Potraviny na Slovensku lacnejú
15. 5. 2024
Tento trend by mohol pokračovať, predpovedajú analytici. Lacnejšie o minimálne desať percent sú rastlinné oleje, múka, vajcia i čerstvá a chladená zelenina. Veľká časť potravín na Slovensku postupne lacnie. Do konca marca tohto roka zlacnelo oproti minulému roku 40 percent kategórií potravín, čo je viac ako priemer Európskej únie. Trend zlacňovania potravín by mohol pokračovať. Zhodnotili to analytici Národnej banky Slovenska (NBS) Michal Marenčák a Rastislav Čársky v blogu o vývoji cien potravín. "Dobrou správou je, že veľká časť potravín u nás už lacnie. Na Slovensku narástli ceny od júna 2021 do marca 2023 o takmer 40 percent, pričom za posledný rok sa rast spomalil na 0,6 percenta. Nie je to ešte celkový pokles cien potravín, no do konca marca už zlacnelo medziročne 40 percent kategórií potravín. To je viac ako priemer Európskej únie," priblížili analytici NBS.
Ceny v Európe sú podľa analytikov NBS synchronizované. Jedlé oleje, maslo či mliečne produkty sú lacnejú naprieč celou Európou, je to spôsobené poklesom cien relevantných agrokomodít a poľnohospodárskych produktov na svetových trhoch.
Trend zlacňovania potravín by mohol aj naďalej pretrvávať. Podľa analytikov by ceny potravín už nemuseli rásť, keďže začali klesať náklady poľnohospodárov v EÚ. "Odráža to aj desaťpercentný medziročný pokles farmárskych a veľkoobchodných cien. Rovnako ceny hnojív, ako významný náklad v poľnohospodárskej výrobe, medziročne klesli o 40 percent. Výrazne sa zmiernil aj rast výrobných cien potravín a nižšie náklady sa prenášajú aj do spotrebiteľských cien," zhodnotili analytici Národnej banky Slovenska.
Doplnili, že takzvané momentum inflácie potravín, teda pohľad na trojmesačnú, sezónne očistenú infláciu v eurozóne, sa znížilo z dvojciferných úrovní na takmer jedno percento. "Spomaľuje sa aj na Slovensku a s ohľadom na doterajší výrazný nárast potravinárskych cien existuje priestor na pokračujúcu stabilizáciu," priblížili analytici.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Pripravujú sa zmeny v Zákonníku práce
18. 5. 2017
Cieľom predkladaného návrhu je zavedenie povinnosti uvádzať v pracovných inzerátoch aj informácie o ponúkaných platových podmienkach, a to so zámerom posilniť postavenie budúceho zamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi. Tento zámer je previazaný so sociálnym významom a poslaním pracovného práva, ktorého normy vždy zabezpečovali najmä ochranu práv a zákonných záujmov zamestnancov.
Z prieskumu portálu kariera.sk z roku 2016 vyplýva, že približne 60 % spoločností a firiem neuvádza v pracovných inzerátoch výšku potenciálneho platu. Tento výskum zároveň ukázal, že takmer všetci uchádzači by privítali, ak by v ponukách videli mzdu, resp. aspoň rozmedzie platu. Iní uchádzači by sa uspokojili aj s tým, ak by spoločnosť v ponuke uviedla aspoň minimálnu hranicu platu, ktorý je ochotná ponúknuť. Je zrejmé, že takto nastavený rámec umožňuje pri ponúkaní práce tzv. preteky nadol, keď môžu byť uchádzači prakticky donútení pýtať si menej. Návrhom zákona sa pozícia oboch subjektov (zamestnanca aj zamestnávateľa) vyrovnáva. Zamestnávateľ už pri ponúkaní práce približne vie, akú sumu je z jeho strany možné uchádzačovi poskytnúť. Prijatím návrhu zákona by táto informácia určená zamestnávateľom bola známa aj budúcemu zamestnancovi, ktorý by tak nebol dotlačený do nižšej mzdy, ako by mu bol pôvodne zamestnávateľ ochotný poskytnúť.
Slovenská ekonomika si drží trojpercentný rast.
18. 5. 2017
Slovenská ekonomika si v úvode roka držala relatívne stabilný rast na úrovni okolo 3 %. Uviedol to v komentári k rýchlemu odhadu HDP za 1. štvrťrok 2017 Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia. Ekonomika podľa neho ťažila z pokračujúceho oživenia externého aj domáceho spotrebiteľského dopytu.
