Potraviny na Slovensku lacnejú
15. 5. 2024
Tento trend by mohol pokračovať, predpovedajú analytici. Lacnejšie o minimálne desať percent sú rastlinné oleje, múka, vajcia i čerstvá a chladená zelenina. Veľká časť potravín na Slovensku postupne lacnie. Do konca marca tohto roka zlacnelo oproti minulému roku 40 percent kategórií potravín, čo je viac ako priemer Európskej únie. Trend zlacňovania potravín by mohol pokračovať. Zhodnotili to analytici Národnej banky Slovenska (NBS) Michal Marenčák a Rastislav Čársky v blogu o vývoji cien potravín. "Dobrou správou je, že veľká časť potravín u nás už lacnie. Na Slovensku narástli ceny od júna 2021 do marca 2023 o takmer 40 percent, pričom za posledný rok sa rast spomalil na 0,6 percenta. Nie je to ešte celkový pokles cien potravín, no do konca marca už zlacnelo medziročne 40 percent kategórií potravín. To je viac ako priemer Európskej únie," priblížili analytici NBS.
Ceny v Európe sú podľa analytikov NBS synchronizované. Jedlé oleje, maslo či mliečne produkty sú lacnejú naprieč celou Európou, je to spôsobené poklesom cien relevantných agrokomodít a poľnohospodárskych produktov na svetových trhoch.
Trend zlacňovania potravín by mohol aj naďalej pretrvávať. Podľa analytikov by ceny potravín už nemuseli rásť, keďže začali klesať náklady poľnohospodárov v EÚ. "Odráža to aj desaťpercentný medziročný pokles farmárskych a veľkoobchodných cien. Rovnako ceny hnojív, ako významný náklad v poľnohospodárskej výrobe, medziročne klesli o 40 percent. Výrazne sa zmiernil aj rast výrobných cien potravín a nižšie náklady sa prenášajú aj do spotrebiteľských cien," zhodnotili analytici Národnej banky Slovenska.
Doplnili, že takzvané momentum inflácie potravín, teda pohľad na trojmesačnú, sezónne očistenú infláciu v eurozóne, sa znížilo z dvojciferných úrovní na takmer jedno percento. "Spomaľuje sa aj na Slovensku a s ohľadom na doterajší výrazný nárast potravinárskych cien existuje priestor na pokračujúcu stabilizáciu," priblížili analytici.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Štát chce podporiť výstavbu nájomných bytov
2. 2. 2010
Pre sociálne slabších má byť v budúcnosti jednoduchšie získať nájomný byt. Štát chce počas najbližších dvoch rokov podporiť výstavbu vyše päťtisíc takýchto bytov. V tomto roku by ich malo byť až 2 500. S finančnou podporou týchto bytov už počíta aj štátny rozpočet a vyčlenil na to 47 miliónov eur. S podporou štátu by sa však mali stavať aj nájomné byty vyššieho štandardu, s cieľom vyššej flexibility pracovného trhu.
V nasledujúcom roku plánuje vynaložiť ešte o tri milióny eur viac. V Koncepcii štátnej bytovej politiky do roku 2015, ktorú vláda plánuje prerokovať na jej stredajšej schôdzi, sa hovorí o tom, že nájomné bývanie na Slovensku je jedným z kľúčových problémov, ktoré je potrebné riešiť, a to z hľadiska jeho fyzickej, ako aj cenovej dostupnosti.
Štátne dotácie musia pomôcť najmä mestám a obciam, ktorých úlohou je stavať nájomné byty. Výška podpory bude závislá na veľkosti bytu či ceny za meter štvorcový. V praxi to znamená, že v prípade ak priemerná plocha nájomného bytu bežného štandardu napríklad neprevyšuje 50 metrov štvorcových a cena za jeden takýto meter nie je vyššia ako 900 eur, štát poskytne na výstavbu bytu dotáciu na úrovni 30 percent z celkových nákladov. Podľa podpredsedu Združenia miest a obcí Slovenska by takto nastavený systém mohol byť motivujúci, aby sa nájomné byty stavali vo väčšej miere.
Nárok na sociálne bývanie v nájomnom byte má fyzická osoba, ktorej mesačný príjem v domácnosti nepresiahne trojnásobok životného minima. V prípade, že v domácnosti je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo osamelý rodič s nezaopatreným dieťaťom, nesmie mesačný rozpočet presiahnuť štvornásobok životného minima. Podmienky poskytnutia bytu aj výšku dotácie má od začiatku budúceho roka určovať zákon o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní.
