Potraviny na Slovensku lacnejú
15. 5. 2024
Tento trend by mohol pokračovať, predpovedajú analytici. Lacnejšie o minimálne desať percent sú rastlinné oleje, múka, vajcia i čerstvá a chladená zelenina. Veľká časť potravín na Slovensku postupne lacnie. Do konca marca tohto roka zlacnelo oproti minulému roku 40 percent kategórií potravín, čo je viac ako priemer Európskej únie. Trend zlacňovania potravín by mohol pokračovať. Zhodnotili to analytici Národnej banky Slovenska (NBS) Michal Marenčák a Rastislav Čársky v blogu o vývoji cien potravín. "Dobrou správou je, že veľká časť potravín u nás už lacnie. Na Slovensku narástli ceny od júna 2021 do marca 2023 o takmer 40 percent, pričom za posledný rok sa rast spomalil na 0,6 percenta. Nie je to ešte celkový pokles cien potravín, no do konca marca už zlacnelo medziročne 40 percent kategórií potravín. To je viac ako priemer Európskej únie," priblížili analytici NBS.
Ceny v Európe sú podľa analytikov NBS synchronizované. Jedlé oleje, maslo či mliečne produkty sú lacnejú naprieč celou Európou, je to spôsobené poklesom cien relevantných agrokomodít a poľnohospodárskych produktov na svetových trhoch.
Trend zlacňovania potravín by mohol aj naďalej pretrvávať. Podľa analytikov by ceny potravín už nemuseli rásť, keďže začali klesať náklady poľnohospodárov v EÚ. "Odráža to aj desaťpercentný medziročný pokles farmárskych a veľkoobchodných cien. Rovnako ceny hnojív, ako významný náklad v poľnohospodárskej výrobe, medziročne klesli o 40 percent. Výrazne sa zmiernil aj rast výrobných cien potravín a nižšie náklady sa prenášajú aj do spotrebiteľských cien," zhodnotili analytici Národnej banky Slovenska.
Doplnili, že takzvané momentum inflácie potravín, teda pohľad na trojmesačnú, sezónne očistenú infláciu v eurozóne, sa znížilo z dvojciferných úrovní na takmer jedno percento. "Spomaľuje sa aj na Slovensku a s ohľadom na doterajší výrazný nárast potravinárskych cien existuje priestor na pokračujúcu stabilizáciu," priblížili analytici.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Na propagáciu Slovenska v zahraničí sa vynaloží 2,6 milióna eur
27. 1. 2020
Ministerstvo dopravy a výstavby plánuje zastúpenie Slovenska na dvanástich veľtrhoch. Ministerstvo dopravy a výstavby SR chce v tomto roku vynaložiť na marketingové aktivity zamerané na podporu propagácie Slovenska v zahraničí približne 2,6 milióna eur. Rezortná sekcia cestovného ruchu v roku 2020 plánuje zastúpenie Slovenska v národných stánkoch na dvanástich medzinárodných veľtrhoch a výstavách cestovného ruchu v rôznych európskych krajinách.
"Zároveň plánujeme účasť aj na medzinárodných veľtrhoch cestovného ruchu v Tel Avive a tiež na ITB China 2020 v Šanghaji, vzhľadom na výrazný potenciál čínskeho trhu s cieľom prilákať viac návštevníkov z Číny na Slovensko," uviedla vo štvrtok hovorkyňa ministerstva dopravy a výstavby Karolína Ducká. Ministerstvo už zabezpečilo národný stánok SR na prvom veľtrhu cestovného ruchu v tomto roku Ferien Messe Wien 2020 v rakúskej metropole. "V pláne sú tiež, okrem už spomínaných, aj veľtrhy a výstavy cestovného ruchu v európskych mestách ako sú Praha, Budapešť, Berlín, Moskva, Kyjev, Frankfurt, Varšava, Barcelona a Londýn," priblížila Ducká. Sekcia cestovného ruchu na ministerstve aktuálne spolupracuje s ministerstvom hospodárstva na príprave blížiacej sa výstavy EXPO Dubai 2020 a bude súčinná počas celého tohto podujatia. Rezort sa tiež podieľa na prípravách aktivít v rámci slovenského domu na tohtoročných letných olympijských hrách v japonskom Tokiu. Oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu môžu žiadať o dotácie na podporu svojich aktivít v tomto roku do 15. marca. Ministerstvo dopravy a výstavby má na tento účel schválenú sumu vo výške 7,6 milióna eur. "Sekcia cestovného ruchu následne zvolá komisiu na posudzovanie žiadostí o dotáciu, aby sa dané peniaze dostali k prijímateľom v čo najkratšom čase," poznamenala Ducká. Rezort očakáva, že trend nárastu návštevnosti domácich aj zahraničných turistov na Slovensku bude naďalej pokračovať. Za deväť mesiacov minulého roka podľa ministerstva vzrástol celkový počet ubytovaných návštevníkov krajiny medziročne o 13,2 percenta. "Vďaka príspevku na rekreáciu vidieť zreteľný nárast u domácich návštevníkov (o 16,4 percenta), oproti nárastu zahraničných návštevníkov (o 8,6 percenta)," podotkla rezortná hovorkyňa. Ministerstvo v súčasnosti intenzívne pracuje na príprave Stratégie rozvoja udržateľného cestovného ruchu do roku 2030."Ako čiastočne naznačuje názov, bude zameraná na zvyšovanie konkurencieschopnosti cestovného ruchu udržateľným využívaním potenciálu krajiny a predlžovaním priemernej dĺžky pobytu pri zvyšovaní ekonomického rastu regiónov a zmierňovaním ich disparít. V marci 2020 predpokladáme jej dokončenie, nasledujú legislatívne procesy a následne schválenie vládou," dodala Ducká
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Zmeny v odpadoch
24. 1. 2020
Novelou zákona sa upravujú ustanovenia týkajúce sa niektorých základných definícií a pojmov ako sú napr. definícia komunálneho odpadu, definícia stavu konca odpadu či vedľajšieho produktu.
