Potraviny na Slovensku lacnejú
15. 5. 2024
Tento trend by mohol pokračovať, predpovedajú analytici. Lacnejšie o minimálne desať percent sú rastlinné oleje, múka, vajcia i čerstvá a chladená zelenina. Veľká časť potravín na Slovensku postupne lacnie. Do konca marca tohto roka zlacnelo oproti minulému roku 40 percent kategórií potravín, čo je viac ako priemer Európskej únie. Trend zlacňovania potravín by mohol pokračovať. Zhodnotili to analytici Národnej banky Slovenska (NBS) Michal Marenčák a Rastislav Čársky v blogu o vývoji cien potravín. "Dobrou správou je, že veľká časť potravín u nás už lacnie. Na Slovensku narástli ceny od júna 2021 do marca 2023 o takmer 40 percent, pričom za posledný rok sa rast spomalil na 0,6 percenta. Nie je to ešte celkový pokles cien potravín, no do konca marca už zlacnelo medziročne 40 percent kategórií potravín. To je viac ako priemer Európskej únie," priblížili analytici NBS.
Ceny v Európe sú podľa analytikov NBS synchronizované. Jedlé oleje, maslo či mliečne produkty sú lacnejú naprieč celou Európou, je to spôsobené poklesom cien relevantných agrokomodít a poľnohospodárskych produktov na svetových trhoch.
Trend zlacňovania potravín by mohol aj naďalej pretrvávať. Podľa analytikov by ceny potravín už nemuseli rásť, keďže začali klesať náklady poľnohospodárov v EÚ. "Odráža to aj desaťpercentný medziročný pokles farmárskych a veľkoobchodných cien. Rovnako ceny hnojív, ako významný náklad v poľnohospodárskej výrobe, medziročne klesli o 40 percent. Výrazne sa zmiernil aj rast výrobných cien potravín a nižšie náklady sa prenášajú aj do spotrebiteľských cien," zhodnotili analytici Národnej banky Slovenska.
Doplnili, že takzvané momentum inflácie potravín, teda pohľad na trojmesačnú, sezónne očistenú infláciu v eurozóne, sa znížilo z dvojciferných úrovní na takmer jedno percento. "Spomaľuje sa aj na Slovensku a s ohľadom na doterajší výrazný nárast potravinárskych cien existuje priestor na pokračujúcu stabilizáciu," priblížili analytici.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Mestá a obce odmietajú zmeny vo financovaní sociálnych služieb.
1. 4. 2019
Mestá sa stanú finančným tútorom nekontrolovaných požiadaviek, obáva sa ZMOS. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) odmieta zmeny financovania neverejných poskytovateľov sociálnych služieb z rozpočtov samospráv. K novele zákona z dielne ministerstiev zdravotníctva a práce, ktorá zmeny prináša, preto v rámci medzirezortného pripomienkové konania predložilo svoje výhrady.
Náklady sú nekontrolovateľné, tvrdia mestá. "Nemožno počítať s tým, že mestá a obce sa stanú finančným tútorom nekontrolovaných požiadaviek a nárokov neverejných poskytovateľov sociálnych služieb pri financovaní prevádzkových nákladov ich sociálnych zariadení," zdôrazňuje výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány. Výšku prevádzkových nákladov neverejných sociálnych zariadení označuje ako nekontrolovateľnú a tvrdí, že je to v rozpore so zákonom. Mestá a obce sú povinné poskytnúť, respektíve zabezpečiť poskytovanie sociálnych služieb pre svojich občanov. "Financovať prevádzkové náklady neverejným poskytovateľom momentálne ukladá zákon obciam a mestám len v tom prípade, ak si sociálnu službu u neverejného poskytovateľa samospráva objedná," priblížil hovorca ZMOS Michal Kaliňák. Paradoxy v novele .Novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a ďalších právnych noriem má podľa ZMOS viaceré legislatívne paradoxy. "Navrhovaný mechanizmus financovania výrazne zvýši príspevok na prevádzku neverejným poskytovateľom, nakoľko sa pri výpočte výšky príspevku nebude brať do úvahy výška platby klienta u neverejného poskytovala, čo znamená, že samospráva paradoxne zo svojich rozpočtov nebude doplácať tým neverejným poskytovateľom, ktorí majú nízke platby klientov, ale tým, ktorých platby sú neúmerne vysoké v porovnaní s platbami v zariadeniach samosprávnych krajoch alebo v obecných zariadeniach," dopĺňa starostka obce Janova Lehota a predsedníčka sociálnej sekcie Rady ZMOS Božena Kováčová. ZMOS tiež poukazuje na to, že návrh novely zákona v doložke vplyvov nepočíta so žiadnymi výdavkami pre mestá a obce v tomto ani v budúcich rokoch. Rovnako, že optimalizácia prevádzky verejných zariadení spojená s účelovou zmenou trvalého pobytu občana do samosprávy, ktorá má vytvorené dobré podmienky na poskytovanie sociálnej služby, by pre túto samosprávu znamenala ďalší finančný trest.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Dôchodkový vek sa zastropuje na 64 rokov. Ekonómovia to nevidia ružovo
1. 4. 2019
Podľa nezávislej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) dôchodkový strop 64 rokov spôsobí pokles novopriznaných penzií v roku 2066 až o 9,6 percenta. Dôchodkový vek na Slovensku sa ústavne zastropuje na 64 rokov. Ženy majú ísť do dôchodku skôr za výchovu dieťaťa. Parlament schválil vo štvrtok 91 hlasmi návrh ústavného zákona z dielne koaličného Smeru-SD.
