Povinné výnimky z autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom
21. 2. 2022
Novelizáciou Autorského zákona sa v zmysle smernice o autorskom práve stanovujú nové povinné výnimky z autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom. Zároveň bolo potrebné rozšíriť a doplniť ustanovenia k existujúcej úprave obchodne nedostupných diel a na to nadväzujúcej problematike uzatvárania rozšírených hromadných licenčných zmlúv.
Ďalej je potrebné vytvoriť nové právo súvisiace s autorským právom pre vydavateľov periodík, na základe čoho sa do časti Autorského zákona o právach súvisiacich s autorským právom pridáva nová – piata hlava s vymedzením náležitostí predmetného práva. Návrh zákona súčasne zavádza nové povinnosti pre poskytovateľov on-line služieb zdieľania obsahu a upravuje tiež otázku zodpovednosti týchto subjektov za konkrétne spôsoby použitia autorskoprávne chráneného obsahu. V menšej miere sa vyžadujú zásahy do problematiky zmlúv, ako aj do vzťahov medzi nositeľmi práv a používateľmi, vrátane vzťahov s organizáciami kolektívnej správy. Celkovo by transpozícia smernice o autorskom práve do Autorského zákona mala prispieť k zlepšeniu využívania kreatívneho obsahu v digitálnom prostredí, ktorá na jednej strane niektorým subjektom pridá práva či povinnosti, avšak na druhej strane otvorí nové možnosti použitia predmetov ochrany a udeľovania licencií. Celému digitálnemu trhu by mali pomôcť aj nové nástroje transparentnosti (napr. dodatočné vyrovnanie alebo niekoľko doplňujúcich informačných či oznamovacích povinností) a väčší dôraz sa kladie aj na využívanie alternatívnych metód riešenia sporov ako je mediácia alebo arbitrážne konanie.
K
Zmeny Zákonníka práce
15. 2. 2022
Ostatnou novelou Zákonníka práce sa mení a dopĺňa ustanovenie § 66, ktorý upravuje postup pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa so zamestnancom so zdravotným postihnutím.
Podľa stavu de lege lata má zamestnávateľ povinnosť okrem prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov, ak títo na pracovisku zamestnávateľa pôsobia, žiadať o súhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou, so zamestnancom, ktorý je zamestnancom so zdravotným postihnutím, aj príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad práce môže, ale nemusí takýto súhlas udeliť. V zmysle § 66 má Úrad práce na vyjadrenie všeobecnú lehotu podľa správneho poriadku, ktorá je 30 dní. Povinnosť sa nevzťahuje na okamžité skončenie pracovného pomeru. Takto nastavená právna úprava mala pôsobiť v prospech osôb so zdravotným postihnutím, ako posilnenie práv týchto osôb a ako opatrenie slúžiace ako ochrana pred neoprávnenou výpoveďou, nakoľko osoba so zdravotným postihnutím je z objektívnych dôvodov slabším účastníkom pracovno-právneho vzťahu vo vzťahu ku zamestnávateľovi a prípadná výpoveď by mohla mať na takého zamestnanca zásadnejšie negatívne dopady ako by tomu bolo pri bežnom zamestnancovi.
V praxi sa však toto ustanovenie paradoxne ukázalo ako prekážka pre založenie pracovného pomeru osobou so zdravotným postihnutím, z dôvodu obáv z príliš zdĺhavého procesu ukončenia pracovného pomeru na strane zamestnávateľa, keďže Úrad práce má na rozhodovanie 30 dní, nie je isté, či súhlas udelí a ak ho aj udelí, výpovedná doba začne plynúť až po doručení písomnej výpovede zamestnávateľom.
Domnievame sa teda, že ustanovenie nechráni pracovný pomer zamestnanca so zdravotným postihnutím, keďže tento z obavy pred vyššie uvedeným procesom často ani nevznikne a osoba so zdravotným postihnutím buď zostáva bez práce, a tým zvyšuje nároky na sociálny systém, alebo, ak má to šťastie, bude vykonávať prácu na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, čo so sebou prináša pravdepodobnosť rádovo nižšieho zárobku, ako by tomu bolo pri pracovnom pomere a rovnako tak aj nižšiu právnu istotu a menej práv vyplývajúcich z týchto pracovnoprávnych vzťahov.
Z nášho pohľadu ide aj vo svetle vyššie uvedených skutočností o prejav neprimeranej ingerencie štátu do pracovno-právnych vzťahov a neproporcionálnej snahy zákonodarcu o dorovnanie určitých deficitov, ktoré má zamestnanec so zdravotným postihnutím voči bežnému zamestnancovi. Takýto zásah do zmluvnej autonómie subjektov pracovno-právnych vzťahov v konečnom dôsledku znevýhodňuje toho účastníka, ktorého by malo chrániť, keďže takto nastavená ochrana sa javí byť pre potenciálneho zamestnávateľa príliš veľkou záťažou. Načrtnutú úvahu ilustruje a potvrdzuje aj prieskum realizovaný portálom www.profesia.sk, ktorý obsahoval aj otázku smerujúcu k úlohe §66 pri ochrane zamestnancov so zdravotným postihnutím.