Dopĺňajú sa ciele recyklácie komunálneho odpadu pre roky 2025, 2030 a 2035 a recyklácie odpadov z obalov pre roky 2025 a 2030. Zákonom sa ustanovuje povinnosť pre výrobcov vyhradeného výrobku a organizácie zodpovednosti výrobcov zriadiť finančnú zábezpeku na zabezpečenie systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov. V rámci novely zákona sa prijali opatrenia na zvýhodnenie výrobcov uvádzajúcich na trh recyklovateľné výrobky, ako aj opatrenia na podporu opätovného použitia odpadu, recyklácie a iných činností zhodnocovania. Upravila sa lehota na podávanie správ ohľadom ohlasovacích povinností Slovenskej republiky voči Európskej komisii. V súlade s novým Programom predchádzania vzniku odpadu sa prijali opatrenia na zníženie tvorby plastového odpadu, t.j. zakazuje sa uvádzať na trh Slovenskej republiky niektoré jednorazové plastové výrobky. Zároveň sa predmetným zákonom zapracovali existujúce požiadavky z aplikačnej praxe, ktoré sa týkajú napr. rozšírenej zodpovednosti výrobcov a predchádzania vzniku. Novelou zákona sa zároveň riešia aj ustanovenia týkajúce sa informačného systému odpadového hospodárstva.
Osobitný odvod
22. 1. 2020
Osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií, resp. bánk a pobočiek zahraničných bánk bol zavedený od 1. januára 2012 zákonom č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov. Cieľom tohto návrhu je zabezpečiť, aby bankový sektor primerane prispieval k financovaniu nákladov na riešenie finančných kríz, a aby sa tak odstránilo spoliehanie sa na finančné prostriedky daňovníkov.
Prostriedky osobitného odvodu sú štátnymi finančnými aktívami, kapitoly Všeobecná pokladničná správa a sú účelovo určené na krytie nákladov spojených s riešením finančných kríz v bankovom sektore a na ochranu stability bankového sektora SR, vrátane doplnenia zdrojov Fondu ochrany vkladov potrebných na výdavky z dôvodu výplaty náhrad za nedostupné vklady.
Súčasná sadzba osobitného odvodu je za príslušný kalendárny rok vo výške 0,2 % zo základu pre výpočet osobitného odvodu, ktorým je suma pasív banky, resp. pobočky zahraničnej banky znížená o sumu vlastného imania, ak je jeho hodnota kladná, o hodnotu finančných zdrojov dlhodobo poskytnutých pobočke zahraničnej banky a o hodnotu podriadeného dlhu.
Zákonom, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dochádza k predĺženiu platenia bankového odvodu a úprave sadzby na ďalšie kalendárne roky, aby bola zvýšená finančná kapacita prostriedkov z osobitného odvodu a tým posilnená finančná stabilita a schopnosť riešenia potenciálnych krízových situácií.
Ochrana verejného záujmu
20. 1. 2020
Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov bol novelizovaný v roku 2019 dvakrát z dôvodov rozšírenia osobnej pôsobnosti, procesných ustanovení ako aj ďalších príčin a tiež aj v súvislosti s pochybením pri hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch. Uvedený ústavný zákon nadobúda účinnosť dňom 1. 1. 2020.
Pri hodnotení účinnosti dopadov ústavného zákona Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií zaregistroval signalizáciu problémov pri osobnej pôsobnosti ústavného zákona a rozsahových obmedzeniach pri obchodných spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu.
Dôvodom pre príslušnú zmenu v čl. 2 ods. 1 písm. zc) je skutočnosť, že posledná právna úprava rozširuje okruh verejných funkcionárov na celý rad fyzických osôb, čo spôsobuje možnú nefunkčnosť takýchto právnických osôb. Riadna a zodpovedná ochrana verejného záujmu je v prípade obchodných spoločností s majoritnou majetkovou účasťou štátu aj v tom, že štát má plné zastúpenie v orgánoch týchto obchodných spoločností. Extenzívne rozšírene okruhu verejných funkcionárov z radov členov orgánov obchodných spoločností s majetkovou účasťou štátu by mohlo spôsobiť štátu nominačné komplikácie s výsledkom neobsadenia všetkých miest, ktoré mu prislúchajú. Neobsadenie všetkých miest patriacich štátu môže oslabiť ochranu verejného záujmu najmä v prípade obchodných spoločností s majetkovou účasťou štátu, ktoré sú regulovanými subjektmi podľa zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.