Potraviny na Slovensku lacnejú
15. 5. 2024
Tento trend by mohol pokračovať, predpovedajú analytici. Lacnejšie o minimálne desať percent sú rastlinné oleje, múka, vajcia i čerstvá a chladená zelenina. Veľká časť potravín na Slovensku postupne lacnie. Do konca marca tohto roka zlacnelo oproti minulému roku 40 percent kategórií potravín, čo je viac ako priemer Európskej únie. Trend zlacňovania potravín by mohol pokračovať. Zhodnotili to analytici Národnej banky Slovenska (NBS) Michal Marenčák a Rastislav Čársky v blogu o vývoji cien potravín. "Dobrou správou je, že veľká časť potravín u nás už lacnie. Na Slovensku narástli ceny od júna 2021 do marca 2023 o takmer 40 percent, pričom za posledný rok sa rast spomalil na 0,6 percenta. Nie je to ešte celkový pokles cien potravín, no do konca marca už zlacnelo medziročne 40 percent kategórií potravín. To je viac ako priemer Európskej únie," priblížili analytici NBS.
Ceny v Európe sú podľa analytikov NBS synchronizované. Jedlé oleje, maslo či mliečne produkty sú lacnejú naprieč celou Európou, je to spôsobené poklesom cien relevantných agrokomodít a poľnohospodárskych produktov na svetových trhoch.
Trend zlacňovania potravín by mohol aj naďalej pretrvávať. Podľa analytikov by ceny potravín už nemuseli rásť, keďže začali klesať náklady poľnohospodárov v EÚ. "Odráža to aj desaťpercentný medziročný pokles farmárskych a veľkoobchodných cien. Rovnako ceny hnojív, ako významný náklad v poľnohospodárskej výrobe, medziročne klesli o 40 percent. Výrazne sa zmiernil aj rast výrobných cien potravín a nižšie náklady sa prenášajú aj do spotrebiteľských cien," zhodnotili analytici Národnej banky Slovenska.
Doplnili, že takzvané momentum inflácie potravín, teda pohľad na trojmesačnú, sezónne očistenú infláciu v eurozóne, sa znížilo z dvojciferných úrovní na takmer jedno percento. "Spomaľuje sa aj na Slovensku a s ohľadom na doterajší výrazný nárast potravinárskych cien existuje priestor na pokračujúcu stabilizáciu," priblížili analytici.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Zmeny v Stavebnom zákone
27. 7. 2015
Nepriama novela Stavebného zákona prináša niekoľko zmien. Uvedený zákon je novelizovaný novelou zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií.
Novela zákona najmä
– umožňuje stavebníkovi stavby, ktorá je významnou investíciou, stavby diaľnic a rýchlostných ciest a stavby železničných dráh preukázať vlastníctvo k pozemku alebo iné právo k pozemku pred vydaním stavebného povolenia; iným právom k pozemku sa rozumie užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, alebo právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, alebo právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, alebo užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu,
– upravuje prípady ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán obce, alebo ak v schválenom územnom pláne alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej investície.
Verejné obstarávanie po novom
27. 7. 2015
Dňa 3. júla 2015 bola schválená novela zákona o verejnom obstarávaní. Zmeny tohto zákona nadobudnú účinnosť pätnástym dňom odo dňa jeho vyhlásenia a 1. septembra 2015. Predmetným zákonom sa zabezpečí vytvorenie verejného registra konečných užívateľov výhod subjektov, ktoré získavajú zákazky z verejného obstarávania, a to s cieľom dosiahnuť efektívnejšie a transparentné nakladanie s verejnými prostriedkami pri verejnom obstarávaní.
Údaje týkajúce sa konečných užívateľov výhod, teda fyzických osôb, ktoré sú skutočnými a nie len formálnymi vlastníkmi subjektov participujúcich na verejnom obstarávaní (fyzických osôb a právnických osôb), budú zapisované do registra konečných užívateľov výhod. Nakladanie s verejnými prostriedkami v širšom zmysle, teda nielen v oblasti verejného obstarávania, ale aj napr. nakladanie so štátnymi aktívami, dotácie, štátna pomoc, nakladanie s majetkom štátu a majetkom územnej samosprávy, predstavuje komplexný a osobitný predmet právnych vzťahov. Vytvorenie verejného registra konečných užívateľov výhod v jednotlivých členských štátoch Európskej únie vo vzťahu ku všetkým právnickým osobám pôsobiacim v danom členskom štáte (nielen tým, ktoré nakladajú s verejnými prostriedkami) predpokladá návrh tzv. štvrtej Smernice o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.
Trestný zákon sa od septembra mení
27. 7. 2015
Novela zákona bola schválená 25. júna 2015 a nadobudne účinnosť 1. septembra 2015.
Novelou zákona sa v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2014 transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky Smernica Európskeho parlamentu a Rady o práve na informácie v trestnom konaní, ktorej predmetom je garancia procesných práv obvinených na informácie v rámci trestného konania a konania o európskom zatýkacom rozkaze. Novela zákona ďalej obsahuje návrhy k odstráneniu transpozičných deficitov Slovenskej republiky v oblasti trestného práva, ktoré boli identifikované Európskou komisiou v rámci EU Pilot-u. Taktiež zákon obsahuje aj návrhy k plneniu medzinárodných záväzkov vyplávajúcich Slovenskej republike z Dohovoru OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných v obchodných transakciách, ktoré boli identifikované v rámci hodnotenia Slovenskej republiky (Fáza 3) Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách a to konkrétne v otázke definície zahraničného verejného činiteľa.
Rozpočtové pravidlá verejnej správy
27. 7. 2015
Novelou zákona o rozpočtových pravidlách verejnej sa upravujú niektoré povinnosti v oblasti rozpočtového procesu verejnej správy v súvislosti so zaradením nových subjektov do sektora verejnej správy.
Posledná novela zákona nadobudne účinnosť 1. augusta 2015 a 1. januára 2016. Touto novelou zákona sa reaguje na skutočnosť, že rozpočtový proces verejnej správy rešpektuje platnú európsku legislatívu. Pri zostavovaní návrhu rozpočtu verejnej správy sa vychádza z programu stability, ktorý Slovenská republika v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii v znení neskorších predpisov každoročne predkladá Európskej komisii v termíne do 30. apríla. Zároveň sa zaviedlo, aby vláda SR do Národnej rady SR predkladala informáciu o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka v rámci návrhu rozpočtu verejnej správy.