K
Finančná kontrola a audit po novom
15. 2. 2022
Novela zákona o finančnej kontrole a audite bude mať pozitívny dosah na zníženie administratívnej záťaže pri čerpaní prostriedkov Európskej únie.
Novela zákona vytvára právny základ na overovanie poskytnutia verejných financií administratívnou finančnou kontrolou len s tými skutočnosťami, ktoré budú určené na základe písomnej analýzy rizík. Uvedená úprava sa zavádza najmä pre účely výkonu finančnej kontroly v oblasti implementácie fondov EÚ. Takýmto prístupom sa zefektívni proces výkonu administratívnej finančnej kontroly, nakoľko sa zníži administratívna záťaž zamestnancov orgánov verejnej správy vykonávajúcich administratívnu finančnú kontrolu. Zefektívnenie výkonu finančnej kontroly zabezpečí aj možnosť podpisovať v odôvodnených prípadoch návrh správy alebo návrh čiastkovej správy a správu alebo čiastkovú správu z administratívnej finančnej kontroly alebo finančnej kontroly na mieste len jedným zo zamestnancov orgánu verejnej správy, ktorý vykonal finančnú kontrolu. Podľa súčasnej právnej úpravy sú potrebné podpisy všetkých zamestnancov orgánu verejnej správy, ktorí dané kontroly vykonali.
Cieľom novely zákona bolo taktiež upraviť možnosť externalizácie výkonu administratívnej finančnej kontroly a finančnej kontroly na mieste. Právnou úpravou sa umožní vykonávať administratívnu finančnú kontrolu alebo finančnú kontrolu na mieste iným orgánom verejnej správy, ak tak ustanovia osobitné predpisy. Zároveň sa precizujú niektoré ustanovenia procesných pravidiel výkonu finančnej kontroly a auditu.
K
12.02.2022, 13:00 Mzdovo-inflačná špirála sa na Slovensku zrejme nerozkrúti
14. 2. 2022
Rast cien vyvíja tlak aj na zvyšovanie miezd. Inflácia pritom nie je v súčasnosti jediným spúšťačom nárastu platov. V niektorých sektoroch je momentálne pre firmy ťažké zohnať vhodných pracovníkov aj pre pandemickú situáciu, čo môže tiež výrazne prispieť k zvyšovaniu platov nad rámec rastu produktivity.
Vyššie zárobky sa však znovu môžu určitým podielom podpísať na ďalšom raste inflácie, čomu sa v praxi hovorí mzdovo-inflačná špirála. Odborníci Národnej banky Slovenska (NBS) vyčíslili, že za obdobie rokov 2021 až 2023 je celková úprava odhadu rastu cenovej hladiny na úrovni 6,6 percentuálneho bodu. Z toho len približne 0,2 percentuálneho bodu pripisujú vplyvu miezd, takže špirála by sa na Slovensku rozkrútiť nemala.
"História ukazuje, že mzdy na Slovensku sú poháňané predovšetkým rastom produktivity práce a nedostatkom vhodnej pracovnej sily. Na infláciu reagujú mzdy spomalene a nemajú tendenciu zohľadňovať očakávaný budúci cenový vývoj," skonštatovali experti s tým, že nižšiemu prenosu inflácie do miezd prispieva aj nízke pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami.
V ďalších rokoch teda nepredpokladajú, že by infláciu hnalo aj zvyšovanie miezd. Takisto vyzdvihli vplyv variantu omikron na pracovný trh. Veľa firiem v súčasnosti vníma ako problémové nájsť vhodných zamestnancov, čo môže výraznejšie prispieť k zvyšovaniu platov v niektorých sektoroch nad rámec rastu produktivity.
V
Trh práce sa má úplne zotaviť až o dva roky
11. 2. 2022
Na prvý pohľad to vyzeralo, že sa trh práce vrátil do starých koľají. Miera nezamestnanosti sa koncom roka približovala na úroveň spred začiatku pandémie. Firmy uverejňovali na pracovných portáloch rekordné počty inzerátov. Niektoré ukazovatele však nevyzerajú až tak optimisticky. Zamestnaných v porovnaní s obdobím pred koronakrízou vlani ubudlo takmer vo všetkých odvetviach.
Najväčší prepad zaznamenalo ubytovanie, ktoré za dva roky prišlo o viac ako pätinu zamestnancov. Lepšie na tom nie je ani gastrosektor, ktorý prišiel o desať percent ľudí. Tento biznis sa stal navyše rizikovým aj pre potenciálne pracovné sily. Ako jediný zaznamenal výrazný rozmach informačný a komunikačný sektor, v ktorom vzrástla zamestnanosť o osem percent. Nárast počtu ponúk je však znakom toho, že ekonomika sa postupne regeneruje. Podľa experta úseku štatistík a prognózovania spoločnosti Trexima Ivana Lásku v priemerných číslach za minulý rok pozorujeme mierny medziročný pokles predovšetkým pre slabý prvý štvrťrok.
V