Povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca
8. 1. 2025
Povinné poistenie vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený zákonom a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.
Povinné poistenie v nezamestnanosti fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti zaniká priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku alebo dovŕšením dôchodkového veku poberateľa výsluhového dôchodku.
Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky. Okrem toho dobrovoľné poistenie zaniká aj odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky určené zákonom pre dobrovoľné poistenie.
Povinné poistenie v nezamestnanosti sa zo zákona v určitých prípadoch prerušuje, napr. v období, v ktorom zamestnanec čerpá rodičovskú dovolenku, pracovné voľno bez nároku na mzdu, alebo v ktorom má zamestnanec neospravedlnenú neprítomnosť v práci. Presný výpočet, kedy sa zamestnancovi prerušuje povinné poistenie v nezamestnanosti, obsahuje ust. § 26 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení.
Poistné na poistenie v nezamestnanosti platí
- zamestnanec vo výške 1 % z vymeriavacieho základu
- zamestnávateľa vo výške 0,5 % z vymeriavacieho základu, ak platí poistné na financovanie podpory a vo výške 1 % z vymeriavacieho základu, ak neplatí poistné na financovanie podpory
- dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti vo výške 2 % z vymeriavacieho základu.
Za podmienok ustanovených zákonom sa z poistenia v nezamestnanosti poskytuje dávka v nezamestnanosti (ust. § 104 až § 108) slúžiaca na zabezpečenie príjmu zamestnanca a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti v dôsledku nezamestnanosti.
Základnou podmienkou nároku na dávku v nezamestnanosti je, aby bol poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. Je dôležité podotknúť, že spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu nemá žiadny vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku a ani na dobu poskytovania tejto dávky.
K
Deväť miliárd eur na boj s energiami
24. 10. 2022
Vládne strany budú mať v nedeľu podvečer stretnutie, na ktorom sa má zrodiť finálna dohoda k forme pomoci pre podniky a domácnosti počas energetickej krízy. Firmy, ktoré sa konkrétne opatrenia dozvedia v pondelok po rokovaní tripartity, však podľa ministra financií Igora Matoviča neuvidia pomoc skôr ako prvého decembra.
Z toho, že bude záchranný balík k dispozícii až vtedy, líder hnutia OĽaNO obvinil stranu SaS a jej predsedu Richarda Sulíka. „Dva týždne blokovali parlament. Preto to nestihneme v novembri,“ vyhlásil v nedeľu v diskusnej relácii o 5 minút 12, čím narážal na počínanie liberálov pri hlasovaní o návrhoch k rozpočtu a na boj s krízou.
Poslanec Marián Viskupič z už opozičného zoskupenia SaS sa proti jeho slovám počas diskusie ohradil. „Prečo vláde trvalo dva týždne, kým prišla s ďalším návrhom? Mohla ho predstaviť hneď na ďalší deň,“ odpovedal s tým, že koalícia doručila „absolútne zlý návrh na výdavkovej strane“, a preto ho neschválili.
Kritiku však expremiér Matovič smeroval na Richarda Sulíka aj ďalej, keď mu vyčítal, že na poste ministra hospodárstva nespravil v boji s energokrízou nič a robota sa začala až od nástupu súčasného šéfa rezortu Karla Hirmana.
V
Nezamestnanosť v septembri opäť klesla, je tesne nad šiestimi percentami
21. 10. 2022
Minister práce zdôraznil, že v septembri výrazne stúpol počet mladých v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úradoch práce. Dôvodom je tradične zvýšený počet tohtoročných absolventov stredných a vysokých škôl. Nezamestnanosť na Slovensku v septembri 2022 opäť klesla, a to na úroveň 6,06 percenta. V auguste tohto roku bola miera evidovanej nezamestnanosti na hodnote 6,14 percenta. Informoval o tom minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina), za účasti generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Karola Zimmera.
