Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
2. 4. 2024
Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2118 z 24. novembra 2021, ktorou sa mení smernica 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti.
Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel je osobitne dôležité pre všetkých občanov Európy, či už sú poistníkmi, poistenými alebo poškodenými v dôsledku dopravnej nehody. Je takisto dôležité pre samotné poisťovne, keďže tvorí výrazný segment na trhu s neživotným poistením v Európskej únii. Uvedené poistenie má významný vplyv aj na voľný pohyb osôb, tovaru a vozidiel, a teda aj na vnútorný trh. Preto je kľúčovým cieľom činnosti Európskej únie v oblasti finančných služieb posilnenie a konsolidácia vnútorného trhu poistenia motorových vozidiel. Európska komisia vykonala hodnotenie fungovania smernice o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti vrátane jej efektívnosti, účinnosti a súdržnosti s ostatnými politikami EÚ. Z hodnotenia vyplynulo, že uvedená smernica funguje celkovo dobre a netreba vykonať zmeny väčšieho rozsahu. Boli však identifikované štyri oblasti, v ktorých by boli vhodné cielené zmeny a to v odškodňovaní poškodených v dôsledku nehôd v prípade, že dotknutá poisťovňa je platobne neschopná, v minimálnych povinných výškach poistného krytia, v kontrole poistenia vozidiel členskými štátmi a v používaní potvrdení o minulých nárokoch na odškodnenie poistených novou poisťovňou. Na základe uvedených zistení bola prijatá nová smernica o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti, ktorej transpozíciu do právneho poriadku Slovenskej republiky má za cieľ zabezpečiť predkladaný návrh zákona.
K
Rast slovenskej ekonomiky sa tento rok zrýchli na 4 percentá
20. 4. 2018
Medzinárodný menový fond očakáva v tomto roku aj budúcom infláciu na úrovni 1,9 percenta. Medzinárodný menový fond (MMF) očakáva, že tempo rastu slovenskej ekonomiky sa v tomto roku výrazne zrýchli.
MMF vo svojej aktuálnej správe o vyhliadkach svetovej ekonomiky World Economic Outlook počíta v roku 2018 s reálnym zvýšením slovenského hrubého domáceho produktu (HDP) o 4 percentá po 3,4 percenta v roku 2017 a 3,3 percenta v roku 2016. V roku 2019 by mal potom HDP stúpnuť o 4,2 percenta, čo bude v prípade naplnenia predpovede najprudší rast od roku 2010, keď si slovenská ekonomika polepšila o 5 percent. Zrýchliť by sa malo tempo rastu spotrebiteľských cien. MMF očakáva v tomto roku aj budúcom infláciu na úrovni 1,9 percenta po 1,3 percenta vlani.
Do ezdravia sú pripojení už takmer všetci lekári, s lekárňami je to horšie
20. 4. 2018
Do elektronického zdravotníctva - ezdravia je aktuálne pripojených 7587 ambulancií a nemocníc. Šéf Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) Peter Blaškovitš je s týmto číslom spokojný. "Pripojiteľnosť sa nám po prvom kvartáli ostrej prevádzky podarilo veľmi výrazne posunúť," povedal Blaškovitš v stredu na tlačovej konferencii.