Nájomné byty by však mali byť dostupné nielen pre sociálne slabšie skupiny. Život v podnájme totiž pracovnému trhu pomáha a umožňuje, aby trh práce bol flexibilný. Väčšina ľudí, pokiaľ nežije vo svojom, nemá problém sa za prácou presťahovať.
Komerčné banky poskytli podnikom viac úverov
1. 2. 2010
Medzimesačný rast úverovania podnikov bol podporený predovšetkým investičnými úvermi. Objem nových úverov, ktoré v decembri poskytli podnikateľskému sektoru komerčné banky vzrástol oproti novembru minulého roka o 5,7 % na 692 miliónov eur.
Išlo už o tretí medzimesačný rast po sebe. Napriek tomu medziročne úvery zaznamenali prepad o 22,9 %. Konštatuje sa to v materiáli NBS o poskytovaní úverov v SR za december 2009, ktorým by sa čoskoro mala zaoberať vláda.
Medzimesačný rast nových úverov podnikom bol podporený hlavne investičnými úvermi.
Zisky bánk na Slovensku sa v minulom roku znížili
29. 1. 2010
V minulom roku banky na Slovensku znížili čistý zisk medziročne o 45,2 % na 278,75 milióna eur. Bilančná suma peňažných ústavov klesla o viac ako 15 % na 53,03 miliardy eur. Vyplynulo to z predbežných údajov zverejnených Národnou bankou Slovenska na svojej internetovej stránke. V minulom roku nepatrne stúpli čisté úrokové výnosy bánk, ktoré dosiahli 1,56 miliardy eur. Výnosy z poplatkov a provízií sa znížili o zhruba 7 % na 526,59 milióna eur.
Banky do konca minulého roka poskytli úvery celkovo za 29,78 miliardy eur, kým v závere roka 2008 evidovali úvery vo výške 30 miliárd eur. O necelé tri percentá klesla suma vkladov, ktoré peňažné ústavy prijali od klientov a ku koncu uplynulého dosiahla 35,61 miliardy eur.
Na Slovensku poskytuje služby viac ako dvadsať bánk. Rozhodujúci podiel v nich kontrolujú zahraniční vlastníci.
Podnikanie bánk bolo v uplynulom období negatívne zasiahnuté globálnou hospodárskou a finančnou krízou. Peňažným ústavom pribudli úvery, ktoré klienti nedokážu splácať. Preto finančné domy napríklad sprísnili podmienky poskytovania pôžičiek.
(Zdroj: HNONLINE, PRAVDA)
Ekonomické rozdiely v rámci menovej únie znepokojujú ministrov
29. 1. 2010
Rozdiely v konkurencieschopnosti medzi jednotlivými členmi eurozóny sa stále zvyšujú, čo začína vzbudzovať vážne obavy týkajúce sa fungovania menovej únie. Uvádza sa to v podkladoch pre stretnutie ministrov eurozóny, ktoré sa bude konať v polovici februára. Spomínaný materiál má k dispozícii nemecký denník Handelsblatt, ktorý o ňom informoval. Z utajovaného dokumentu už v pondelok (25. 1.) citoval nemecký týždenník Der Spiegel. Oboje noviny tvrdia, že bruselských expertov znepokojuje nielen situácia Grécka, ale aj ďalších krajín: Írska, Španielska, Portugalska a Cypru.
Ekonomické rozdiely v týchto piatich krajinách sú mimoriadne veľké, všetky majú výrazné problémy s medzinárodnou kokurencieschopnosťou cien a výrobných nákladov. Ako jediné doteraz začala politické opatrenia uskutočňovať Írsko.
Podľa bruselských expertov patrí Slovensko spoločne s Belgickom, Fínskom, Francúzskom, Maltou, Slovinskom a Talianskom do druhej skupiny krajín, ktorých exportný sektor má štrukturálne slabiny vzbudzujúce obavy.
Z hľadiska konkurencieschopnosti majú relatívne silnú pozíciu iba štyri krajiny eurozóny - Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Rakúsko. Aj tie však musia zlepšiť kvalitu svojich verejných financií, zreformovať trhy práce a podporiť domáci dopyt.
Tesne pred Vianocami Európska komisia (EK) predložila rozsiahlu správu týkajúcu sa konkurencieschopnosti členov eurozóny. Už počas januára euroskupina začala rokovať o prípadných politických dôsledkoch a po stretnutí naplánovanom na 15. februára by mala zverejniť svoje stanovisko k tejto záležitosti.
V návrhu vyhlásenia sa počíta s tým, že ministri financií prisľúbia "ambiciózne a komplexné" plány, ktorých súčasťou budú opatrenia v oblasti hospodárskej politiky, trhu práce, trhov tovarov a služieb a úverových trhov.