Ústavný zákon má nadobudnúť účinnosť od 1. júla tohto roka. Za prijatie hlasovali všetci poslanci Smeru-SD, SNS, celý klub ĽSNS, traja poslanci Mosta-Híd, a to Elemér Jakab, Peter Vörös, Ladislav Balódi, hnutie Sme rodina a päť nezaradených poslancov Alena Bašistová, Peter Marček, Juraj Kolesár, Martina Šimkovičová a Rastislav Holúbek. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, názory neboli jednotné ani v koalícii. Do Ústavy SR sa dostane formulácia, že "vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov". Ženy však budú môcť ísť do dôchodku skôr, a to za výchovu dieťaťa. Tento návrh predložila v pléne parlamentu poslankyňa Jana Vaľová (Smer-SD). Ženám, ktoré vychovali jedno dieťa, bude znížený vek odchodu do dôchodku o šesť mesiacov. Matky, ktoré vychovali dve deti, budú odchádzať do dôchodku o jeden rok skôr a ženy s troma a viac deťmi by mali byť zvýhodnené o rok a pol. „Týmto sa vyjadruje ústavná podpora plnohodnotnej výchove detí ako fundamentálnemu predpokladu pozitívneho demografického vývoja,“ uvádza sa v schválenom pozmeňujúcom návrhu. Podrobnosti o uvedených právach, vrátane definície výchovy dieťaťa, aby boli splnené podmienky pre zníženie hornej hranice dôchodkového veku, ustanoví zákon o sociálnom poistení. Okrem zastropovania veku odchodu do dôchodku bude Ústavou SR garantované aj ustanovenie o minimálnej mzde. "Každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda," definuje návrh s tým, že podrobnosti o úprave minimálnej mzdy ustanoví tiež zákon. Ústavne tiež budú zakotvené základné piliere dôchodkového zabezpečenia. "Primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia. Štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok," uvádza sa v schválenom návrhu ústavného zákona. Ekonónovia už dlhšiu dobu upozorňovali, že takéto radikálne opatrenie v penziách bude mať veľmi negatívne dopady. Podľa nezávislej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dôchodkový strop 64 rokov spôsobí pokles novopriznaných penzií v roku 2066 až o 9,6 percenta. Okrem iného by sa malo aj zhoršiť verejné hospodárenie. Dlh Slovenska by sa mohol v priebehu 50 rokov vyšplhať až na takmer 132 percent hrubého domáceho produktu. To by znamenalo pri súčasnej výške HDP, že namiesto 8100 eur, ktoré dlhuje cez záväzky vlády každý vrátane batoliat a dôchodcov, by bol dlh v prepočte na hlavu okolo 20-tisíc eur.
Zdravotníctvu chýbajú peniaze
28. 3. 2019
Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nominantka Smeru-SD) verí, že Ministerstvo financií (MF) SR nenechá slovenské nemocnice padnúť. Oba rezorty aktuálne rokujú o potrebe dofinancovania slovenského zdravotníctva. Šéfka rezortu zdravotníctva to potvrdila pre TASR.
"Avizovala som, že rokujeme s ministerstvom financií v oblasti dofinancovania zdravotníctva. Rozpočet na rok 2019 nepočítal s rekreačnými poukazmi, na ktoré zamestnanci v našich zdravotníckych zariadeniach majú nárok. Sú im poskytnuté, avšak musíme dofinancovať náš rezort," uviedla. Podľa Kalavskej poukazy veľkým problémom nie sú. Rekreačné poukazy, na ktoré má veľká časť zdravotníckych pracovníkov nárok od januára, v súčasnosti nemocnica vyplatí podľa ministerky na vrub iných výdavkov. Oba rezorty o presnej sume ešte diskutujú. Na chýbajúce peniaze upozornila aj Asociácia nemocníc Slovenska (ANS). "Výsledkom všetkých predchádzajúcich rokovaní ANS so zdravotnými poisťovňami o zohľadnení finančných požiadaviek na pokrytie zákonných nárokov na rok 2019 pre nemocnice združené v ANS je, že napriek skutočnosti, že máme rôzne typy ponúk, ako vykryť sociálny balíček a rekreačné poukazy, ostáva nedoriešený spoločný menovateľ, a to je potreba dofinancovania rezortu," informoval o tom riaditeľ Kancelárie ANS Miroslav Valaštík.
Pripravované zmeny v stavebnom zákone
27. 3. 2019
Cieľom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, je zabezpečiť, aby stavby slúžiace na plnenie úloh troch najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky boli považované za stavby pre bezpečnosť štátu.
Vzhľadom na skutočnosť, že v objektoch slúžiacich na plnenie úloh prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo predsedu vlády Slovenskej republiky je nevyhnutné dodržiavať prísne režimové opatrenia, je dôvodné, aby aj pri konaniach podľa stavebného zákona boli v súvislosti s týmito stavbami dodržiavané osobitné opatrenia.
S prihliadnutím na to, že ústredným orgánom štátnej správy pre ochranu ústavného zriadenia ako aj bezpečnosti osôb a majetku je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, zahrnutím stavieb slúžiacich na plnenie úloh prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo predsedu vlády Slovenskej republiky pod pojem „stavby pre bezpečnosť štátu“ sa docieli, aby pôsobnosť stavebného úradu pre tieto stavby vykonávalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.