"Nezamestnanosť už od januára tohto roka neustále klesá a udialo sa tak aj v septembri, keď na úrady prichádzajú noví absolventi škôl. V zamestnávaní ľudí sa nám darí tak, ako v ochrane pracovných miest. Okrem klesajúcej nezamestnanosti to potvrdzuje aj fakt, že posledné tri mesiace rastie pomer uchádzačov, ktorých úrady práce vyradili z evidencie pre nájdenie zamestnania. Samozrejmosťou je dostupnosť prehľadnej databázy pracovných ponúk a pripravenosť zamestnancov úradov práce podať pomocnú ruku," povedal Krajniak.
Zdôraznil, že v septembri výrazne stúpol počet mladých v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úradoch práce. Dôvodom je tradične zvýšený počet tohtoročných absolventov stredných a vysokých škôl.
Do evidencie uchádzačov o zamestnanie pribudlo v septembri viac ako tritisíc ľudí vo veku do 29 rokov. Kým v auguste evidovali úrady 4477 absolventov, v septembri ich bolo už 8011.
"Počty čerstvých absolventov v evidencii na úradoch práce sú v septembri ako takmer každý rok na celoročných maximách. Práve preto sme sa na túto situáciu pripravili.
V
Vláda schválila návrh štátneho rozpočtu
17. 10. 2022
Vláda schválila návrh rozpočtu na budúci rok. Predseda vlády Eduard Heger to potvrdil po piatkovom rokovaní.
„Verím, že poslanci odložia politické trička pri tomto dokumente, uvedomia si výnimočnosť časov, v ktorých sa nachádzame a získa tak podporu v parlamente,” uviedol premiér Eduard Hegerom po rokovaní vlády.
Zdôraznil, že tak urobili jednohlasne, pričom počas týždňa sa voči návrhu postavil minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský, podľa ktorého by mal nemocnice a zdravotníci dostať o 400 miliónov eur viac. Minister financií Igor Matovič doplnil, že požiadavky ministrov, ktoré „zákon roka" nezohľadňuje, boli vo výške sedem miliárd eur.
V
Náklady verejnej správy na energie by mohli vzrásť trojnásobne
17. 10. 2022
Analytici upozornili, že rozpočet na rok 2022 nezohľadňoval vysoký rast cien energií, keďže makroekonomická prognóza z jesene 2021 očakávala v roku 2022 mieru inflácie na úrovni 4,2 percenta. Zatiaľ čo v minulom roku dosiahli náklady subjektov verejnej správy na energie 544 miliónov eur, čo je približne 0,5 percenta hrubého domáceho produktu, v roku 2023 môžu ich výdavky na energie vzrásť trojnásobne na úroveň viac ako 1,5 miliardy eur. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
"Vplyvom dodatočných výdavkov na energie tak medzi rokmi 2021 a 2023 príde k navýšeniu deficitu verejných financií o 0,7 percenta HDP," uviedla RRZ. Na prognózovanom objeme výdavkov v roku 2023 sa najvýraznejšie podieľajú obce, ktorých výdavky by mohli dosiahnuť úroveň 456 miliónov eur.
nalytici upozornili, že rozpočet na rok 2022 nezohľadňoval vysoký rast cien energií, keďže makroekonomická prognóza z jesene 2021 očakávala v roku 2022 mieru inflácie na úrovni 4,2 percenta. V rámci schváleného rozpočtu verejnej správy boli výdavky na energie rozpočtované v celkovej sume 614 miliónov eur (0,6 percenta HDP), čo predstavuje medziročný nárast 13 percent.
Podľa aktuálneho čerpania výdavkov na energie za prvý polrok 2022 predstavuje úroveň výdavkov sumu 413 miliónov eur, čo znamená medziročný nárast o 46 percent. "Ak by sa táto úroveň rastu udržala počas druhej polovice roka, medziročný nárast výdavkov na energie by mohol dosiahnuť 253 miliónov eur, pričom rozpočtovaná úroveň by bola prekročená o takmer 183 miliónov eur," odhadla RRZ.
V