„Ekonomiku v úvode roka ovplyvnila aj extrémne tuhá zima, pozitívne a negatívne vplyvy sa však pravdepodobne viac-menej dopĺňali a predpokladáme teda, že celkový dopad na ekonomiku bol neutrálny, respektíve len mierne negatívny. Tuhá zima síce oddialila zotavenie stavebníctva a v úvode roka ho držala stále hlboko v mínuse, na druhej strane podporila výkon energetického sektora a pomohla aj slovenskému zimnému turistickému ruchu," priblížil.
Na základe mesačných čísel sa podľa Koršňáka dá usudzovať, že ťahúňom ekonomiky bola najmä silnejúca spotreba domácností a rastúci zahraničný, najmä európsky dopyt. Silnejúci externý dopyt bol pritom rovnomernejšie rozložený medzi odvetvia, ako tomu bolo v minulých rokoch.
Pozitívom úvodu roka bol podľa neho jednoznačne fakt, že aj napriek slabšiemu výkonu automobilového priemyslu, ktorý sa pripravoval na produkciu nových modelov, sa výkon slovenského priemyslu aj jeho vývozy zvyšovali. Postupne by však žezlo ťahúňa slovenskej ekonomiky mohli preberať investície, podporené reštartom verejných investícií, ale aj silnejúcimi súkromnými investíciami na čele s výstavbou závodu Jaguar Land Rover, avšak oživenie očakávame aj v ďalších sektoroch ekonomiky.
Stavebné povolenia z minulého roka napríklad naznačujú blížiaci sa pomerne silný rast sektora nehnuteľností, nielen rezidenčných," dodal Koršňák. „Medziročná dynamika zahraničného obchodu zrýchlila nielen u vývozov, ale aj u dovozov. Príjemne prekvapili maloobchodné tržby, se miery nezamestnanosti," doplnila analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Ekonomika vzrástla medziročne o 3,1 %
Ekonomiku čaká doba ľudová
16. 5. 2017
Živnostník Peter Varga poskytuje IT podporu pre viaceré bratislavské firmy. V lete chce ísť na dovolenku v novom aute, ktoré si teraz kupuje. „Našetrené som mal už dlhšie, ale chcel som si byť istý, že ak niečo stane, budem mať rezervu. Vyzerá to, že najbližšie roky bude práce dosť.“ Podobne uvažuje čoraz viac Slovákov, aj preto bude našu ekonomiku ťahať čoraz viac domáca spotreba. Tá by mala v tomto roku narásť o tri percentá.
„V rokoch 2009 až 2013 prispieval k rastu ekonomiky najmä zahraničný dopyt, spotreba domácností bola skôr v ústraní. Potom sa situácia zmenila a spotreba sa začala výraznejšie oživovať,“ vysvetľuje zmeny analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Bežní Slováci tak zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu v štatistikách. „Tak to by svoje číslo mohol dať premiér aj mne, keď ho už dával manažérom Jaguaru,“ zažartoval si Varga na otázku HN, či sa cítia ťahúňom ekonomiky. Vážnejšie však dodáva, že jeho klienti sú závislí od bežných zákazníkov a tí majú viac na míňanie práve vďaka rastu platov, ktoré tlačí hore príchod nových investorov. To potvrdzujú aj odborníci, za dobrou spotrebiteľskou náladou je podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka predovšetkým rastúca zamestnanosť, vyššie mzdy a rekordne nízke úrokové sadzby. „Ľudia majú viac peňazí, ktoré môžu minúť. Zároveň sa začínajú ukazovať náznaky prehrievania trhu práce, čo môže ešte zrýchliť rast miezd, a teda aj dopyt domácností. Trend by mal teda pokračovať,“ odhaduje analytik Tatra banky Tibor Lörincz.
zdroj: hnonline.sk
Novela Zákonníka práce
10. 5. 2017
Národná rada Slovenskej republiky dňa 28. marca 2017 prijala zákon č. 95/2017 Z. z., ktorým sa doplnil Zákonník práce. Od účinnosti tejto novely zákona t. j. od 1. 6. 2017 budú obchody počas šestnástich sviatočných dní v roku zatvorené.
Týmito dňami sú: 1. január, 6. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 1. september, 15. september, 1. november, 17. november, 24. december po 12:00 hodine, 25. december a 26. december.
Výnimku zo zákona majú lekárne, čerpacie stanice, predajne v nemocniciach, na letiskách, v prístavoch a v ďalších zariadeniach verejnej hromadnej dopravy. Zákaz sa nevzťahuje ani pre predajne cestovných lístkov a suvenírov. Výnimku získal aj predaj kvetov počas 8. mája a 1. septembra a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.
Aj naďalej budú môcť počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja otvoriť obchody malí predajcovia, ktorí sú majiteľmi obchodov a zároveň v nich aj predávajú.