Ezdravie pritom môže v súčasnosti používať 8310 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. "Čiže sa blížime k cieľu stopercentného pripojenia," uviedol šéf NCZI. Kompetencie zapisovať údaje do ezdravia má v súčasnosti vyše 25.000 zdravotníkov (nie sú započítané sestry), podľa Blaškovitša to tak ale robí necelých 12.300 zdravotníkov. Toto číslo by chcel zvýšiť, po viac ako štvrťroku ho však nepovažuje za prinízke. Potvrdil, že sestry ezdravie v súčasnosti majú problém používať, nejde však podľa Blaškovitša o technický problém, ale legislatívny, čo je vec Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR. "Do ezdravia je zapojených 92 percent lekární," povedal Blaškovitš. Priznal, že v tomto čase už očakával 100-percentnú pripojiteľnosť, problémy s tým však podľa neho zväčša majú "iba menšie lekárne". Od začiatku roka sa podľa neho v rámci ezdravia vystavilo viac než 9 miliónov elektronických receptov a viac ako 2,1 milióna odborných záznamov (záznam o poskytnutí zdravotnej starostlivosti, záznam zo zobrazovacieho vyšetrenia a prepúšťacie správy). Blaškovitš uviedol, že pri prepúšťacích správach je miestami problém. Ambulantní lekári sa podľa neho sťažujú, že nemocnice tieto správy dostatočne nezapisujú do systému, hoci to robiť majú. NCZI tvrdí, že to rieši a jeho pracovníci o tom chodia diskutovať do jednotlivých nemocníc. "Niekde majú nedobre nastavený systém, niekde je chyba v motivácii lekárov," priznal Blaškovitš. Napriek tomu upozorňuje, že mnohí lekári pristupujú k ezdraviu zodpovedne, hoci majú výhrady. Nechce, aby ezdravie stagnovalo, NCZI preto podľa neho bude jeho portfólio rozširovať. NCZI sputilo od apríla opakovaný elektronický recept, ktorý podľa Blaškovitša využijú chronickí pacienti. Lekári by mohli mať tento rok v rámci ezdravia aj prístup k čítaniu laboratórnych výsledkov. "Chystá sa aj služba eobjednávanie, pôjde napríklad o objednávanie sa v rámci doplnkových ordinačných hodín, ktoré by mali byť účinné od budúceho roka," vysvetlil šéf NCZI. Blaškovitš opäť potvrdil, že elektronické zdravotníctvo prejde legislatívnymi zmenami, do medzirezortného pripomienkového konania pôjdu tento rok. NCZI chce odstrániť sankcie vyplývajúce z vedenia elektronickej dokumentácie. "Respektíve pôjde o ich zlúčenie s už existujúcimi sankciami, ktoré vyplývajú z vedenia samotnej zdravotnej dokumentácie," uviedol. Štát takisto plánuje znížiť byrokraciu lekárnikom, ktorí by pri predložení správne predpísaného elektronického receptu už ďalej nemuseli spracovať ani odosielať papierový recept do zdravotných poisťovní. Štát chce stanoviť jasné pravidlá definície pripojiteľnosti zdravotníckeho pracovníka. Elektronické zdravotníctvo sa naostro spustilo tento rok. Prináša elektronickú komunikáciu medzi lekármi, nemocnicami, laboratóriami, lekárňami. Benefity majú spočívať v lepšom predpisovaní liekov, zabrániť by sa malo i duplicitným či fiktívnym vyšetreniam. Doteraz si vyžiadalo 87,8 milióna eur z eurofondov a štátneho rozpočtu.
Slovenská ekonomika zažije najprudší rast
18. 4. 2018
Medzinárodný menový fond (MMF) očakáva, že tempo rastu slovenskej ekonomiky sa v tomto roku výrazne zrýchli.
MMF vo svojej aktuálnej správe o vyhliadkach svetovej ekonomiky World Economic Outlook počíta v roku 2018 s reálnym zvýšením slovenského hrubého domáceho produktu (HDP) o 4 percentá po 3,4 percenta v roku 2017 a 3,3 percenta v roku 2016. V roku 2019 by mal potom HDP stúpnuť o 4,2 percenta, čo bude v prípade naplnenia predpovede najprudší rast od roku 2010, keď si slovenská ekonomika polepšila o 5 percent. Zrýchliť by sa malo tempo rastu spotrebiteľských cien. MMF očakáva v tomto roku aj budúcom infláciu na úrovni 1,9 percenta po 1,3 percenta vlani.
Export slovenských výrobkov rastie
16. 4. 2018
Okrem spoločnosti Lidl, prostredníctvom ktorej vyváža do zahraničia 43 slovenských dodávateľov, podporujú vývoz domácich produktov aj Kaufland, Tesco či Billa. A to prostredníctvom korporátnych značiek spomínaných reťazcov alebo pod vlastnými značkami výrobcov. Vďaka tomu si napríklad Maďari môžu kúpiť bryndzu či tofu zo Slovenska, Rakúšania pochutnať na našich syroch a Česi na domácich salámach či mliečnych výrobkoch.
Za posledný rok narástol export slovenských výrobcov prostredníctvom diskontného reťazca Lidl o 45 miliónov eur, čo predstavuje 20-percentný rast. Vyváža sa do desiatich krajín, medzi ktorými sú Česko, Maďarsko, Litva, Poľsko, ale aj Nemecko, Chorvátsko a Slovinsko. Medzi najväčších vývozcov patria značky Tatranská mliekareň, Agro Tami alebo výrobca papierovej hygieny SHP Harmanec. „Spoločnosť Lidl ako obchodný partner s jeho objemom predaja, čo sa týka exportu, patrí do top desiatky našich odberateľov,“ vyjadril sa Ján Husák, obchodný riaditeľ a člen Predstavenstva Tatranskej mliekarne.