjmy podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) dochádza pre účely dane z príjmov k skončeniu poberania príjmov z podnikania. V nadväznosti na toto konštatovanie v zmysle § 17 ods. 9 zákona o dani z príjmov platí, že za skončenie podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu je okrem iných skutočností potrebné rozumieť aj skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.